Článok sa zaoberá problematikou náhrady škody v kontexte nájomných vzťahov, so zameraním na Slovenský pozemkový fond (SPF) a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR). Analyzuje podmienky a aspekty, ktoré sú relevantné pre uplatnenie nároku na náhradu škody v týchto špecifických prípadoch, ako aj komplexnú problematiku duplicitného nájmu a súvisiacich nárokov.
Slovenský pozemkový fond (SPF) a jeho postavenie v nájomných vzťahoch
Slovenský pozemkový fond je štátna inštitúcia, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri správe štátneho poľnohospodárskeho majetku. Jeho činnosť sa riadi predovšetkým zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (zákon o pôde) a zákonom č. 330/1991 Zb. SPF spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Táto činnosť je často spojená s uzatváraním nájomných vzťahov k poľnohospodárskej pôde, ako aj k iným nehnuteľnostiam na iné ako poľnohospodárske účely podľa Občianskeho zákonníka.
SPF prenajíma nehnuteľnosti na poľnohospodárske účely podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z.z., ktoré ustanovuje podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom. Na iné ako poľnohospodárske účely sa nájom riadi § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Pri prenájme pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, je potrebné postupovať podľa zákona č. 180/1995 Z.z. a následne požiadať o zápis správy k pozemkom na kataster nehnuteľností v prospech SPF. K žiadosti je potrebné priložiť potvrdenie o pobyte z Ministerstva vnútra SR a potvrdenie príslušnej obce, že neeviduje žiadny pobyt pre osobu neznámeho vlastníka. Žiadosť a doklady je možné zaslať na centrálnu podateľňu SPF alebo elektronicky cez slovensko.sk.
Pri posudzovaní žiadostí o prenájom od SPF je dôležité, či nájomná zmluva s doterajším nájomcom bola skončená uplynutím času (vtedy sa postupuje podľa zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), alebo zmluva skončila z dôvodu schválenia projektu pozemkových úprav (vtedy sa postupuje v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb.).
Podmienky pre vznik nároku na náhradu škody
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v súvislosti s činnosťou SPF je nevyhnutné splniť niekoľko kľúčových podmienok:
- Existencia škody: Musí reálne dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu majetku. Táto škoda musí byť preukázateľná a nie len hypotetická.
- Príčinná súvislosť: Medzi konaním alebo nekonaním SPF a vzniknutou škodou musí existovať jednoznačná príčinná súvislosť. To znamená, že škoda by nevznikla, ak by SPF konal riadne a v súlade so zákonom.
- Protiprávnosť: Konanie alebo nekonanie SPF, ktoré viedlo k vzniku škody, musí byť protiprávne. Protiprávnosť znamená porušenie právnych predpisov, zmlúv alebo všeobecných povinností.
- Zavinenie: Vo väčšine prípadov sa vyžaduje zavinenie na strane SPF, t. j. že škodu spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. SPF je povinný spravovať štátny majetok s náležitou starostlivosťou a v súlade so zákonom. Ak SPF túto povinnosť poruší a spôsobí tým škodu, je povinný ju nahradiť.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) sa opakovane zaoberal prípadmi náhrady škody v kontexte nájomných vzťahov, kde jednou zo strán bol Slovenský pozemkový fond. V týchto rozhodnutiach NS SR zdôrazňuje potrebu dôsledného preukázania všetkých vyššie uvedených podmienok pre vznik nároku na náhradu škody.
NS SR sa tiež zaoberal otázkou, či si SPF má ponechať odplatu za užívanie - nájomné, pričom skutočnosť, že si SPF ponechal nájomné, mohla byť v niektorých prípadoch považovaná za zásah do práv iných osôb. Súd skúmal, či takéto konanie SPF je v súlade so zákonom.
V jednom z prípadov, kde sa navrhovateľ domáhal náhrady škody od SPF z dôvodu neplnenia zákonných povinností, Obvodný pozemkový úrad Prešov rozhodol v prospech navrhovateľa, avšak SPF sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. Tieto prípady ilustrujú komplexnosť riešenia sporov a potrebu dôkladného posúdenia všetkých relevantných skutočností.
NS SR tiež rozhodol, že oprávnená osoba nemá právny nárok na nájomné z pozemkov, za ktoré jej bola poskytnutá reštitučná náhrada. Toto rozhodnutie má dopad na situácie, kedy sa pôvodní vlastníci domáhajú náhrady za pozemky, ktoré boli v minulosti vyvlastnené a sú momentálne prenajaté.
Dôležitým aspektom, ktorý NS SR zohľadňuje, je aj dĺžka konania. Ak správny orgán, vrátane SPF, nekoná včas a dochádza k prieťahom v konaní, môže to mať negatívny dopad na oprávnenú osobu a v niektorých prípadoch môže viesť k vzniku nároku na náhradu škody z dôvodu prieťahov v konaní.
Duplicitný nájom a jeho dôsledky
Duplicitný nájom predstavuje situáciu, kedy je tá istá nehnuteľnosť prenajatá dvom alebo viacerým subjektom súčasne. Táto situácia môže viesť k vzniku škody pre jedného alebo viacerých nájomcov, ktorí nemôžu riadne užívať prenajatú vec. Náhrada škody v takýchto prípadoch je komplexná právna otázka, ktorá si vyžaduje posúdenie viacerých faktorov, vrátane zodpovednosti prenajímateľa (v tomto prípade SPF), existencie a rozsahu škody a príčinnej súvislosti medzi konaním prenajímateľa a vzniknutou škodou.
V prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov v katastri nehnuteľností, čo môže viesť k nejasnostiam a sporom, je možná žaloba na určenie vlastníckeho práva. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2021 sp.zn. 9 Cdo 216/2021, naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, alebo v prípade duplicitného zápisu v prospech viacerých vlastníkov.
Ušlý zisk ako súčasť náhrady škody
Ušlý zisk je kategóriou škody, pri ktorej sa vychádza z predpokladaného bežného chodu vecí. Jeho priznanie však vždy závisí od konkrétnych okolností posudzovanej veci. NS SR zdôrazňuje, že pri posudzovaní nároku na ušlý zisk je potrebné zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu, ako sú negatívny vývoj trhu, obmedzenie výroby, legislatívne zmeny a iné faktory, ktoré by mohli ovplyvniť vznik zisku. Nemožno priznať náhradu za zisk, ktorý by poškodenému objektívne nemohol vzniknúť.
Nápravné prostriedky v zmluvnom práve za porušenie zmluvy: Náhrada škody (kompenzačná, náhodná, následná)
Regresný nárok voči poisťovateľovi
V súvislosti s náhradou škody môže vzniknúť aj regresný nárok voči poisťovateľovi. Dovolací súd rozhodol, že takýto nárok, vyplývajúci z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nahrádza plnenie poisteného poskytnuté poškodenému a nie nárok z bezdôvodného obohatenia. Podstatou tohto poistenia je právo poisteného, aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému to, čo je mu on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti za škodu.
Zánik vykonateľnosti rozsudku a lehota na exekúciu
Otázka zániku vykonateľnosti rozsudku po uplynutí určitej lehoty je dôležitou procesnou otázkou. Ak exekučný titul ukladá povinnosť vykonať niečo v určitej lehote, napríklad podrobiť sa výchovnému opatreniu po dobu šiestich mesiacov, môže byť táto povinnosť vykonateľná len v stanovenej lehote. Táto problematika bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená a v niektorých prípadoch môže viesť k prípustnosti dovolania.
Vady veci a povinnosti predávajúceho
V kontexte nájomných vzťahov, a hoci sa text primárne venuje nájmu, judikatúra týkajúca sa vád veci a povinností predávajúceho je relevantná pre pochopenie zodpovednosti za stav majetku. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, predávajúci má povinnosť upozorniť kupujúceho na určité konkrétne vady, či už faktické alebo právne, skryté i zjavné. Pri predaji použitej veci je dôležité rozlišovať medzi vadou a bežným opotrebením.
Finančné a majetkové toky v kontexte SPF
Text poskytuje aj detailný prehľad o rôznych kategóriách príjmov a výdavkov, ktoré môžu byť relevantné pre pochopenie finančného hospodárenia organizácií, vrátane SPF.
Daňové príjmy a príjmy z majetku: Daňové príjmy sú klasifikované podľa základu dane alebo druhu činnosti. Súčasťou sú aj pokuty, penále a úroky. Príjmy zo zrušených daní sa priraďujú k daniam, ktoré ich nahradili. Poistné je tiež súčasťou daňových príjmov. Ďalšou kategóriou sú príjmy z vlastníctva majetku a podnikania, ako dividendy, úhrady za nerasty alebo nájomné z prenajatých pozemkov.
Poplatky a iné príjmy: Zahŕňajú správne poplatky, poplatky za vedenie účtu, paušálne náhrady za víza, príjmy z medzinárodných ochranných známok a pokuty a penále, ktoré nie sú priraditeľné ku konkrétnej dani alebo inému príjmu.
Príjmy za poskytované služby: Reprezentujú širokú škálu platieb za rôzne služby, od právnych a poradenských služieb, cez ubytovacie služby, používanie telefónu, faxu, káblovej televízie, až po vstupné, sprievodcovskú činnosť, kopírovacie práce, služby v obradných sieňach, reklamu, sprístupnenie informácií, rešeršné a znalecké posudky, či služby v občiansko-právnom konaní.
Ostatné príjmy: Patria sem príjmy z odpredaja skladových zásob a iného prebytočného hnuteľného majetku.
Granty a dobrovoľné príspevky: Sú to dobrovoľné príspevky na bežné alebo kapitálové účely, za ktoré darca alebo sponzor nezískava žiadnu protihodnotu.
Výdavky: Delia sa na rôzne kategórie, ako sú mzdy, platy, poistné, tovary a služby. Zvlášť sú špecifikované výdavky na vojenské účely, vrátane nákupu strojov, výstavby vojenských objektov, ako aj výdavky na materiál a mzdy pri obstarávaní nehmotného majetku. Patria sem aj bežné transfery právnickým osobám a jednotlivcom, dávky, dotácie, príspevky a členské. Výdavky na platy a mzdy v zmysle platných predpisov sú tiež podrobne popísané, pričom je dôležité poznamenať, že niektoré výdavky do základu pre výpočet priemernej mesačnej mzdy nevstupujú.
Výdavky na tovary a služby sú detailne rozdelené do viacerých podpoložiek, vrátane materiálu, náhradných dielov, tlačív, čistiacich a hygienických potrieb, liekov, ale aj výdavkov na dopravu, opravy, údržbu a prenájom. Špecificky sú rozlíšené všeobecné a špeciálne materiály a služby.
V kontexte SPF a nájomných vzťahov je dôležité rozumieť aj detailom týkajúcim sa výpočtu nájomného. Výška nájomného je stanovená podľa obvyklej výšky nájomného pre jednotlivé katastrálne územia, ktorá je zverejňovaná okresnými úradmi na základe údajov o dohodnutom a zaplatenom nájomnom.
Zákon č. 504/2003 Z. z. upravuje užívanie pozemkov a definuje, kto má právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych účelov pri prevádzkovaní podniku. Žiadatelia o prenájom podľa osobitného predpisu (mladí poľnohospodári, malé a mikropodniky) musia k žiadosti priložiť relevantné rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry a doklady o vlastníctve alebo nájme pozemkov.
Pri posudzovaní žiadostí podľa osobitného predpisu je podstatnou skutočnosťou, či nájomná zmluva s doterajším nájomcom bola skončená uplynutím času alebo z dôvodu schválenia projektu pozemkových úprav.
Všetky tieto aspekty spoločne tvoria komplexný obraz právnych a finančných vzťahov, v ktorých pôsobí Slovenský pozemkový fond, a ktoré sú relevantné pri riešení otázok náhrady škody v nájomných vzťahoch.