Slovensko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, sa po vypuknutí vojny na Ukrajine ocitla v neľahkej situácii. Milióny Ukrajincov hľadali útočisko pred agresiou a mnohí z nich našli dočasný domov práve na Slovensku. Príjem utečencov však nebol jednotný. Zatiaľ čo prirodzená solidarita s obeťami ruskej agresie formovala pozitívnu mienku a konanie verejnosti, iné faktory, ako napríklad hybridná vojna šíriaca dezinformácie na sociálnych sieťach, či dlhodobý proruský sentiment niektorých občanov, vplývali na prijatie utečencov rôzne. Tento text je skromnou sociálno-kultúrnou sondou, prípadovou štúdiou a odrazom osobnej skúsenosti, ktorá sa snaží preskúmať tieto vplyvy na príklade dvoch blízkych liptovských obcí - Partizánskej Ľupče a Ľubele. Cieľom nie je zázračne vysvetliť proruské názory či iné nepríjemné javy, ktoré sa môžu objaviť v mysliach ľudí, ale skôr poukázať na jemné obrysy spoločenskej atmosféry a prejavy solidarity či náklonnosti k trpiacim.
Dve obce, podobný základ, rozdielne prejavy
Partizánska Ľupča a Ľubeľa, ležiace len niekoľko kilometrov od seba vo strednom Liptove, predstavujú v mnohých ohľadoch podobný základ. Obe obce majú približne 1200 obyvateľov, podobné náboženské zloženie s katolíckou väčšinou a nachádzajú sa na pomyselnej čiare delenia Dolného Liptova, prevažne katolíckeho, od Horného, skôr protestantského. Náboženský život v oboch komunitách je však skôr na úrovni spoločenského dekóra, pričom obce si zachovávajú laický charakter.
Napriek podobnostiam existuje jeden dôležitý rozdiel, ktorý sa odráža v ich histórii a identite. Partizánska Ľupča nesie hrdé meno spojené s partizánskym odbojom počas druhej svetovej vojny. V strede obce sa týči mohutná veža farského kostola, symbolizujúca jej zašlú slávu, a pamiatkovo chránené centrum s meštianskymi domami, hoci dnes v zúfalom stave, svedčí o niekdajšom bohatstve. Ľubeľa si tiež pripomína Povstanie kamennou spomienkou pred kultúrnym domom. Obyvatelia oboch obcí sa, zdá sa, darí, mnohí žijú vo veľkých rodinných domoch. V parlamentných voľbách pritom obe komunity volia podobne, čo naznačuje istú jednotu v politických preferenciách napriek historickým rozdielom.
Vplyv lídrov: Od solidarity k sebectvu
Ruská invázia na Ukrajinu zrazu zviditeľnila vplyv miestnych lídrov na formovanie verejnej mienky a konania obyvateľov. V Partizánskej Ľupči sa starosta, ktorý sa tri dni po začiatku invázie pustil do organizácie prvej pomoci utečencom, dokonca aj vo svojom vlastnom dome, prejavil ako aktívny humanitár. Obec v priebehu niekoľkých dní ponúkla priestor pre stovku ukrajinských utečencov, predovšetkým matiek s deťmi. Evanjelický farár nezostal pozadu a okrem ubytovania utečencov na fare zorganizoval v chráme modlitby za Ukrajinu. Miestny obvoďák so svojím ochotníckym divadlom prispel k integrácii kultúrnym podujatím - spoločným predstavením s divadelníkmi z Kyjeva. Tento príklad ukazuje silu iniciatívy a empatie, ktorá dokáže mobilizovať komunitu k pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú.
Na druhej strane, starosta Ľubele sa po splnení základných povinností prejavil inak. Už po pár týždňoch varoval pred uprednostňovaním Ukrajincov, pričom obec poskytla útočisko len približne desiatim utečencom. Jeho verejné prejavy naznačovali, že dáva prednosť miestnym záujmom a plánom na blahobyt občanov. Hoci neurobil nič vyslovene zlé, jeho prístup podporil v spoluobčanoch zbytočnú nespokojnosť, zahľadenosť do minulosti a prízemné kolektívne sebectvo. Jeho vplyv spočíval v komunikácii plnej prázdnych fráz, ktorá nezanechala hlbší pozitívny odkaz.
Mentalita a sociálne siete: Dve strany mince
Vplyv na to, ako obyvatelia Slovenska prijímajú ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine, je komplexný. Na jednej strane stojí prirodzená solidarita s obeťami ruskej agresie, ktorá sa prejavila v mnohých iniciatívach a ochote pomôcť. Na druhej strane však stojí hybridná vojna a "ohlupovanie publika na sociálnych sieťach", ktoré šíria dezinformácie a manipulujú verejnú mienku. Tieto online platformy sa stali živnou pôdou pre proruský sentiment, ktorý sa u niektorých Slovákov udržiava v "mystickom opare slovanstva".
Tento fenomén sa odráža aj v správaní jednotlivcov. Napríklad, spevák Jožo Ráž, známy svojou úprimnosťou a niekedy kontroverznými vyjadreniami, uviedol, že psychológiu študoval len preto, aby sa vyhol vojne, a priznal, že sa jej nikdy nevenoval. Jeho slová, hoci možno neúmyselne, poukazujú na prístupy, kde osobné záujmy a vyhýbanie sa zodpovednosti môžu prevážiť nad širšími spoločenskými hodnotami. Jeho vyjadrenia o tom, že "už chce len svätý pokoj" po prežití mnohých životných skúseností, vrátane vážnej havárie, môžu byť interpretované ako túžba po osobnom pokoji, ale zároveň naznačujú odklon od angažovanosti v širších spoločenských otázkach.
Ako zlepšíme diskusie na sociálnych sieťach | Gabriel Tóth
Elektronická PN a jej dôsledky
Okrem sociálnych a kultúrnych aspektov, život na Slovensku ovplyvňujú aj legislatívne a administratívne zmeny. Od 1. januára 2024 vstúpila do platnosti elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá má zjednodušiť a zrýchliť proces vybavovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár uzná pacienta dočasne práceneschopným elektronicky a papierové potvrdenie už nevystavuje. Pacienti majú informácie o svojej ePN vo svojej elektronickej zdravotnej dokumentácii (eZKO cez slovensko.sk).
Tento systém umožňuje poistencom prístup k informáciám o konaní a výplate nemocenských dávok prostredníctvom Elektronického účtu poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne. V prípade potreby je možné žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok vziať späť, podať hlásenie o úraze alebo oznámiť spôsob výplaty dávky. Nahlásenie spôsobu výplaty (číslo účtu alebo adresa) je povinné pre SZČO a dobrovoľne poistených pri prvej ePN, inak sa dávka vypláca spôsobom, akým zamestnávateľ poskytuje mzdu. Zamestnávateľom Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN cez eSlužby, aby mohli vyplatiť náhradu príjmu. V prípade technických príčin, ktoré bránia vystaveniu ePN, lekár vystaví tzv. papierovú PN s elektronickým záznamom.
Pre SZČO a dobrovoľne poistených platí, že dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od prvého dňa práceneschopnosti, zatiaľ čo u zamestnancov sa konanie začína spravidla od pätnásteho dňa. Poistenci sú povinní dodržiavať liečebný režim a zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN. V prípade zmeny adresy ju treba bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni. Ukončenie práceneschopnosti oznamuje lekár elektronicky, a ak sa poistenec nedostaví na vyšetrenie, deň predpokladaného skončenia DPN sa považuje za deň ukončenia.
Elán: Hudba ako odraz doby a osobnej cesty
Hudba a jej tvorcovia často odrážajú nálady a spoločenské dianie doby. Legenda slovenskej hudobnej scény, kapela Elán, vznikla už v roku 1968. Jej členovia, vrátane Joža Ráža a Jána Baláža, si v 70. rokoch zarábali na hudobnú aparatúru hraním v hoteloch a baroch, dokonca aj v zahraničí. V roku 1977 stretli vo Švédsku svoj idol, americkú skupinu Chicago. Počas obdobia socializmu sa Elánu podarilo dosiahnuť úspech aj napriek obmedzeniam, pričom ich hudba bola často vnímaná ako prejav slobody a individuality.
Zlodej slnečníc či Vymyslená patria k ich skorším hitom, s textami od Borisa Filana a Ľuboša Zemana. V roku 1987 získali v hudobnej ankete československého Zlatého slávika, ktorý obhájili opakovane aj po osamostatnení Slovenska až do roku 2005. Jožo Ráž získal sólové ocenenia Zlatého slávika za roky 2000 a 2001. Ich koncerty priťahovali desaťtisíce divákov, ako napríklad megakoncert na Letnej v Prahe v roku 2003 s 85-tisíc účastníkmi. V roku 2007 koncertovali v newyorskej Carnegie Hall a v roku 2016 získal Jožo Ráž Krištáľové krídlo.
Hit Voda, čo ma drží nad vodou, má pre Joža Ráža špecifický význam. Po jeho nahrávaní v roku 1999 sa stal účastníkom vážnej autohavárie, po ktorej mal len mizivé šance na prežitie. Zázrakom sa však do roka postavil opäť na pódium. Text tejto piesne, napísaný Jozefom Urbanom, ktorý tragicky zahynul v tom istom roku pri autohavárii, dostal pre Ráža nový význam. V médiách vznikali spontánne fóra na jeho podporu, kým bol v kóme. Popularita speváka po tomto incidente prudko stúpala a drží sa na vrchole neuveriteľných 26 rokov.
Napriek svojej popularite sa Jožo Ráž po tragickej havárii vyjadruje k médiám len minimálne a verejne vystupuje zriedkavo, hoci žiadostí o vystúpenia má dostatok. Jeho vystúpenia sú často vnímané ako prejav úprimnosti a snahy podať výkon bez ohľadu na zdravotné obmedzenia. V roku 2023 prišla nečakaná smrť spoluzakladateľa kapely Vaša Patejdla, čo zanechalo v kapele len Joža Ráža a Jána Baláža. Česko-slovenské turné Elán 70 bolo venované pamiatke Vaša Patejdla.
Záver: Odkazy pre súčasnosť
Prípad Partizánskej Ľupče a Ľubele, spolu s analýzou vplyvu sociálnych sietí a osobných príbehov ako ten Joža Ráža, poukazuje na komplexnosť prijímania utečencov a na rôzne faktory, ktoré formujú spoločenskú atmosféru na Slovensku. Ukazuje sa, že sila líderstva, kvalita komunikácie a schopnosť mobilizovať komunitu k solidarite, ale aj podliehanie dezinformáciám a sebectvu, majú zásadný vplyv na to, ako spoločnosť reaguje na krízové situácie. Elektronická PN symbolizuje snahu o zjednodušenie administratívy, čo je dôležitý krok k efektívnejšiemu fungovaniu štátu. Hudba Elánu zase predstavuje odraz doby a jej hodnôt, pričom osobné príbehy jej členov ukazujú, ako sa životné skúsenosti, vrátane tragédií, môžu odraziť v tvorbe a verejnom vystupovaní. Všetky tieto aspekty dohromady tvoria mozaiku, ktorá nám pomáha lepšie pochopiť súčasné Slovensko a jeho obyvateľov.