Slovensko, krajina s bohatou históriou a dynamicky sa rozvíjajúcimi mestami, sa môže pochváliť aj ambicióznymi inžinierskymi projektmi. Medzi ne nepochybne patria moderné podzemné garáže, ktoré riešia chronický problém s parkovaním v centre miest a zároveň prispievajú k revitalizácii verejných priestranstiev. Dva výrazné príklady, ktoré ilustrujú tento trend, sú podzemná garáž na Kollárovom námestí v Bratislave a garáž v rámci rekonštrukcie severnej časti Bratislavského hradu. Oba projekty, hoci s odlišným pozadím a výzvami, smerujú k zlepšeniu kvality života v hlavnom meste.
Kolárovo námestie: Dekády čakania na modernizáciu
Kolárovo námestie v Bratislave bolo dlhé roky symbolom zanedbaného verejného priestoru. Jeho katastrofálny stav, dlhodobé chradnutie a vyhýbanie sa verejnosti ho robili nehodným námestia v centre metropoly 21. storočia. V tomto kontexte sa projekt výstavby podzemnej garáže, ktorý bol v pláne už 15 rokov, javil ako nevyhnutný krok k transformácii tejto lukratívnej lokality.
Po siahodlhom povoľovacom procese, plnom odvolaní a prieťahov, sa projekt dočkal konečného verdiktu až v januári 2024. Frekventované námestie sa začalo transformovať už v prvom desaťročí milénia, keď v jeho hornej časti vznikol projekt Park One, nahrádzajúci predchádzajúce parkovisko. Bratislavský magistrát vypísal verejnú obchodnú súťaž na prenájom pozemkov, víťazom sa stala firma Parking House, ktorá v roku 2009 predstavila zámer vybudovať podzemnú garáž spolu s úpravou povrchu nevzhľadného parku.
Podľa dokumentácie predloženej v roku 2012 bola podzemná garáž navrhnutá v piatich úrovniach s kapacitou až 297 parkovacích miest. Prístup bol riešený zo strany Kollárovho námestia ako výjazd a zo strany Jánskej ulice ako vjazd. Navrhnutý bol aj vnútorný informačný systém s vizuálnymi informáciami o voľných miestach. Kľúčovým aspektom projektu bolo vytvorenie podmienok pre výsadbu vzrastlej zelene na povrchu. Na úrovni vjazdu a výjazdu sa počítalo s hrúbkou substrátu 220 centimetrov pre zelenú strechu. Projekt v území zahŕňal aj vodné prvky, mestský mobiliár a verejné toalety pri vstupe.
Napriek súhlasu Magistrátu hlavného mesta SR s pripomienkami a súladu s územným plánom, projekt čelil vlne odporu časti aktivistov a obyvateľov. Prieťahy trvali štyri roky, územné rozhodnutie bolo získané až v roku 2016 a právoplatné v roku 2017. Nasledovalo memorandum o spolupráci s hlavným mestom, na základe ktorého investor upustil od výrubového konania a dohodol sa na presadení vzrastlých drevín.
Zlom nastal v roku 2021, kedy stavebník splnil všetky podmienky a bolo začaté stavebné konanie. Proti stavebnému povoleniu však boli podané odvolania, ktoré sa týkali údajného rozporu so stavebným zákonom a územným plánom. Vec sa posunula na Okresný úrad, ktorý v roku 2022 prerušil konanie kvôli námietkam odvolateľov. V roku 2022 bol podpísaný dodatok k memorandu, potvrdzujúci záujem o spoluprácu.
Po takmer dvoch rokoch vyhodnocovania odvolaní Okresným úradom padlo v januári 2024 rozhodnutie. Mestská časť Staré Mesto zverejnila právoplatné stavebné povolenie s doložkou právoplatnosti ku koncu roka 2023. Okresný úrad zamietol odvolania a potvrdil platnosť rozhodnutia stavebného úradu. Investor tak po dlhých rokoch môže začať so stavebnými prácami, ktoré by mali pomôcť reorganizácii dopravy a revitalizácii priľahlého územia.
Projekt garáže na Kollárovom námestí, s rozpočtom okolo 10 miliónov eur, už prešiel prvou fázou - prekládkou inžinierskych sietí. Investor premiestnil približne 70 vzrastlých stromov na petržalskú križovatku Pečňa. Druhá etapa, ktorá zahŕňa výkopy, má trvať do konca marca budúceho roka, pričom tretia etapa sa zameria na vnútorné konštrukcie a technológie. Dokončenie garáže sa predpokladá na prelome rokov 2026 a 2027.
Developer Parking House sa zaviazal k revitalizácii povrchového priestoru nad garážou, kde má vzniknúť menší park. Hoci pôvodné plány na rozsiahlejšie úpravy námestia v rámci PPP projektu či koncesie neboli realizované, investor bude musieť upraviť povrch nad garážou. Obnovené námestie by malo spĺňať kvalitatívne štandardy s dostatočnou vrstvou zeminy, plnohodnotnou výsadbou a sľubovanou pešou zónou.
V súvislosti s projektom garáže na Kollárovom námestí bolo nutné vykonať aj rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil nerovnorodý povrch skalného masívu. Zabezpečenie stavebnej jamy rešpektovalo tieto nálezy. Projekt garáže sa začal v roku 2009, pričom kritika sa vtedy mierila najmä na odstránenie stromov a zelene.
Bratislavský hrad: Podzemná garáž ako súčasť pamiatkovej obnovy
Iným, ale rovnako významným podzemným garážovým projektom je ten realizovaný v rámci rekonštrukcie severnej časti Bratislavského hradu. Tento projekt je úzko prepojený s obnovou hradného paláca a areálu, pričom rieši problém s parkovaním množstva vozidiel v hradnom komplexe.
V nadväznosti na schválený stavebný zámer z roku 2001, ktorý počíta s komplexnou pamiatkovou obnovou, sa po rekonštrukcii hradného paláca pristúpilo k obnove severnej časti areálu. Súčasťou tejto etapy bola realizácia podzemného objektu garáží, barokovej záhrady a stavby Zimnej jazdiarne.
Objekt podzemnej garáže je plne podzemný a jeho tvarovanie sa výrazne prispôsobuje obnovenej barokovej záhrade. V pôdoryse kopíruje južnú časť záhrady a v pozdĺžnom reze postupne klesá smerom od paláca, sledujúc výškové usporiadanie terás záhrady. Garáž má štyri podzemné podlažia prepojené dvojicou rámp, pričom južná časť je jednopodlažná.
Okrem pokrytia potrieb statickej dopravy slúži garáž aj ako technické zázemie pre objekty v areáli Hradu, predovšetkým pre Zimnú jazdiareň. Zrealizovala sa tu nová trafostanica, príprava pre centrálny náhradný zdroj, centrálne serverovňu, nová odovzdávacia stanica tepla a strojovňa vzduchotechniky.
Realizácia projektu si vyžadovala riešenie zložitých základových pomerov, daných hrubou vrstvou navážok a zvetranou zónou skalného podložia. Vzhľadom na významné archeologické nálezy sa už počas prvých etáp výskumov muselo zabezpečiť stabilizáciu stien výkopovej jamy.
Stavebné práce na predmetnej etape rekonštrukcie začali v auguste 2014. Plán výstavby sa musel zmeniť po oznámení o archeologických nálezoch. Napriek okolnostiam spojeným s ochranou archeologických nálezov, objekt podzemnej garáže a barokovej záhrady bol uvedený do prevádzky v júni 2016, pričom v septembri sa odovzdala do prevádzky aj Zimná jazdiareň.
Pri realizácii stavieb v blízkosti kultúrnych a historických pamiatok je nevyhnutné počítať s nepredvídanými vplyvmi. V prípade rekonštrukcie hradného areálu sa muselo riešiť množstvo nepredvídaných okolností, no dielo sa podarilo zrealizovať k spokojnosti investora pri maximálnom zachovaní a ochrane nálezov.
V Bratislave sa tak okrem modernizácie centra mesta realizujú aj projekty zamerané na ochranu a rozvoj kultúrneho dedičstva, pričom podzemné garáže hrajú kľúčovú úlohu pri riešení dopravnej situácie a revitalizácii verejných priestranstiev.
Porovnanie a význam podzemných garáží
Oba spomínané projekty, aj keď sa líšia v kontexte svojho vzniku a cieľovej skupiny, demonštrujú rastúci význam podzemných garáží v urbanistickom plánovaní. V centre Bratislavy, kde je nedostatok parkovacích miest akútnym problémom, predstavujú tieto stavby nielen riešenie pre motoristov, ale aj katalyzátor pre celkovú revitalizáciu námestí a verejných priestorov.
Na Kollárovom námestí sa podzemná garáž stala predpokladom pre transformáciu kedysi zanedbaného priestoru na moderné námestie s parkom a pešími zónami. Na Bratislavskom hrade garáž prispieva k udržateľnosti prevádzky kultúrnej pamiatky a zlepšuje prístupnosť pre návštevníkov.
Hoci procesy výstavby boli v oboch prípadoch sprevádzané výzvami - na Kollárovom námestí to boli predovšetkým byrokratické prieťahy a odpor verejnosti, pri Hrade zasa archeologické nálezy a technická komplexnosť - výsledkom sú moderné infraštruktúrne diela. Tie prispievajú k zníženiu automobilovej dopravy na povrchu, zlepšeniu životného prostredia a zvýšeniu atraktivity daných lokalít.
Výstavba podzemných garáží, ako ukazujú tieto slovenské príklady, je investíciou do budúcnosti miest, ktorá spája funkčnosť s estetickým a ekologickým rozmerom. Tieto projekty sú dôkazom, že aj v náročných podmienkach je možné realizovať ambiciózne vízie pre lepšie mestské prostredie.