Rakúsko sa pre mnohých Slovákov stáva atraktívnou krajinou nielen kvôli pracovným príležitostiam a vyššej životnej úrovni, ale aj vďaka ponuke realitného trhu a rôznorodým formám bývania. Pre mladých ľudí, ktorí hľadajú stabilné a cenovo dostupné bývanie, ponúka rakúsky trh zaujímavé alternatívy, ktoré sa odlišujú od slovenských možností. Predovšetkým družstevné bývanie a špecificky regulované nájomné bývanie pre mladých sa ukazujú ako mimoriadne perspektívne riešenia, ktoré eliminujú mnohé neistoty spojené s tradičným hypotekárnym úverom či komerčným prenájmom.

Družstevné bývanie: Stabilita a dostupnosť vďaka kolektívnemu vlastníctvu
Družstevná forma bývania je v Rakúsku mimoriadne obľúbená, pričom vo Viedni ju využíva až 45 % obyvateľov. Tento model umožňuje bývať akoby vo vlastnom, pričom sa postupne spláca byt formou zvýšeného nájmu, a to bez nutnosti sa okamžite výrazne zadlžiť. Dlhšia doba splácania v porovnaní s hypotekárnym úverom robí túto možnosť atraktívnou aj pre seniorov. V prípade nepredvídaných okolností, ako je insolventnosť, sa družstevný byt dá previesť na iného vlastníka a môže sa aj dediť.
Výstavba družstevných bytov je v Rakúsku často financovaná z verejných zdrojov, či už formou nenávratného príspevku alebo dotovaného úveru. Družstvá pritom majú štatút neziskových organizácií, čo znamená, že ich primárnym cieľom nie je generovanie zisku, ale poskytovanie dostupného bývania svojim členom. Nárok na takúto formu bývania má spravidla každý, kto spĺňa stanovené príjmové kritériá - teda jeho priemerný zárobok domácnosti spadá do určeného rozmedzia. Príliš vysoký príjem môže byť naopak prekážkou.
Princíp fungovania je jednoduchý: družstvo získa úver na výstavbu domu a ten mu následne splácajú jednotliví členovia družstva, ktorí sú zároveň užívateľmi bytov. To znamená, že člen družstva byt nevlastní, ale je jeho užívateľom na základe členstva. Hana a Daniel, ktorí sa pred deviatimi rokmi presťahovali do Rakúska, si v Hainburgu vybrali trojizbový byt od družstva Wet Gruppe. Po zaplatení depozitu vo výške 37-tisíc eur, ktorý mohli uhradiť v dvoch splátkach, sa stali členmi družstva. Podmienkou bol trvalý pobyt v Rakúsku. Pre mladé rodiny je táto forma bývania podľa Hany ideálna, pretože sa nemusia zaoberať zložitým procesom vybavovania hypotéky. Mesačné náklady na bývanie v ich prípade predstavujú 700 eur za nájom a 150 eur za energie. Byt si budú môcť odkúpiť po desiatich rokoch za trhovú cenu. “Máme známych Slovákov, ktorí si družstevný byt v Rakúsku odkúpili a nebol to nijaký extrém,” vysvetľuje Hana.

V porovnaní s minulosťou na Slovensku, kde mali bytové družstvá desaťtisíce až státisíce bytov, sa táto forma bývania po 25 rokoch opäť vracia. Ján, ktorého cituje jeden z textov, vidí družstevné byty ako perspektívne aj pre Slovensko, najmä v kontexte rastúcich úrokových sadzieb a problémov s bonitou v bankách. Družstevné bývanie eliminuje prakticky všetky neistoty a na rozdiel od hypotéky sa člen družstva nezadlžuje. Developerská spoločnosť YIT na Slovensku už ponúka projekt družstevného bývania NUPPU - Magnolia3 v Bratislave, ktorý je prvým takýmto projektom po 25 rokoch. V tomto prípade majú družstevné byty fixné ceny, minimálny vklad je 20 % z kúpnej ceny a byt je možné odkúpiť do osobného vlastníctva najskôr po piatich rokoch.
Nájomné bývanie pre mladých: Dlhodobá stabilita a legislatívna ochrana
Rakúske nájomné bývanie pre mladých ľudí, najmä v projektoch spravovaných rakúskymi družstvami, predstavuje ďalšiu atraktívnu možnosť. Hana opisuje návštevu projektu nájomných bytov pre mladých ľudí v máji, ktorý bol súčasťou pracovnej skupiny z iniciatívy Bývanie pre mladých. Jednalo sa o pekné, útulné novostavby s dvojizbovými bytmi s rozlohou 50-60 metrov štvorcových. Byt bol kompletne vybavený kúpeľňou a kuchyňou, pričom chýbali len základné kusy nábytku.
Podmienky získania takéhoto bytu sú jednoduché: vek do 35 rokov a príjem neprekračujúci 1600 eur na jednotlivca (cca 3000 eur na dvojicu). Nájomné sa pohybuje od 380 do 420 eur mesačne, čo je priemerne okolo 1300 eur v oblasti Sankt Pöltenu. Kľúčovou výhodou je legislatívna ochrana nájomcov. V Rakúsku dostávajú nájomníci v týchto projektoch zmluvu na 99 rokov. Po získaní nájomnej zmluvy a kľúčov už príjem nájomcu nie je ďalej sledovaný, čo znamená, že aj pri výraznom zvýšení zárobku nie je riziko straty bývania.

Tento model prináša benefity nielen nájomníkom, ale aj mestám. V prípade projektu v Sankt Pöltene bola bytovka postavená na pozemku mesta, ktorý bol prenajatý za symbolické 1 euro ročne. Nájomníci si však museli povinne nahlásiť trvalý pobyt, čím mesto automaticky získava financie z podielových daní. Na Slovensku takýto projekt pre mladých v Bratislave chýba, čo núti mnohých mladých ľudí platiť vysoké sumy za komerčný podnájom alebo si brať hypotéky s dlhodobou finančnou viazanosťou na jednu lokalitu.
Porovnanie slovenskej a rakúskej bytovej politiky
Napriek existujúcim dotačným schémam na Slovensku, ako sú príspevky zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a priame dotácie z ministerstiev, ktoré sú kvalitou porovnateľné s rakúskymi, byty pre mladých v Bratislave sa nestavajú. Problémom sa zdá byť chýbajúca politická vôľa. Rakúsko má v oblasti bývania prepracovanejší systém, ktorý zohľadňuje reálne potreby občanov a ponúka široké spektrum možností.
Prístup rakúskych úradov k občanom EÚ je rovnoprávny, čo platí aj pri kúpe nehnuteľnosti. Avšak neznalosť týchto podmienok môže spôsobiť komplikácie. Pri prenájme bytu v Rakúsku je dôležité si pred podpisom nájomnej zmluvy byt prezrieť. Kolektívne prehliadky (“Sammelbesichtigung”) sú bežnou praxou. Prenajímateľ má tiež svoje povinnosti, ktoré nesmie prenášať na nájomníka.
ZRADILA EU SLOVENSKO? Brusel odmítl řešit stopku pro ropu! Fico zuří a chystá odvetu!
Regulácia nájomného je v Rakúsku upravená zákonom (Mietrechtsgesetz), ktorý stanovuje maximálne a odporúčané výšky prenájmu. Prihlásenie pobytu (Meldezettel) je povinné do troch dní od príchodu do krajiny alebo zmeny bydliska.
Podpora bývania v Rakúsku: Rôznorodé formy a dotácie
Rakúske úrady ponúkajú rôzne formy podpory bývania:
- Wohnzuschuss „Modell 2009“: Dotácia na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti.
- Podpora bývania pre mladých: Bývanie pre mladých do 35 rokov v bytoch do 60 m² za presných podmienok.
- Bývanie pre zdravotne hendikepovaných: Bezbariérové bytové jednotky.
- Dotácie v Dolnom Rakúsku: Pre tých, ktorí chcú kúpiť dom, aj pre tých, ktorým viac vyhovuje bývanie v byte.
- Obecné byty (Gemeinde): Byty vo vlastníctve obcí a miest.
- Družstevné byty (Genossenschaft): Byty vo vlastníctve družstva.
- „Altbau“ byty: Staršie byty, zväčša postavené po 2. svetovej vojne.
- Wohnticket: Poukaz na byt vo Viedni po dvoch rokoch trvalého pobytu.
Rakúsko poskytuje aj rodinné prídavky (Familienbeihilfe) na pokrytie nákladov spojených s výchovou detí, ak rodičia pracujú v Rakúsku. Zdravotná starostlivosť je dostupná pre všetkých obyvateľov prostredníctvom e-karty, ktorá slúži aj ako európsky preukaz zdravotného poistenia. Dopravná sieť je vysoko rozvinutá a používanie diaľnic je spoplatnené.
Výhody a nevýhody bývania v rakúskych pohraničných obciach
Pohraničné rakúske obce sa stali obľúbeným miestom pre mnohé slovenské rodiny vďaka rozumnejším cenám oprosteným od bratislavských realít.
Výhody:
- Poloha a dobrá dostupnosť do Bratislavy.
- Blízkosť Viedne s atraktívnym množstvom pracovných miest.
- Možnosť umiestniť dieťa do rakúskej škôlky.
- Kvalita potravín a široká ponuka výrobkov.
- Možnosť nájsť si zamestnanie s vyšším platom.
Nevýhody:
- Vyššie ceny v obchodoch.
- Jazyková bariéra.
- Vyššie poplatky za služby.
Rakúsky systém podpory bývania, či už ide o družstevné bývanie alebo regulované nájomné bývanie, sa ukazuje ako efektívny a stabilný model, ktorý mladým ľuďom umožňuje získať kvalitné a cenovo dostupné bývanie. Tento prístup nielenže zlepšuje životnú úroveň obyvateľov, ale zároveň prispieva k celkovému rozvoju krajiny.