Problematika odmeňovania volených zástupcov samospráv sa v pravidelných intervaloch objavuje v slovenskej mediálnej sfére. Pozornosť sa neraz upriamuje najmä na platy starostov či primátorov, pričom otázka odmeňovania samotných poslancov obecných, mestských či mestských častí zostáva často v úzadí. Táto situácia sa mení spravidla len pred komunálnymi voľbami alebo krátko po ich skončení. Vzhľadom na blížiace sa voľby do orgánov obecných samospráv je preto namieste priblížiť si kľúčové aspekty odmeňovania poslancov miestnej samosprávy.
Legislatívny rámec odmeňovania poslancov
Základný rámec pre odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev definuje § 25 ods. 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Z neho vyplýva, že odmena poslanca sa poskytuje na základe zásad odmeňovania, ktoré schvaľuje samotné obecné zastupiteľstvo v súlade s § 11 ods. 4 písm. k) uvedeného zákona. Toto kolektívne schvaľovanie znamená, že poslanci si svoju vlastnú odmenu určujú sami.
V minulosti sa vyskytli prípady, kedy obecní poslanci ocenili svoju prácu pre obec mimoriadne štedro, čo sa však stretlo s nesúhlasom zákonodarcu. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí si často "zmrazovali platy", reagovali zavedením obmedzenia. Od 1. apríla 2018 platí, že odmena poslanca v kalendárnom roku nesmie presiahnuť výšku jedného mesačného platu starostu bez akéhokoľvek zvýšenia vyplývajúceho z platovej skupiny. Toto tzv. zastropovanie celoročnej úhrnnej odmeny poslanca má svoje opodstatnenie, na čo poukazujú aj odborníci, ako napríklad J. Tekeli.
Vývoj a kritika modelov odmeňovania
Pôvodné modely odmeňovania poslancov, kde bola ich odmena odvodená od platu starostu (určité percento z neho), sa stretli s kritikou. L. Briestenský poukazoval na to, že takýto model vytvára neopodstatnené spojenie medzi dvoma veličinami. Podľa neho, ak by bol výkon funkcie starostu kvalitnejší, poslanci by boli lepšie odmeňovaní, čo pôsobí účelovo. Tento systém navyše mohol vytvárať motiváciu pre poslancov zvyšovať plat starostu, čo by sa následne premietlo aj do ich vlastných príjmov.
Neskôr sa zaviedla možnosť, aby poslanec, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu (najmä tzv. poslanec na plný úväzok), dostával vyššiu odmenu. Táto možnosť je však taktiež regulovaná. Maximálny ročný strop úhrnu odmien poslanca je v konečnom dôsledku závislý od výšky základného platu starostu bez zvýšenia. Dôležité je poznamenať, že poslanec, ktorý je zároveň zamestnancom obce, v ktorej bol zvolený, má špecifické postavenie. Toto neplatí, ak je zamestnanec obce dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie poslanca podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce.
Sociálne a zdravotné poistenie poslancov
Z odmeny poslanca sa platia odvody na niektoré druhy poistenia v systéme sociálneho poistenia a na zdravotné poistenie. Poslanec miestnej samosprávy sa totiž považuje za zamestnanca v sociálnom poistení. V minulosti, pred 1. januárom 2011, sa z odmeny poslanca poistné neplatilo. V tom čase sa za zamestnanca nepovažovali ani osoby poberajúce odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy, ani v iných právnických osobách či spoločenstvách.
M. Krippel uvádza, že až do zmeny zákona od 1. januára 2011 tieto osoby neplatili poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Túto zmenu hodnotí pozitívne, nakoľko nepovažoval za opodstatnené dovtedajšie rozdielne postavenie týchto osôb pri platení poistného voči zamestnancom v pracovnom pomere.
Od 1. januára 2011 sa poslanec miestnej samosprávy považuje za zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Dôvodom je existencia právneho vzťahu, ktorý mu zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, zdaniteľný podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Odmena za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy je takýmto príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podmienkou vzniku povinného poistenia v nezamestnanosti osoby, ktorej sa vypláca odmena za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, je existencia právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti a právo na takýto príjem.
Zánik mandátu poslanca
Mandát poslanca môže zaniknúť z viacerých dôvodov. Okrem iného je to aj vzdaním sa mandátu. V takomto prípade mandát zaniká, ak bolo vzdanie sa urobené ústne do zápisnice alebo písomne. Pri písomnom vzdaní sa mandátu jeho účinky nastávajú doručením obecnému úradu.
Motivácia pre vstup do komunálnej politiky
S účinnosťou od 1. apríla 2018, po znížení odmeny poslanca o príslušné odvody, sa táto odmena pre väčšinu uchádzačov o funkciu poslanca v obci či meste pravdepodobne nestane rozhodujúcou motiváciou pre vstup či zotrvanie v komunálnej politike. Tento stav, kedy finančná odmena nie je primárnym lákadlom, je zrejme pozitívnym krokom k zabezpečeniu, aby sa do verejnej služby hlásili skôr tí, ktorí majú skutočný záujem o rozvoj svojej obce či mesta a chcú slúžiť svojim občanom.
Je dôležité, aby si poslanci boli plne vedomí svojich práv a povinností vyplývajúcich zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Nedostatočná informovanosť môže viesť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, čo je podľa § 326 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona trestné. Znalosť legislatívy je preto kľúčová pre zodpovedný výkon poslaneckého mandátu.