Právne predpisy na Slovensku jasne hovoria o práve na vzdelávanie pre všetky deti, vrátane tých so zdravotným znevýhodnením. Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spolu s vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole, definujú proces prijímania detí do materských škôl. Tieto predpisy by nemali byť výnimkou ani pre deti so zdravotným znevýhodnením, pretože aj ony sú vzdelávateľné a potrebujú byť začlenené do kolektívu rovnako ako deti zdravé. Napriek tomu sa v praxi stretávame so situáciami, kedy právo na vzdelávanie pre tieto deti ostáva často len na papieri.
Právny rámec a proces prijímania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
Podľa § 59 ods. 5 školského zákona o prijatí dieťaťa so zdravotným postihnutím rozhoduje riaditeľ materskej školy po vyjadrení:
- Príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
- Všeobecného lekára pre deti a dorast, ak ide o dieťa so zmyslovým a telesným postihnutím, vyjadrením príslušného odborného lekára.
K žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa v prípade dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra.
Riaditeľ materskej školy musí pred prijatím dieťaťa so ŠVVP zvážiť, či má škôlka vhodné podmienky - personálne (napr. asistent), priestorové aj materiálne. Ak ich nemá, môže ich vytvoriť v spolupráci so zriaďovateľom. V prípade, že riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech jemu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
Po prijatí dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním sa môže znížiť počet detí v triede - najviac o dve deti za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v jednej triede sú dve.

Prekážky v praxi: Kapacita, podmienky a predsudky
Problém v prijímaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je často-krát z dôvodu nízkej kapacity materskej školy, nevhodných personálnych, priestorových, materiálových a iných podmienok. Niektoré materské školy nemajú dostatok priestoru alebo kvalifikovaného personálu na zabezpečenie adekvátnej starostlivosti o deti so špecifickými potrebami.
Okrem infraštruktúrnych a personálnych prekážok sa môžeme stretnúť aj s predsudkami a nedostatkom pochopenia zo strany niektorých zamestnancov škôlok alebo aj rodičov zdravých detí. Negatívne skúsenosti z okolia poukazujú na prípady, kedy boli deti s diagnózou autizmu, hoci boli tiché a bezproblémové, zo škôlky vylúčené napriek tomu, že tam už dva roky navštevovali. V takýchto prípadoch musia rodičia hľadať inú alternatívu vzdelávania pre svoje dieťa.
Je dôležité si uvedomiť, že materská škola môže prijať aj dieťa so zdravotným znevýhodnením (ZZ). Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ktoré nie sú deťmi so ZZ (napr. nadané deti), sú tiež súčasťou systému. Podľa školského zákona a antidiskriminačného zákona majú všetky deti rovnaké práva na vzdelávanie.
Päťročné deti musia ísť do škôlky
Individuálne stravovanie a špecifické potreby detí
Ďalšou oblasťou, kde sa často stretávame s nepochopením a komplikáciami, je individuálne stravovanie detí v materských školách. Rodičia často prichádzajú s požiadavkami na úpravu stravy, ktoré súvisia s alergiami, intoleranciami alebo výživovými preferenciami ich detí.
Úrad verejného zdravotníctva SR uvádza, že požiadavka rodičov podávať dieťaťu suchý chlieb alebo iba chlieb s maslom je z odborného a zdravotného hľadiska absolútne neakceptovateľná. Systém stravovania detí v materskej škole je nastavený tak, aby vzhľadom na pestrosť skladby podávanej stravy bolo zabezpečené plnenie odporúčaných výživových dávok pre vekovú skupinu predškolských detí.
V prípade laktózovej intolerancie je dôležité vedieť, koľko mlieka a mliečnych výrobkov dieťa toleruje. Syry, maslo, jogurty, smotana, ktoré sú bežnou súčasťou školských pokrmov, sú zvyčajne tolerované dobre. Súhlasné stanovisko na zámenu kravského mlieka za mlieko bezlaktózové a spôsob obstarania a manipulácie potvrdzuje informovaný súhlas zákonného zástupcu dieťaťa/žiaka v zmysle §2 písm. y) zákona č. 245/2008 Z. z. Ak dieťa netoleruje mlieko a mliečne výrobky v tepelne upravovaných pokrmoch a pri príprave pokrmu je použitý iný druh potravín (bezlaktózové výrobky) alebo je použitý iný technologický postup prípravy, jedná sa o osobitný spôsob stravovania formou bezlaktózovej diéty.
Pri alergii na mlieko - neznášanlivosti na bielkovinu kravského mlieka, dieťa nemôže konzumovať kravské mlieko v akejkoľvek forme. Neodporúča sa upravovať pokrmy v zariadení školského stravovania bez použitia mlieka a mliečnych výrobkov, ak ide o "amatérsku" prípravu bezlaktózovej diéty, pretože školská jedáleň preberá plnú zodpovednosť za zdravotný stav dieťaťa. Školská jedáleň je povinná z upravovaného pokrmu odobrať vzorku jedla v zmysle §11 ods.3 vyhlášky MZ č. 533/2007 Z. z.
Pri potravinovej alergii je potrebné nežiadúci alergén (med, orechy, arašidy, sója, kôrovce a ryby) vylúčiť z jedálneho lístka. Dieťaťu je možné poskytovať stravovanie podľa vopred dohodnutých podmienok s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa/žiaka.
Cieľom školského stravovania je zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje predovšetkým bez pridaného cukru. Výživové správanie detí je podmienené zložitými faktormi a rozhodujúcim spôsobom ho ovplyvňujú stravovacie návyky v rodine. Úlohou školského zariadenia pri vytváraní správnych stravovacích návykov dieťaťa je, aby si dieťa konzumáciu určitých potravín spájalo s príjemnými pocitmi. Dôležité je poukázať na pedagogické skúsenosti zamestnancov, ktorí vedia pristupovať k potrebám dieťaťa individuálne a snažia sa pomalými krokmi zvykať dieťa na príjem zdravej stravy.

Zmeny od roku 2025 a budúcnosť inklúzie
Od januára 2025 platia zmeny týkajúce sa podávania žiadostí do materskej školy. Bežná materská škola môže prijať aj dieťa so ŠVVP. Tento posun v legislatíve by mal podporiť inkluzívnejšie prostredie v predškolskom vzdelávaní.
Napriek týmto pozitívnym zmenám v legislatíve, ostáva výzvou zabezpečiť, aby sa tieto práva a možnosti premietli aj do praxe. Je nevyhnutné, aby materské školy disponovali dostatočnými kapacitami, personálnym zabezpečením a aby sa posilnila osveta a vzdelávanie o potrebách detí so zdravotným znevýhodnením. Len tak môžeme zabezpečiť, že všetky deti, bez ohľadu na ich zdravotný stav, budú mať reálne šance na plnohodnotné predprimárne vzdelávanie v inkluzívnom prostredí.
Právne predpisy sú základom, ale ich úspešná implementácia závisí od ochoty a schopnosti všetkých aktérov - od štátu, cez zriaďovateľov, riaditeľov škôl, učiteľov, až po rodičov - pracovať na vytváraní prostredia, kde je každé dieťa vítané a podporované.
JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča