Všadeprítomné bilbordy pozdĺž ciest sa stali neodmysliteľnou súčasťou krajiny, no ich nadmerné množstvo a nevhodné umiestnenie vyvoláva čoraz viac otázok. Kým v mnohých európskych krajinách ako Rakúsko, Nemecko, Španielsko či Fínsko platí striktný zákaz umiestňovania bilbordov v blízkosti ciest z bezpečnostných dôvodov, Slovensko v tejto oblasti dlhodobo zaostávalo. Situácia sa však začala meniť s prijatím novely stavebného zákona, ktorá prináša prísnejšie pravidlá pre reklamné stavby a dáva samosprávam silnejšie nástroje na boj proti vizuálnemu smogu.
Bezpečnosť premávky nad reklamou: Medzinárodný štandard
V štátoch ako Rakúsko, Nemecko, Španielsko či Fínsko je bezpečnosť dopravy absolútnou prioritou pred reklamou. V každej z týchto krajín platí prísny zákaz umiestňovania bilbordov v bezprostrednej blízkosti ciest. Polia popri diaľniciach, rýchlostných cestách či obyčajných regionálnych komunikáciách, ktoré sú na Slovensku často priam posiate reklamnými plochami, sú v spomínaných krajinách chránené. Ochranné pásmo v šírke 250 metrov od cesty, v ktorom nie sú povolené žiadne informačné, propagačné či reklamné plochy, tam rieši predovšetkým bezpečnostné hľadisko. Dôvod je prostý: kým bilbordy umiestnené pri ceste vnímajú vodiči periférne, pri ich väčšej vzdialenosti vzniká predpoklad, aby sa za pútačmi obzerali. To nevyhnutne vedie k strate koncentrácie na situáciu na ceste a potenciálne k nebezpečným situáciám.
Slovenská realita: Od chaosu k regulácii
Na Slovensku bola situácia dlhé roky opačná. Hoci sa problematika početných a príliš nápadných reklám pri cestách riešila v minulosti už viackrát, dodnes neexistoval žiadny zákon alebo nariadenie, ktoré by striktne regulovalo veľkosť, množstvo či hustotu bilbordov. Cestný zákon síce rozlišuje rôzne stupne ochranného pásma, no pútače boli neraz umiestnené aj v nich. Ministerstvo dopravy síce tvrdilo, že sa tak deje napriek jeho nesúhlasu, keďže povolenia na ich umiestnenie vydávajú stavebné úrady často aj napriek jeho nesúhlasu. Hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa uvádzal, že aj keď má rezort možnosť zaslať výzvu na odstránenie reklamy, jeho možnosti boli obmedzené.
Dopravný psychológ a viceprezident Slovenskej asociácie psychológov Karol Kleinmann upozorňoval na to, že dlhodobo sa neotvára ani problematika reklám v centrách miest, hoci práve tie sú ňou často preplnené. „Vodičov to jednoducho vyrušuje,“ skonštatoval. Oceňoval však, že sa problematika bilbordov pri cestách vôbec otvorila, no predložené návrhy považoval skôr za kompromis medzi odborníkmi a reklamnými spoločnosťami. „Nie je to ani technické, ani psychologické riešenie, no je to lepšie ako nič.“
Novela stavebného zákona: Obrat k lepšiemu
Prelomovým momentom sa stala novela stavebného zákona, ktorá priniesla zásadné zmeny v oblasti regulácie reklamných stavieb. Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili novelu, ktorá zavádza prísnejšie pravidlá a dáva samosprávam silnejšie nástroje na odstraňovanie nelegálnych bilbordov.
Kľúčové zmeny zahŕňajú:
- Možnosť odstraňovať nelegálne bilbordy aj na súkromných pozemkoch: Samosprávy po novom môžu likvidovať nelegálne bilbordy, aj keď sú umiestnené na súkromnom pozemku alebo na budove. Doteraz to bolo takmer nemožné a konania spomaľovalo aj to, že ich samosprávy museli likvidovať na vlastné náklady.
- Zvýšenie pokút: Povoľovanie reklamných stavieb bude obmedzené na maximálne tri roky. Obce budú môcť iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na ich pozemkoch, ale sú na území obce. Zvýšiť sa majú aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Doteraz sa mohli reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na svojich územiach. Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby, alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, bude ju vlastník musieť odstrániť do 30 dní. Ak tak neurobí, má zaplatiť pokutu 1350 eur. Sprísniť sa majú aj pokuty za stavbu bez ohlásenia.
- Povinnosť stavebného úradu: V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby (postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez ohlásenia) má stavebný úrad získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.
- Obmedzenie platnosti starých povolení: Stavebné povolenia vydané podľa doterajších predpisov na reklamné stavby na dobu neurčitú sa po novom obmedzia najviac na tri roky.
- Bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky ako chránený záujem: Medzi chránené záujmy pri umiestňovaní reklamných stavieb sa pridala aj bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
- Zjednodušenie odstraňovania nelegálnych bilbordov: Nový stavebný zákon neumožní žiadnu dodatočnú legalizáciu čiernych stavieb a všetky budú musieť zbúrať, na čo bude dohliadať nový úrad - Štátna stavebná inšpekcia.
Vizuálny smog a jeho dopady
Vizuálny smog, teda nadmerné a nekoncepčné umiestňovanie reklamných nosičov, negatívne vplýva na estetiku krajiny a môže spôsobovať psychickú záťaž. „Slovensko sa musí zbaviť vizuálneho smogu spočívajúceho v bezhlavom umiestňovaní billboardov bez ohľadu na charakteristiku a vizuálnu stránku daného územia,“ uviedla podpredsedníčka Národnej rady SR Renáta Zmajkovičová, ktorá predložila návrh novely zákona o pozemných komunikáciách. Cieľom novely je zmierniť vizuálny smog z nadmerného počtu reklamných zariadení, ktoré zaťažujú životné prostredie.
Primátor mesta Partizánske Jozef Božik víta nové nástroje: „Každý nástroj, ktorý pomáha samosprávam riešiť legislatívno-právne otázky je dobrý a správny. Obzvlášť, ak ide o problematiku, ktorá je spojená s vizuálnym smogom.“ Mesto Košice uvádza, že na miesto odstránených billboardov sadia nové stromy tam, kde je to možné.
Výzvy a očakávania
Napriek pozitívnym zmenám nie sú procesy odstraňovania nelegálnych billboardov vždy jednoduché. Mesto Nitra upozorňuje, že v niektorých prípadoch môžu procesy trvať dlhšie, najmä ak sa billboard nachádza na pozemku, kam mesto nemá prístup bez súhlasu vlastníka.
Ministerstvo dopravy očakáva viaceré právne spory, keďže majitelia a prevádzkovatelia súčasných reklamných plôch si budú musieť povolenia najneskôr do piatich rokov vybavovať nanovo. Práve tam môžu zasiahnuť primátori a starostovia.
Vizuálny smog v historickej časti Trnavy
Budúcnosť regulácie reklamy pri cestách
Novela stavebného zákona a návrh zákona o pozemných komunikáciách predstavujú významný krok vpred v regulácii reklamných stavieb na Slovensku. Zavádzajú jasnejšie pravidlá, posilňujú právomoci samospráv a kladú dôraz na bezpečnosť premávky a estetiku verejného priestoru. Očakáva sa, že po Novom roku bude Slovensko menej zaplavené billboardmi a ďalšími reklamnými nosičmi, čo prispeje k zlepšeniu kvality života občanov a k vytvoreniu príjemnejšieho prostredia.
Zákon 293/2014 Z.z. definuje reklamnú stavbu ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou. Proces získania povolenia na reklamné tabule na Slovensku zvyčajne zahŕňa tri hlavné kroky: určenie kategórie reklamnej tabule (od čoho závisí potreba stavebného povolenia alebo len ohlásenia), overenie právneho nároku na pozemok a podanie žiadosti príslušnému stavebnému úradu. Pokuty za nedodržanie zákonných povinností sa pohybujú od 150 € až po 450 € za umiestnenie reklamnej stavby bez potrebných povolení, pričom sa môžu líšiť podľa závažnosti a miestnych predpisov. Správne poplatky za podanie žiadosti sa pohybujú od 30 € do 60 € v závislosti od veľkosti informačnej plochy.
Novela zákona tiež stanovuje, že stavebné povolenie pre reklamnú stavbu stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačne do jedného roka, pokiaľ stavebný úrad neurčí inú lehotu. Stavebné úrady majú na rozhodnutie zvyčajne 30 dní, v zložitých prípadoch 60 dní.
Obsah reklamy na billboardoch je regulovaný viacerými zákonmi a nariadeniami, ktoré zabezpečujú súlad s právnymi, etickými a morálnymi normami. Zakázaný je obsah propagujúci nelegálne aktivity, zavádzajúci či nepravdivý obsah, ako aj obsah nevhodný pre deti (napr. reklamy na alkohol alebo tabakové výrobky na miestach, kde by ich mohli vidieť). Billboardy tiež musia spĺňať bezpečnostné požiadavky na umiestnenie a nemôžu byť umiestnené v chránených oblastiach.
Návrh zákona z dielne poslankyne Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD) stanovuje povinnosť vlastníka odstrániť billboardy, ktoré sú umiestnené v rozpore s novými pravidlami. Na ich odstránenie z 250-metrovej zóny bude dvojročná zákonná lehota, ktorá začne plynúť od dňa účinnosti novely. V prípade neplnenia tejto povinnosti hrozí pokuta a v krajnom prípade aj prekrývanie reklamy čiernou plachtou. Aj napriek tomu, že podnikatelia sa stretávajú so zmenami zákonov, Zmajkovičová trvá na tom, aby sa ochranná zóna týkala aj ciest II. a III. triedy, nielen diaľnic a ciest I. triedy, ako je to v Českej republike. Iniciatíve vyjadrili podporu primátori, starostovia či zástupcovia Slovenskej komory architektov.
V súvislosti s umiestnením reklamných zariadení v blízkosti ciest platia pri LED alebo digitálnych tabuliach limity jasu a intervaly zmeny obrazu, aby neohrozovali vodičov.
V Bratislavskom Ružinove už boli zo súkromných pozemkov odstránené prvé dva nelegálne bilbordy. Starosta Martin Chren uviedol, že vedú konania voči viac ako desiatke ďalších a dúfajú, že sa ich podarí odstrániť ešte v priebehu tohto roka. „Stavebný úrad má povinnosť kontaktovať majiteľa, dať mu šancu preukázať, že bilbord je legálny. Ak nás ignoruje, môžeme dostať povolenia a zbúrať ho aj bez jeho povolenia,“ dodal Chren.
Novela stavebného zákona tiež upravuje, že reklamné stavby sa po novom budú povoľovať maximálne na tri roky. Obce budú môcť zároveň iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na ich pozemkoch, ale sú na území obce. Povoľovanie reklamných stavieb na dobu určitú vyplýva z novely stavebného zákona, ktorú schválili poslanci. Zvýšiť sa majú aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Doteraz sa mohli reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na svojich územiach. Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby, alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, bude ju vlastník musieť odstrániť do 30 dní. Ak tak neurobí, má zaplatiť pokutu 1350 eur. Sprísniť sa majú aj pokuty za stavbu bez ohlásenia.
Podľa doterajšej legislatívy mohli iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímatelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez ohlásenia, má stavebný úrad získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby. Stavebné povolenia vydané podľa doterajších predpisov na reklamné stavby na dobu neurčitú sa po novom majú obmedziť najviac na tri roky. Medzi chránené záujmy pri umiestňovaní reklamných stavieb sa pridala aj bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Podľa jedného z predkladateľov poslanca Tomáša Lehotského (Za ľudí) prináša novela pomoc obciam a mestám, keďže budú môcť iniciovať odstraňovanie nelegálnych bilbordov. Prináša tiež efektívnejšiu reguláciu vizuálneho smogu. Poslanec a primátor Nitry Marek Hattas (Za ľudí) pripomenul, že obce a mestá sa často „naťahujú“ s rôznymi firmami, ktoré majú ilegálne osadené stavby na území obce. „Starostovia a primátori dostávajú oddnes veľmi silný nástroj, aby si upratali vo svojich obciach a mestách,“ pripomenul Hattas.
Slovensko bude po Novom roku menej zaplavené billboardmi a ďalšími reklamnými nosičmi. Novelu stavebného zákona presadili poslanci Smeru Igor Choma a Renáta Zmajkovičová. Ich cieľom je zmierniť vizuálny smog z nadmerného počtu reklamných zariadení, ktoré zaťažujú životné prostredie. „Doposiaľ bolo len v Žiline odstránených okolo stovky billboardov. V súčasnosti vedieme niekoľko súdnych sporov na odstránenie neschválených reklám. Naším zámerom je odstrániť minimálne polovicu všetkých nelegálnych reklamných a informačných zariadení a regulovať vznik nových. V novele sa prekvalifikovali billboardy z reklamného zariadenia na reklamnú stavbu, na ktorú sa vzťahuje stavebný zákon. Stavbami sa tak stali aj reklamy, ktoré nie sú pevne spojené so zemou. Zároveň sa vytvorilo sa bezpečnostné stometrové pásmo mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách I. triedy, ktoré sú medzinárodným ťahom. Ak v tejto zóne stoja dnes billboardy, majitelia ich budú musieť odstrániť do 1. Od veľkosti plochy budú závisieť poplatky Nie všetky reklamy však budú potrebovať stavebné povolenie. Sprísňujú sa aj pravidlá povoľovania vonkajšej reklamy. Za billboardy postavené načierno sa budú ukladať pokuty pevnými sumami a zrušila sa možnosť dodatočného povolenia stavby v správnom konaní. Na odstraňovaní a likvidácii nelegálnej vonkajšej reklamy sa už môžu podieľať aj združenia zástupcov vlastníkov reklamných stavieb. Billboardy a vizuálny smog by mohli zo slovenských ulíc v najbližších rokoch zmiznúť. „Odstraňovanie stavieb, to je asi to najťažšie. Vždy sa to ťahá roky, vždy sú odvolania súdy,“ povedal starosta MČ Bratislava-Ružinov Martin Chren (nezávislý).
Pre samosprávy náročné papierovanie: Odstrániť billboardy a ďalšie reklamné plochy bolo doposiaľ pre samosprávy pomerne náročné. Zákon totiž jasne neurčoval, či ide o dočasné alebo trvalé stavby. A to ani v prípade, že boli riadne skolaudované. Po novom budú pravidlá prísnejšie. Od 1. „Musia si určiť, kde v zmysle ich územného plánovania tie billboardy dávajú zmysel, kde môžu a kde nemôžu byť,“ tvrdí minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smeru-SD). Ministerstvo očakáva viaceré právne spory. Majitelia a prevádzkovatelia súčasných reklamných plôch si totiž budú musieť povolenia najneskôr do piatich rokov vybavovať nanovo. No a práve tam môžu zasiahnuť primátori a starostovia. Pýtali sme sa v regiónoch: „Viem, že budeme čeliť odporu a budeme ma problém likvidovať stavby. Ale prvý krok, ktorý sme urobili, je, že všetkým firmám, ktoré mali od mesta prenajaté reklamné plochy, sme vypovedali zmluvy,“ ozrejmil primátor mesta Prešov František Oľha (Demokrati). „Snažíme sa vizuálny smog vytláčať z centra mesta. Zjednodušenie odstránenia nelegálnych billboardov. A ešte jednoduchšie by to po novom malo byť s odstraňovaním nelegálnych billboardov. Nový stavebný zákon totiž neumožní žiadnu dodatočnú legalizáciu čiernych stavieb a všetky budú musieť zbúrať, na čo bude dohliadať nový úrad - Štátna stavebná inšpekcia. „Čiže ak to bude robiť jeden špecializovaný úrad, ktorý nebude robiť nič iné, tak to bude mať lepšie výsledky,“ vysvetlil Chren. Nový stavebný zákon začne platiť od apríla. Získať povolenie na reklamné tabule na Slovensku si podľa zákona vyžaduje minimálne ohlásenie stavebnému úradu. A ojedinele sa nevyhnete ani kolaudovaniu. Veľkosť reklamnej tabule. Čo je potrebné? Podľa zákona 293/2014 Z.z. definujeme reklamnú stavbu ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. Proces získania povolenia na reklamné tabule na Slovensku môžeme zhrnúť do 3 hlavných krokov. Krok č. V prvom kroku musíte mať jasno v tom, do akej kategórie spadá vaša reklamná tabuľa alebo billboard. Od toho sa totiž odvíja, či potrebujete požiadať o stavebné povolenie, alebo vám stačí len ohlásenie príslušnému stavebnému úradu. Pozor: Ak si nesplníte svoju zákonnú povinnosť, môže vám byť udelená pokuta. Za neohlásenie reklamnej stavby s informačnou plochou menšou ako 3 m2 vám hrozí pokuta 150 €. Za umiestnenie reklamnej stavby s informačnou plochou väčšou ako 3 m2 a menšou ako 20 m2 bez stavebného povolenia riskujete sankciu 250 €. A pri neoprávnenom umiestnení reklamnej stavby s informačnou plochou väčšou ako 20 m2 bez stavebného povolenia či kolaudačného rozhodnutia môžete dostať pokutu vo výške až 450 €. Pokuty sa však môžu líšiť podľa závažnosti a miestnych predpisov. Krok č. V ďalšom kroku vám odporúčame overiť si váš právny nárok na pozemok, na ktorý plánujete situovať reklamnú tabuľu. Na osadenie tabule je totiž vždy potrebný písomný súhlas vlastníka pozemku alebo stavby. Ak chcete osadiť reklamu v pamiatkovej zóne alebo v chránenom území, potrebujete súhlas pamiatkového úradu alebo orgánu ochrany prírody. A pokiaľ sa chystáte umiestniť reklamné/informačné/propagačné zariadenie v cestnom ochrannom pásme II. a III. triedy, musíte podať žiadosť. Dôležité: V súvislosti s umiestnením reklamných zariadení v blízkosti ciest stojí za zmienku, že pri LED alebo digitálnych tabuliach platia limity jasu a intervaly zmeny obrazu, aby neohrozovali vodičov. Pri podaní žiadosti na umiestnenie reklamnej tabule s informačnou plochou menšou ako 3 m2 zaplatíte správny poplatok 30 €. Čo sa týka tabúľ s rozmerom informačnej plochy od 3 m2 do 20 m2, poplatok je dvojnásobný, teda 60 €. Krok č. Po overení vášho právneho nároku na pozemok už len podajte ohlásenie alebo oficiálnu žiadosť o stavebné povolenie príslušnému stavebnému úradu. A ďalej čakajte na rozhodnutie a riaďte sa pokynmi povereného pracovníka. Obce však môžu mať vlastné všeobecné záväzné nariadenia, ktoré obmedzujú veľkosť alebo vzhľad tabúľ. Neprehliadnite: Zákon 293/2014 Z.z. hovorí, že stavebné povolenie pre reklamnú stavbu stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Stavebný úrad má pritom 30 dní na rozhodnutie, v zložitých prípadoch 60 dní. Dočasné reklamné stavby (napr. Na Slovensku je obsah reklamy vrátane toho na billboardoch regulovaný viacerými zákonmi a nariadeniami, ktoré zabezpečujú, že reklama je v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami. Obsah propagujúci nelegálne aktivity: napríklad reklamy propagujúce drogy alebo iné nelegálne činnosti. Zavádzajúci alebo nepravdivý obsah: reklamy by nemali obsahovať klamlivé informácie alebo zavádzajúce tvrdenia o produktoch, alebo službách. Samozrejme posúdenie, čo je zavádzajúce je veľmi subjektívne, pokiaľ nie je vydané právoplatné rozhodnutie súdu. Obsah nevhodný pre deti: zákaz reklám na produkty nevhodné pre deti na miestach, kde by ich mohli vidieť, napríklad alkohol alebo tabakové výrobky. Billboardy sú tiež predmetom regulácií týkajúcich sa ich umiestnenia. Napríklad, nemôžu byť umiestnené príliš blízko k cestám z bezpečnostných dôvodov alebo v určitých chránených oblastiach, ako sú národné parky alebo historické lokality. Tieto regulácie sú dôležité pre udržanie etického a právneho rámca pre reklamný priemysel a zároveň chránia verejný záujem. Tento zákon stanovuje všeobecné pravidlá pre umiestňovanie reklamných stavieb, ako sú billboardy, v blízkosti ciest. Podľa zákona musia byť billboardy umiestnené v určenej vzdialenosti od diaľnic a rýchlostných ciest ako aj od ciest I., II. a III. triedy. Okrem týchto dvoch hlavných zákonov existujú aj rôzne miestne nariadenia a predpisy, ktoré regulujú umiestnenie a obsah billboardov. Návrh zákona stanovuje povinnosť vlastníka odstrániť billboardy, ktoré sú umiestnené v rozpore s novými pravidlami. Bratislava 16. augusta (TASR) - Informačné, reklamné a propagačné materiály by po novom nemali stáť pri ceste bližšie ako 250 metrov. Na tlačovej konferencii to dnes vyhlásila podpredsedníčka Národnej rady SR Renáta Zmajkovičová (Smer-SD), ktorá do NR SR predložila návrh novely zákona o pozemných komunikáciách. Zmajkovičová chce právnou normou riešiť bezpečnosť premávky a devastáciu okolia vonkajšou reklamou. Zavedenie tzv. ochranného pásma sa má týkať diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I., II. a III. triedy. Nové pravidlá sa dotknú aj už existujúcich billboardov, pričom na ich odstránenie z 250-metrovej zóny bude dvojročná zákonná lehota, ktorá začne plynúť od dňa účinnosti novely, čo je 1. Návrh zákona teda stanovuje aj povinnosť vlastníka odstrániť billboardy, ktoré sú umiestnené v rozpore s novými pravidlami. Ak sa tak nestane, má nasledovať pokuta a Zmajkovičová pripúšťa aj prekrývanie reklamy čiernou plachtou. Na otázku, čo v prípade, ak má niekto objednanú reklamnú plochu na dlhé roky, odvetila, že aj podnikatelia sa za roky svojho pôsobenia stretávajú so zmenami zákonov. Zmajkovičovú vraj kontaktovali aj billboardové spoločnosti. "Povedala som im svoju predstavu, oni uviedli že chcú byť súčinní a poukázali na to, čo sa odohralo v Českej republike, kde podobná iniciatíva prešla, no týka sa len diaľnic a ciest I. triedy," vysvetlila. Ona však trvá na tom, aby sa ochranná zóna týkala aj ciest II. a III. "Príprava návrhu zákona vyšla zo spoločenskej objednávky, kedy sa na mňa obracalo množstvo ľudí s tým, že billboardy na Slovensku rastú ako huby po daždi, niekedy na tých najabsurdnejších miestach," uviedla Zmajkovičová. Tvrdí, že jej iniciatíve vyjadrili podporu primátori, starostovia či zástupcovia Slovenskej komory architektov. "Slovensko sa musí zbaviť vizuálneho smogu spočívajúceho v bezhlavom umiestňovaní billboardov bez ohľadu na charakteristiku a vizuálnu stránku daného územia.