Podnikateľ, či už fyzická osoba konajúca osobne alebo prostredníctvom zástupcu, je viazaný mnohými povinnosťami. Obzvlášť štatutárny orgán právnickej firmy, ako je konateľ, nesie zodpovednosť za svoje konanie, ktoré môže presiahnuť rámec obchodného práva a viesť až k trestnoprávnym dôsledkom. Trestný čin je protiprávny čin definovaný Trestným zákonom, ktorého znaky musia byť naplnené, ak zákon neustanovuje inak. V kontexte právnických osôb a ich štatutárnych orgánov sa môžeme stretnúť s rôznymi formami trestnej činnosti.
Konkrétne trestné činy a zodpovednosť konateľa
Medzi trestné činy, ktorých sa môžu dopustiť štatutárne orgány, patria okrem iného trestné činy nevyplatenia mzdy a odstupného, úverového podvodu, neoprávneného podnikania či zneužívania informácií v obchodnom styku. Škodu vo výške najmenej 2 660 eur môže spôsobiť aj porušenie zákazu konkurencie zo strany štatutárneho orgánu.
V rámci trestného konania sú orgány činné v trestnom konaní oprávnené žiadať osoby dôvodne podozrivé zo spáchania trestného činu, prípadne už obvinené, aby vydali rôzne veci, napríklad účtovné doklady, ktoré sú dôležité pre objasnenie prípadu. Táto povinnosť predložiť alebo vydať vec sa týka každej osoby, ktorá ju má pri sebe, bez ohľadu na jej vzťah k veci. Predpokladá sa pritom dobrovoľná súčinnosť.
Zavedenie priamej trestnej zodpovednosti právnických osôb
Zlomovým momentom v slovenskom právnom poriadku bolo zavedenie zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tento zákon zaviedol priamu trestnú zodpovednosť právnickej osoby, ktorá nie je nevyhnutne viazaná na preukázanie konania konkrétnej fyzickej osoby. Tento zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti nim. V prípadoch, ktoré zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb výslovne neupravuje, sa uplatňujú ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb reguluje vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za taxatívny výpočet trestných činov, ktoré sú obsiahnuté v Trestnom zákone. Ide najmä o hospodárske trestné činy, trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestné činy obchodovania s ľuďmi, drogami, legalizácia príjmov z trestnej činnosti, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, ako aj trestné činy poškodzovania životného prostredia.
Kedy sa trestný čin pričíta právnickej osobe?
Podľa zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb je trestný čin spáchaný právnickou osobou vtedy, ak bol spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom. To sa týka konania:
- Štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu (napr. konateľ, člen predstavenstva).
- Osoby, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (napr. člen dozornej rady).
- Inej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať (napr. osoba konajúca na základe mandátnej zmluvy).
Zákon ďalej ustanovuje, že trestný čin sa právnickej osobe pričíta aj vtedy, ak niektorá z vyššie uvedených osôb nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, aj len z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin inej osobe konajúcej v rámci zverených oprávnení.
Prvky trestného činu
Prechod trestnej zodpovednosti a jej zánik
Zákon upravuje aj prechod trestnej zodpovednosti právnických osôb na jej právnych nástupcov. Trestná zodpovednosť právnickej osoby teda nezaniká vyhlásením konkurzu na jej majetok, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy. Ak dôjde k zrušeniu právnickej osoby zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zmene právnej formy alebo prechodu jej imania na iného spoločníka počas výkonu trestu, trestná zodpovednosť prechádza na právneho nástupcu.
Trestná zodpovednosť právnickej osoby zaniká v prípadoch, keď zaniká trestnosť činu podľa Trestného zákona, napríklad v dôsledku účinnej ľútosti. Avšak, zákon explicitne vylučuje uplatnenie inštitútu účinnej ľútosti, ak právnická osoba spáchala niektoré z trestných činov, ako sú prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia alebo poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie.
Tresty ukladané právnickým osobám
Právnickým osobám môžu byť ukladané rôzne trestnoprávne sankcie, ktoré zahŕňajú:
- Zrušenie právnickej osoby: Ide o najprísnejší trest, ktorý sa ukladá v prípadoch, ak bola činnosť právnickej osoby úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Súd môže uložiť tento trest aj vtedy, ak právnickú osobu odsúdi za trestné činy, za ktoré Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie (napr. obchodovanie s ľuďmi, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok).
- Prepadnutie majetku: Trest prepadnutia majetku súd uloží právnickej osobe, ktorá spáchala trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, daňový podvod, ak nadobudla majetok v značnom rozsahu (najmenej 26 600 EUR) z trestnej činnosti alebo z príjmov z nej pochádzajúcich.
- Prepadnutie veci: Tento trest sa uplatňuje v situáciách, keď súd považuje za potrebné oboznámiť verejnosť s rozsudkom, ak si to vyžaduje závažnosť trestného činu alebo záujem na ochrane bezpečnosti alebo zdravia ľudí, zvierat alebo majetku.
- Peňažný trest: Môže byť uložený v rozpätí od 1 500 eur do 1 600 000 eur.
- Zákaz činnosti: Trest zákazu činnosti, zákaz prijímania dotácií alebo subvencií, zákaz prijímania pomoci a podpory z fondov Európskej únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní môže byť súdom stanovený v rozmedzí jedného až desať rokov.
- Zverejnenie odsudzujúceho rozsudku: Tento trest sa ukladá popri niektorom z vyššie uvedených trestov.
Tieto tresty môžu byť ukladané samostatne alebo sa môžu ukladať viaceré tresty súčasne.
Obrana právnickej osoby a prevencia
V trestnom konaní v mene právnickej osoby konajú jej štatutárne orgány. Právnická osoba si môže zvoliť zástupcu, ktorým musí byť fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony a s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Obvinená právnická osoba má právo obhajovať sa sama alebo si zvoliť obhajcu.
Z pohľadu obhajoby zákon uvádza špecifický dôvod nepričítateľnosti konania zamestnanca právnickej osobe, tzv. materiálny korektív. Spáchanie trestného činu právnickou osobou sa jej nepričíta, ak vzhľadom na predmet činnosti, spôsob spáchania, následky a okolnosti spáchania trestného činu je význam nesplnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby alebo inej zodpovednej osoby nepatrný. Na vylúčenie trestnej zodpovednosti pri osobnom zlyhaní zamestnanca zákon predpokladá zavedenie preventívnych programov, tzv. compliance programov.
Potreba zavedenia sankcií pre právnické osoby vyplýva z medzinárodných dohovorov a smerníc. Slovenská republika napríklad pristúpila k Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov, ktorý ukladá zodpovednosť aj právnickým osobám. Zavedením zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol prelomený koncept výlučne individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby, ktorý sa v zložitých riadiacich štruktúrach právnických subjektov neukazoval ako dostatočne účinný.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nedefinuje pojem „právnická osoba“ priamo, tento je vymedzený v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Právnickými osobami sú napríklad obchodné spoločnosti, družstvá, politické strany, nadácie, samosprávne jednotky a iné subjekty. Trestnej zodpovednosti nepodliehajú štát, jeho orgány, iné štáty, medzinárodné organizácie, obce, vyššie územné celky a právnické osoby zriadené zákonom.
Zavinenie vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnických osôb je posudzované v zmysle pričítateľnosti protiprávneho konania fyzickej osoby priamo právnickej osobe. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká konaním zamestnanca výlučne vo svoj prospech. Trestný čin sa jej nepričíta ani vtedy, ak je význam nesplnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly nepatrný.
Špecifické trestné činy a ich dôsledky
Právnické osoby môžu byť postihované za široké spektrum trestných činov. Medzi ne patria napríklad trestné činy prijímania úplatku, podplácania a nepriamej korupcie. V prípade nezaplatenia dane vo väčšom rozsahu (nad 2 660 EUR) môže firma čeliť trestnému oznámeniu o podozrení zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane, s možnosťou trestu odňatia slobody až na tri roky. Pri rozsahu danej sumy nad 26 600 EUR sa sadzba zvyšuje na jeden až päť rokov a pri rozsahu nad 133 000 EUR až na osem rokov.
Konateľ ako štatutárny orgán môže byť trestne zodpovedný aj za trestný čin neoprávneného podnikania alebo zneužívania informácií v obchodnom styku. V súvislosti s ukončovaním podnikania je dôležité upozorniť na trestný čin nekalej likvidácie, ktorý bol zavedený novelou Trestného zákona. Tento trestný čin rieši situácie, kedy dôjde k prevodu účasti na právnickej osobe na inú osobu, ktorá nemá reálny záujem pokračovať v podnikaní, s cieľom zmariť likvidáciu.
Možnosti obrany a prevencie
Právnická osoba môže svoju zodpovednosť zoslabiť zavedením efektívnych preventívnych programov, tzv. compliance programov. Tieto programy by mali zahŕňať interné predpisy, školenia zamestnancov a pravidelné kontroly s cieľom predchádzať trestnej činnosti. Samotná existencia vnútropodnikových predpisov však nestačí; kľúčové je ich dôsledné uplatňovanie v praxi a preukázateľná snaha o minimalizáciu rizík.
Pri výkone funkcie konateľa je dôležité postupovať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konanie je v záujme spoločnosti. Konateľ nezodpovedá za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonal uznesenie valného zhromaždenia, pokiaľ toto uznesenie nie je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
Dodržiavanie zákonov, transparentné účtovníctvo, zodpovedné riadenie a proaktívny prístup k prevencii sú kľúčové faktory, ktoré môžu právnickej osobe pomôcť predísť trestným konaniam a ochrániť jej dobré meno a finančné zdravie. V prípade akýchkoľvek pochybností je vždy najlepšie poradiť sa s právnym expertom.