Národná rada Slovenskej republiky nedávno prelomila veto prezidentky Zuzany Čaputovej a schválila novelu zákona o sudcoch a prísediacich. Táto legislatívna zmena prináša niekoľko významných úprav v fungovaní súdnictva, pričom najvýraznejšie sa dotýka podmienok kandidatúry sudcov do volieb a zavádza inštitút hosťujúceho sudcu. Prezidentka Zuzana Čaputová síce so zámerom zákona súhlasila, avšak mala výhrady voči technickej stránke jeho formulácie, konkrétne v spôsobe, akým má dôjsť k zániku funkcie sudcu v prípade jeho kandidatúry do volieb.
Kľúčové zmeny v novele zákona
Jedným z hlavných bodov novely je zavedenie povinnosti pre sudcov vzdať sa funkcie v prípade, ak sa rozhodnú kandidovať vo voľbách do Národnej rady SR alebo do Európskeho parlamentu. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol opozičný poslanec Alojz Baránik a poslanci ho podporili, má zabrániť situácii, kedy by sudca mohol vykonávať svoju funkciu a zároveň sa aktívne zapájať do politického diania na najvyššej úrovni. Prezidentka v tomto kontexte poukázala na technický nedostatok v návrhu zákona. Považovala za problematické, že spôsob, akým mal zánik funkcie sudcu nastať, nebol dostatočne právne ošetrený. Konkrétne, účinnosť vzdania sa funkcie sudcu by nastala až doručením prezidentovi, avšak v pôvodnom návrhu táto formulácia absentovala. To by v prípade podpísania zákona v takejto podobe mohlo viesť k nejasnostiam pri určovaní účinnosti zániku sudcovskej funkcie.
Ďalšou významnou novinkou je zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu. Tento nový prvok v legislatíve má za cieľ riešiť situácie, kedy na súde dočasne chýba zákonný sudca. Podľa ministra spravodlivosti Gábora Gála bude hosťujúci sudca zastupovať sudcu, ktorý je momentálne mimo výkonu funkcie z rôznych dôvodov. Medzi tieto dôvody patria materská alebo rodičovská dovolenka, dlhodobá práceneschopnosť alebo účasť na stáži. Ministerstvo spravodlivosti zdôrazňuje, že súdy sa v praxi často stretávajú s výpadkami sudcov, čo si vyžaduje neustále prerozdeľovanie prípadov medzi ostatných kolegov. Toto riešenie je podľa predkladateľov novely neudržateľné, najmä ak ide o dočasnú absenciu, ktorú nie je možné vyriešiť vytvorením nového sudcovského miesta. Inštitút hosťujúceho sudcu má priniesť flexibilnejšie a efektívnejšie riešenie, ktoré by malo zabezpečiť plynulejší chod súdneho konania. Rezort pri predkladaní novely uviedol ako príklad fungovanie tzv. "lietajúceho sudcu" v európskom priestore, čo naznačuje inšpiráciu medzinárodnými modelmi.
Novela zákona, ktorá je v médiách označovaná aj ako "Lex Harabin", teda prináša dva hlavné okruhy zmien: obmedzenie kandidatúry sudcov do volieb a zavedenie hosťujúceho sudcu. Tieto zmeny majú potenciál ovplyvniť nielen fungovanie súdnictva, ale aj politickú scénu.
Súdnictvo a právny štát
Kontext a Súvislosti: Štefan Harabin a jeho vplyv
Označenie novely ako "Lex Harabin" nie je náhodné a poukazuje na spojitosť s osobou Štefana Harabina, významného slovenského právnika, bývalého sudcu, predsedu Najvyššieho súdu SR, podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Jeho kariéra je spojená s mnohými kontroverziami a politickými presunmi, ktoré formovali právne prostredie na Slovensku. Štefan Harabin, narodený v roku 1957, začal svoju právnu prax v roku 1980 a do roku 1989 bol členom a funkcionárom Komunistickej strany Československa. Po Nežnej revolúcii sa jeho kariéra vyvíjala dynamicky - pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a neskôr bol zvolený za sudcu Najvyššieho súdu SR. V rokoch 1998 až 2003 a opätovne v rokoch 2009 až 2014 zastával pozíciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Počas svojho pôsobenia sa Harabin viackrát snažil o reformy, ktoré vyvolali diskusiu. Ako minister spravodlivosti v rokoch 2006 až 2009 sa snažil o zrušenie Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Taktiež v priebehu dvoch dní v októbri 2006 odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov, čo viedlo k súdnym sporom a rozhodnutiam Ústavného súdu SR, ktorý v jednom prípade označil jeho postup za svojvoľný.
Jeho politické ambície sa prejavili aj v prezidentských voľbách. V roku 2018 ohlásil kandidatúru na prezidenta SR, pričom sa profiloval ako kresťanský a národný kandidát. V prezidentských voľbách v roku 2019 získal 14,34 % hlasov a skončil na treťom mieste. Následne založil politickú stranu VLASŤ, s ktorou sa však v parlamentných voľbách v roku 2020 neprebojoval do Národnej rady. V prezidentských voľbách v roku 2024 opäť kandidoval, pričom v prvom kole získal 11,74 % hlasov a opäť skončil na treťom mieste.
V súvislosti s Harabinom sa objavili aj viaceré kontroverzie. V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi ním a albánskym narkobarónom Bakim Sadikim. Harabin akýkoľvek vzťah so Sadikim odmietol, hoci priznal, že pozná jeho manželku. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka vtedy potvrdil existenciu prepisu rozhovoru v dohľadovom spise prokuratúry. Harabin sa proti tomu bránil žalobou na odškodnenie. V roku 2013 sa na súde opätovne potvrdila existencia rozhovoru a rozhodnutie o jeho odpočúvaní. V roku 2018 Okresný súd Bratislava I priznal Harabinovi nemajetkovú ujmu vo výške 150-tisíc eur, avšak rozsudok nebol právoplatný.
Ďalšou kauzou, ktorá sa spája s Harabinom, je prípad františkánskeho kňaza Bystríka Janíka. V roku 1985 Harabin ako sudca Okresného súdu v Poprade oslobodil obžalovaného kňaza, pričom skutok nebol podľa neho trestným činom. Následne však prokurátor podal odvolanie a po zmene výpovede svedkyne Krajský súd v Košiciach rozhodnutie zrušil a vrátil spis Harabinovmu senátu. V roku 1986 už Harabin nevydal oslobodzujúci rozsudok, ale Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne. Tento verdikt bol neskôr potvrdený aj krajským súdom. Janík bol vo väzení od júla 1986 do októbra 1987, kedy bol podmienečne prepustený v zlom zdravotnom stave. Neskôr predčasne zomrel. Harabin v tejto kauze neskôr menil svoje stanovisko.
Kontroverzie sa objavili aj v súvislosti s vyplácaním odmien. V rokoch 2009-2010 si Harabin ako predseda Najvyššieho súdu SR pochybne vyplatil odmeny vo výške 113-tisíc eur. Tieto odmeny schválila vtedajšia ministerka spravodlivosti Viera Petríková. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR v roku 2017 zistili, že Harabin ako predseda NS SR vyplácal odmeny sudcom bez dodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
V máji 2022 bola informácia o zadržaní Štefana Harabina NAKA. Po výsluchu bol prepustený na slobodu. Príčiny zadržania neboli vtedy detailne špecifikované.
Vplyv na súdny systém a spoločnosť
Zavedenie povinnosti sudcov vzdať sa funkcie pri kandidatúre do volieb má za cieľ posilniť nezávislosť súdnictva a oddeliť ho od politickej sféry. Cieľom je zabrániť potenciálnym konfliktom záujmov a zabezpečiť, aby sudcovia rozhodovali nestranne, bez politického tlaku alebo ambícií. Táto zmena by mala v dlhodobom horizonte prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti v súdny systém.
Inštitút hosťujúceho sudcu má zase za cieľ zlepšiť efektivitu a plynulosť súdneho konania. V situáciách, kedy súdy zápasia s nedostatkom personálu alebo dočasnou absenciou sudcov, môže hosťujúci sudca pomôcť predchádzať zbytočným prieťahom a zabezpečiť, aby sa prípady riešili v primeranom čase. Táto úprava reflektuje snahu o modernizáciu a zefektívnenie fungovania súdnej správy.
Je však dôležité sledovať, ako sa tieto zmeny v praxi prejavia a aké budú ich dlhodobé dôsledky. Diskusie o novele zákona o sudcoch a prísediacich odzrkadľujú pretrvávajúce snahy o reformu súdnictva na Slovensku, pričom osobnosť Štefana Harabina a jeho minulosť ostávajú v tomto kontexte významným prvkom na diskusiu. Jeho vplyv na právne prostredie a politické dianie na Slovensku je nepopierateľný a často spájaný s kontroverznými interpretáciami práva a výkonu spravodlivosti.