Otázka, či starosta a riaditeľka školy môžu byť príbuzní, sa dotýka komplexnej problematiky pracovnoprávnych vzťahov vo verejnej správe a v školstve. Právna úprava sa snaží predchádzať konfliktom záujmov a zabezpečiť nestrannosť pri výkone verejných funkcií. Kľúčovým predpisom v tejto oblasti je zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý definuje obmedzenia pri zaraďovaní blízkych osôb do pracovných vzťahov, kde by mohlo dôjsť k nadriadenosti, podriadenosti alebo účtovnej kontrole.

Pojem blízkej osoby v právnom kontexte
Zákon č. 552/2003 Z. z. pri definícii pojmu blízkych osôb odkazuje na § 116 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Podľa tohto ustanovenia sú blízkymi osobami príbuzní v priamom rade (rodičia, deti, starí rodičia, vnúčatá), súrodenci a ďalej aj iné blízke osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu jedného z nich bola pre druhého dôvodom na smútok. V praxi to znamená, že do okruhu blízkych osôb patria napríklad manželia, partneri, súrodenci, rodičia, deti, ale aj pestúni, osvojitelia a ich deti, či osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Je dôležité poznamenať, že tento pojem je širší ako len rodinní príslušníci.
Zákonné obmedzenia pri zaraďovaní blízkych osôb
Ustanovenie § 7 zákona č. 552/2003 Z. z. stanovuje, že blízke osoby sa nesmú zaraďovať na výkon práce vo verejnom záujme tak, aby jeden podliehal účtovnej kontrole druhého, alebo aby boli v priamom vzájomnom vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Toto ustanovenie bolo v minulosti novelizované. Pôvodné znenie zákona z roku 2004 sa vzťahovalo ako na zákaz, tak aj na výnimku, na zamestnancov. Zákonom č. 490/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2009 došlo k rozšíreniu zákazu o ďalšie prípady, čo narušilo pôvodnú symetriu a mohlo spôsobiť rozdiely medzi pracoviskami.

Vymenovanie riaditeľa školy a úloha starostu
V kontexte vymenovania riaditeľa školy je situácia starostu špecifická. Starosta ako štatutárny orgán obce a zriaďovateľ školy nie je v tomto prípade primárne tým, kto rozhoduje o zaradení blízkej osoby do pracovného vzťahu na základe vlastného rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o školských organizáciách v znení neskorších predpisov je starosta pri vymenovaní riaditeľa školy viazaný návrhom rady školy. Rada školy navrhne kandidáta na funkciu riaditeľa, a starosta tento návrh nemôže nerešpektovať. Jeho úkon je úkonom zriaďovateľa.
V prípade, ak by rada školy navrhla do funkcie riaditeľky školy manželku starostu, starosta by sa mohol cítiť vo vnútornej dileme. Na jednej strane je preňho návrh rady školy záväzný, na druhej strane si uvedomuje možnú kolíziu s § 7 zákona č. 552/2003 Z. z. Autor sa však prikláňa k výkladu, ktorý neprenáša do aplikačnej praxe problémy vyplývajúce z nedokonalosti legislatívy. Preto považuje za osobitným zákonom odôvodnené (spomínaný § 3 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z.), aby starosta vymenoval za riaditeľa školy aj osobu, ktorá by napĺňala znaky blízkej osoby. Aby sa takáto kolízia odstránila, bolo by vhodné vykonať výslovnú úpravu v zákone.
Kolízia záujmov pri voľbách starostu
Ďalšou situáciou, ktorá môže vyvolať otázky týkajúce sa blízkych osôb a práce vo verejnom záujme, je prípad, keď vo voľbách do funkcie starostu obce zvíťazí kandidát, ktorého dcéra už pracuje na obecnom úrade. Novozvolený starosta môže argumentovať, že svoju dcéru na toto miesto nezaradil sám, a preto by sa naňho nemalo vzťahovať ustanovenie § 7 zákona č. 552/2003 Z. z.
V tomto prípade nejde o priame rozhodovanie o zaradení do vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti v momente voľby. Voliči rozhodli o zvolení kandidáta, a nie priamo o "zaradení" jeho dcéry. Napriek tomu výsledná situácia môže byť právne nežiaduca a vyvolávať dojem rodinkárstva. Je zrejmé, že výsledná situácia je zhodná s tou, keď by si starosta vybral svoju dcéru ako novú zamestnankyňu, čo by nepochybne viedlo k nutnosti zaoberať sa kolíziou s § 7 zákona č. 552/2003 Z. z. Slová "nemožno zaradiť" v zákone sa javia ako úzko vymedzujúce. Jednoznačnejšie by bolo napríklad ustanovenie, ktoré by hovorilo o tom, že "nie je prípustné, aby blízka osoba vykonávala prácu vo verejnom záujme v priamom vzťahu nadriadenosti a podriadenosti alebo účtovnej kontroly".
Ak starosta obce priamo riadi zamestnankyňu, ktorá je súčasne jeho blízkou osobou, kolíziu by vyriešilo, ak by bola dotknutá zamestnankyňa priamo podriadená inej osobe. To sa dá docieliť napríklad organizačnou zmenou.
Výpoveď z pracovného pomeru a legislatívna neistota
Autor sa nedomnieva, že zamestnávateľ má možnosť dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu kolízie s § 7 zákona č. 552/2003 Z. z., pretože okruh prípustných výpovedných dôvodov podľa Zákonníka práce je taxatívny a tento dôvod tam nie je uvedený. Napriek uvedeným aplikačným problémom a legislatívnej neistote je namieste apel, aby sa prípadná kolízia s ust. § 7 zákona č. 552/2003 Z. z. nebagatelizovala. Okrem porušenia zákona by takýto stav vrhal veľmi nepriaznivé svetlo na celú samosprávu a vyvolával by dojem rodinkárstva, konfliktu záujmov a iných etických či právnych slabín pri výkone verejnej funkcie.

Členstvo v rade školy a zriaďovateľ
Ďalšou súvisiacou otázkou je, či vedúci odboru školstva, ktorý je zriaďovateľom školy, môže byť členom rady školy. Podľa § 25 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. členom rady školy nemôže byť riaditeľ školy a jeho zástupca. Členom obecnej školskej rady nemôže byť starosta obce, a členom územnej školskej rady nemôže byť predseda samosprávneho kraja a vedúci zamestnanec okresného úradu v sídle kraja.
V prípade, ak je zriaďovateľom školy Odbor školstva Okresného úradu, potom vedúci tohto odboru, ako vedúci zamestnanec, by nemal byť členom rady školy. Metodické materiály, ktoré boli distribuované predsedom rád škôl, často zdôrazňujú, že členom orgánu školskej samosprávy nemôže byť vedúci zamestnanec. Je dôležité rozlišovať medzi všeobecnou radou školy a obecnou či územnou radou školy, kde sú špecifické obmedzenia.
Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. sú členmi rady školy aj štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Títo zástupcovia by mali byť odborne spôsobilí a mali by reprezentovať záujmy zriaďovateľa, avšak bez toho, aby sami boli v priamom konflikte záujmov. V kontexte výberového konania na vymenovanie riaditeľa je členom rady aj delegovaný zástupca okresného úradu v sídle kraja.
Celkovo je zrejmé, že právna úprava týkajúca sa blízkych osôb vo verejnej správe a školstve je pomerne komplexná a v niektorých aspektoch aj nejednoznačná. Je nevyhnutné dbať na transparentnosť a predchádzať akýmkoľvek podozreniam z rodinkárstva či konfliktu záujmov, aby sa posilnila dôvera verejnosti v inštitúcie.