Slovesá sú základným stavebným kameňom každej vety, prostredníctvom ktorých vyjadrujeme dej, stav alebo vlastnosť podmetu. Spoznáme ich predovšetkým podľa otázok, ktoré si na ne môžeme položiť: "Čo robí?", "Čo sa deje?". Tieto slová sa v slovenčine vyskytujú v rôznych tvaroch, ktoré vznikajú procesom časovania. Slovenská gramatika rozlišuje dva hlavné typy slovies podľa ich významovej náplne: plnovýznamové a neplnovýznamové.
Plnovýznamové vs. Neplnovýznamové Slovesá
Plnovýznamové slovesá, ako napríklad "písať" či "plávať", nesú v sebe plnohodnotný význam a dokážu samostatne tvoriť vetu. Ich význam je jasný a zreteľný bez potreby ďalších slov. Na druhej strane stoja neplnovýznamové slovesá. Tieto slovesá, medzi ktoré patria napríklad "byť", "môcť", "vedieť" či "začať", samy osebe nedisponujú plným významom. Na to, aby sme ich mohli správne pochopiť a aby mohli tvoriť zmysluplnú výpoveď, potrebujú vo svojej blízkosti plnovýznamové sloveso v neurčitku. Typickým príkladom je spojenie "viem písať" alebo "začnem plávať", kde sloveso "vedieť" alebo "začať" funguje ako akýsi pomocník, ktorý dopĺňa a konkretizuje význam hlavného slovesa. Preto sa týmto slovesám často hovorí aj pomocné slovesá.
Funkcia "byť" ako pomocného slovesa
Keď sa neplnovýznamové slovesá, a predovšetkým sloveso "byť", neviažu s neurčitkom, ich funkcia sa mení. V takýchto prípadoch sa môžu spájať s tzv. "mennou časťou prísudku". Táto menná časť nám bližšie charakterizuje podmet, pričom sloveso "byť" slúži ako spona, ktorá tieto dve časti spája. Napríklad vo vete "Pes je čierny", sloveso "je" spája podmet "Pes" s mennou časťou prísudku "čierny", ktorá opisuje jeho vlastnosť.
Zvratné a Nezvratné Slovesá
Ďalším dôležitým členom slovesnej rodiny sú zvratné a nezvratné slovesá. Rozdiel medzi nimi spočíva v prítomnosti alebo absencii zámena "sa" alebo "si". Zvratné slovesá obsahujú jedno z týchto zámen, ako napríklad v prípade "umývať sa". Naopak, nezvratné slovesá tieto zámená neobsahujú.
Je však dôležité poznamenať, že samotná prítomnosť zámena "sa" alebo "si" vo vete nemusí automaticky znamenať, že ide o zvratné sloveso. Existujú situácie, kedy tieto zámená plnia inú gramatickú funkciu. Jedným z takýchto prípadov je trpný rod. V konštrukciách ako "Budova sa stavia" alebo "Auto sa pokazilo", zámeno "sa" nie je súčasťou zvratného slovesa, ale naznačuje, že dej sa deje s podmetom bez priameho vykonávateľa. Podobne, aj v prípadoch, kde zámeno "sa" alebo "si" vyjadruje vzájomnosť alebo reflexívnosť (napr. "Sestra sa umýva" alebo "Bozkávajú sa"), ide o špecifické použitie zvratného zámena, nie nevyhnutne o klasické zvratné sloveso v zmysle gramatickej kategórie.
Neosobné Slovesá
V slovenskom jazyku sa stretávame aj s neosobnými slovesami. Tieto slovesá sa vyznačujú tým, že pri nich nepoznáme konkrétneho vykonávateľa deja. Vyskytujú sa výlučne v tretej osobe jednotného alebo množného čísla, a to bez uvedenia podmetu. Príkladom môže byť veta "Prší", kde neuvádzame, kto konkrétne dážď spôsobuje.
Časovanie slovesa "byť"
Sloveso "byť" je jedným z najčastejšie používaných slovies v slovenčine a zároveň jedným z najviac nepravidelných. Jeho časovanie sa líši v závislosti od osoby, čísla a času. Pozrime sa na niektoré jeho základné tvary:
Jednotné číslo:
- Prítomný čas: Ja som, Ty si, On/Ona/Ono je (prípadne staršie tvary "jest", "jesto")
- Minulý čas: Ja som bol/bola/bolo, Ty si bol/bola/bolo, On bol, Ona bola, Ono bolo
- Budúci čas: Ja budem, Ty budeš, On/Ona/Ono bude
Množné číslo:
- Prítomný čas: My sme, Vy ste, Oni/Ony sú
- Minulý čas: My sme boli, Vy ste boli, Oni/Ony boli
- Budúci čas: My budeme, Vy budete, Oni/Ony budú
Širší význam slovesa "byť"
Sloveso "byť" však nie je len pomocným slovom alebo základným stavebným kameňom viet. Jeho význam je oveľa bohatší a siaha hlbšie do našej reči. Môže sa používať v rôznych kontextoch s viacerými odtieňmi významu:
I. V plnom význame:
- Existencia, život, výskyt: Toto je najzákladnejší význam slovesa "byť". Vyjadruje skutočnosť, že niečo jestvuje, existuje, žije alebo sa niekde vyskytuje. Príklady ako "bol raz jeden kráľ", "Boh je, bohovia nie sú", "sú pomaranče" alebo "boli časy, keď…" ilustrujú túto podstatu. V tomto kontexte sa často stretávame aj s obratmi ako "komu niet rady, tomu niet pomoci", kde "niet" je záporný tvar slovesa "byť" a vyjadruje absenciu.
- Uskutočnenie, priebeh deja: Sloveso "byť" môže tiež oznamovať, že sa niečo koná, uskutočňuje alebo deje. Veta "bude porada" alebo "bolo to v zime" poukazuje na budúci alebo minulý priebeh udalosti.
- Prítomnosť, návšteva, pobyt: Vyjadruje, že sa niekto alebo niečo nachádza na určitom mieste, je prítomný, alebo tam zájde s istým cieľom. "Otec nie je doma", "boli sme na návšteve", "muž bol stále s ňou" alebo "bola na tráve žať trávu" sú príklady tohto použitia.
- Umiestnenie, poloha: Sloveso "byť" popisuje, kde sa niečo nachádza, kde je umiestnené alebo postavené. "Kniha je na stole", "víno je v pivnici", "auto je v garáži" jasne definujú pozíciu predmetov.
- Pôvod: Môže vyjadrovať, odkiaľ niekto pochádza. "Bol, je z Kysúc" nám hovorí o geografickom pôvode osoby.
- Význam, označenie, totožnosť: V tomto prípade sloveso "byť" nahrádza výrazy ako "znamená", "označuje" alebo "je totožné s". "Tisíc korún je pre mňa veľa", "kritika nie je odsúdenie" alebo "to jest (skr. t. j.) to značí" sú ilustráciou tohto významu.
- Želanie, vôľa (v budúcom čase): V hovorovej reči sa budúci čas slovesa "byť" môže použiť na vyjadrenie želania alebo otázky o želaní. "Budeš žinčice?" alebo "Nebudeš večeru?" sú príklady takéhoto použitia.
II. Vo funkcii modálneho slovesa:
Sloveso "byť" môže nadobudnúť aj modálny charakter, keď vyjadruje nutnosť alebo povinnosť, podobne ako slovesá "musieť" alebo "mať" s neurčitkom. V tomto kontexte sa často vyskytuje s neurčitkom alebo ako neosobný výraz "treba". Príklady ako "nebolo mu tam ísť" alebo "bolo sa nám vrátiť" naznačujú, že daná činnosť bola nevyhnutná.
III. Ako spona s mennou časťou prísudku:
Toto je jedna z najtypickejších funkcií slovesa "byť", kde funguje ako spojovací prvok medzi podmetom a jeho opisom. Táto funkcia sa prejavuje v rôznych typoch vretien:
- Totožnosť, rovnakosť, zaradenie, príslušnosť: Vyjadruje, že podmet je totožný s niečím, patrí do určitej kategórie alebo je súčasťou niečoho. "Ceruzka je nástroj na písanie", "Rača je súčasť(ou) Bratislavy", "dva a tri je päť", "tvár je, bola samá chrasta", "krava je párnokopytník" alebo "chce b. letcom" ilustrujú tieto vzťahy.
- Hodnotenie: Vyjadruje hodnotenie podmetu. "Kniha je najlepší priateľ", "vedúci je dobrák, dobrého srdca" sú príklady hodnotiacich súdov.
- Vlastnosti a stavy podmetu: Opisuje vlastnosti alebo aktuálne stavy podmetu. "Lúka je zelená", "brat je chorý, nervózny", "pečivo je rozličných tvarov" nám poskytujú informácie o stave podmetu.
- Stav ako výsledok procesu: Vyjadruje stav, ktorý je výsledkom nejakej činnosti alebo procesu, často s použitím trpného príčastia. "Izba je, bude uprataná", "matka je znechutená" popisujú výsledný stav.
- Rôzne okolnosti: Môže vyjadrovať rôzne okolnosti, ako napríklad účel alebo cenu. "Kvety sú pre teba", "je nás päť" alebo "mlieko je po dve koruny" (čo znamená "predáva sa") sú príklady tohto použitia.
V jednočlenných vetách, kde sloveso "byť" často vystupuje v neosobnej forme, jeho funkcia tiež siaha do rôznych oblastí:
- Telesné alebo duševné pocity, stavy v prírode a prostredí: "Je mi teplo, dobre, do plaču", "je tu na nevydržanie", "dnes bude jasno", "v dolinách je hmla, hmlisto" popisujú pocity alebo vonkajšie podmienky.
- Stav ako výsledok procesu: Podobne ako v dvojčlenných vetách, aj tu môže vyjadrovať stav vyplývajúci z procesu. "Je, bolo uvarené", "je, bude zaoblačené" popisujú výsledný stav.
- Hodnotenie: "S tebou je ťažko, kríž, bieda" vyjadruje negatívne hodnotenie situácie.
- Možnosť alebo potreba: "Bolo, bude, bolo by treba, načim" naznačuje určitú možnosť alebo potrebu. Tiež sa môže spájať s vnímaním: "bolo cítiť, badať, počuť, bolo vidno".
Sloveso "byť" sa tiež objavuje v ustálených slovných spojeniach a frazeologizmoch, kde jeho význam nadobúda špecifickú, často obraznú podobu. Napríklad obraty ako "už je po ňom" (zomrel), "je po radosti" (pominula sa), "je po paráde" (vec sa skončila, vybavila) alebo "nebude, nebolo by od veci" (patrí sa, patrilo by sa) ukazujú na flexibilitu a bohatstvo jeho použitia.
IV. Ako formálne sloveso v zložených tvaroch:
V niektorých prípadoch sloveso "byť" funguje ako formálna súčasť, ktorá tvorí významový celok s iným slovným druhom, najmä s podstatným menom v predložkových pádoch. Tieto spojenia často nadobúdajú špecifický význam: "byť v súlade" (zhodovať sa), "byť na osoh" (prospešné), "byť na prekážku" (prekážať), "byť v styku" (stýkať sa).
V. Ako samostatná morféma (pomocné sloveso):
V zložených slovesných tvaroch, ako sú napríklad tvary so spojovacím "by" alebo trpného rodu, sloveso "byť" vystupuje ako samostatná morféma, teda ako pomocné sloveso, ktoré dotvára celkový tvar a význam. "Viedol som", "budem viesť", "viedol by som", "je, bude vedený", "bolo povedané" sú príklady, kde "byť" plní túto pomocnú funkciu.
Hoci sa sloveso "byť" často javí ako jednoduché a samozrejmé, jeho gramatická a významová komplexnosť je značná. Od základného vyjadrenia existencie až po modálne funkcie a tvorenie zložených tvarov, sloveso "byť" je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej gramatiky a jazyka. Pochopenie jeho rôznych použití nám umožňuje presnejšie a bohatšie vyjadrovať sa a lepšie porozumieť nuansám slovenského jazyka.
tags: #vety #na #neplnovyznamove #sloveso #byt