Po úspešnom ukončení Európskeho týždňa mobility, do ktorého sa ako aktívny účastník nedávno zapojilo aj mesto Košice v spolupráci s Dopravným podnikom mesta Košice a partnerskými občianskymi združeniami, sa samospráva zaviazala zlepšiť podmienky pre mestskú hromadnú dopravu (MHD), cyklistov a ďalšie ekologické formy dopravy. Toto partnerstvo, zrodené z iniciatívy Európskeho týždňa mobility, má potenciál prispieť k zintenzívneniu spolupráce medzi mestom, DPMK a občianskymi združeniami, s cieľom neustále zvyšovať kvalitu služieb, najmä v oblasti MHD a cyklodopravy v Košiciach.
„Aj vďaka aktivitám, ktoré popularizujú medzi širokou verejnosťou iné formy dopravy, než je individuálna automobilová, i vďaka verejným diskusiám s našimi partnermi v rámci podujatí Európskeho týždňa mobility, chceme vzájomne užšie spolupracovať a zintenzívniť aktivity samosprávy v záujme skvalitňovania podmienok pre MHD, cyklistov a iné ekologické druhy dopravy," vyjadril sa poslanec poverený osobitnými úlohami v oblasti dopravy Jozef Filipko. „Ďakujem DPMK a partnerským občianskym združeniam za korektnú spoluprácu v rámci Európskeho týždňa mobility. Radi by sme v nej pokračovali aj naďalej v prospech obyvateľov i návštevníkov nášho mesta, ktorí využívajú a preferujú inú ako individuálnu automobilovú dopravu. Európske trendy z väčších miest ukazujú, že do budúcnosti niet pre samosprávy inej cesty, než čoraz viac podporovať verejnú a iné ekologické formy dopravy," dodal Filipko.
Michal Dekánek, dopravný riaditeľ DPMK, zdôraznil: „Sme radi, že dopravný podnik prispel k zaradeniu Košíc medzi moderné európske mestá, ktoré sa pripojili k propagácii ekologických myšlienok počas Európskeho týždňa mobility. V sérii podujatí sme ukázali, že chceme robiť dopravu pre všetkých a že aj v súčasnosti vieme konkurovať automobilovej doprave rýchlosťou či cenou." Dekánek tiež poukázal na konkrétne riešenia: „Hoci je uprostred hospodárskej krízy ťažké robiť finančne náročné opatrenia, veľa riešení nestojí takmer nič a môžu výrazne pomôcť. Jedným z nich je vyhradenie niektorých jazdných pruhov len pre trolejbusy a autobusy. Vďaka nim cestujúci mestskou dopravou pocestujú rýchlejšie, ako keby použili neekologické autá. Sme radi, že sa opäť otvorila aj otázka preferencie električkovej dopravy, teda aby mala električka na križovatkách zelenú. Tí obyvatelia, ktorí zmýšľajú ekologicky a cestujú MHD, by totiž mali byť zvýhodňovaní."
Európsky týždeň mobility ako katalyzátor zmien
Partnerské občianske združenia vnímajú Európsky týždeň mobility ako populárne dopravné podujatie európskeho významu, v rámci ktorého prihlásené mestá hľadajú nové formy zlepšenia mobility, prísne šetrné ku kvalite ovzdušia a životného prostredia vôbec. Karol Labaš, predseda Cyklistickej únie mesta Košice, zhodnotil doterajší prístup mesta: „Pasivitu mesta od vzniku podujatia nahrádzali naše občianske združenia, ktoré ľuďom priniesli aspoň propagáciu ekologickej dopravy zábavnou formou: malé bezmotorové zóny, cyklotúry a cyklopotulky a lahôdku - už 4. ročník gradujúceho karnevalu na kolieskach. Bez kompetencií je to však len zlomok toho, čo pre svojich obyvateľov pripravili stovky európskych miest so zodpovednejším postojom k budúcnosti dopravy v mestách. Až tento rok prvýkrát prišlo s iniciatívou mesto Košice a ponúklo partnerstvo občianskym združeniam na organizovanie spoločných aktivít. Ponuka bola prijatá s podmienkou, že účasť mesta nebude formálna a mesto dodatočne pripojí k prihláške konkrétne trvalé záväzky v oblasti dopravy v súlade s cieľmi podujatia. 11 prijatých záväzkov je vymenovaných v tejto tlačovej správe. Na ich plnenie chceme aj s podporou širšej verejnosti nielen dohliadať, ale aj spolupodieľať sa na ich uskutočňovaní."
Ladislav Rovinský, predseda Spolku na podporu skrášľovania Košíc, upresnil sféry zvýšeného záujmu: „Dôraz budeme klásť na predchádzanie dopravným zápcham, poukazovaním na potrebu zatraktívňovania MHD jej preferenciou na svetelných križovatkách aj zriaďovaním vyhradených jazdných pruhov. Chceme dohliadať na bezpečnosť chodníkov a priechodov pre chodcov, ale aj na dobiehanie restov v zriaďovaní cyklotrás."
Mesto Košice sa do tohtoročného Európskeho týždňa mobility od 16. do 22. septembra zapojilo spolu so 1620 mestami v 35 krajinách. Ako aktívni účastníci Európskeho týždňa mobility sa tento rok zaregistrovali len 3 slovenské mestá, vrátane Košíc. Partnermi mesta boli Dopravný podnik mesta Košice, Cyklistická únia mesta Košice, Spolok na podporu skrášľovania Košíc, informačné centrum MiC Košice, Združenie na podporu ekologickej dopravy, TOM KRTKO KAC Jednota Košice a Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o.
Konkrétne opatrenia a vízia do budúcnosti
Po Európskom týždni mobility zabezpečuje samospráva v spolupráci s DPMK i občianskymi združeniami viaceré aktivity, ktoré majú prispieť k naplneniu stanovených cieľov:
Vytvorenie cyklotrasy v parku na Moyzesovej ulici (aktivita mesta): Chodník pre chodcov v parku na Moyzesovej ulici v úseku od Hviezdoslavovej po Poštovú je po ukončení nedávnej rekonštrukcie prístupný aj pre in-line korčuliarov. Prejazd celým parkom na Moyzesovej pre cyklistov bude možný po trase určenej príslušnými dopravnými značkami, t. j. po oboch štrkových cestičkách vedúcich pozdĺž celého parku. Na križovatkách na Moyzesovej ulici bez svetelných priechodov pre chodcov budú budúci rok zrealizované vodorovné dopravné značenia (priechody) pre cyklistov. Požiadavka občianskych združení na priechody pre cyklistov so svetelnou signalizáciou pri križovaní ciest bude riešená na križovatkách na Moyzesovej ulici so svetelnými priechodmi pre chodcov budúci rok v rámci výmeny radičov cestných svetelných signalizácií.
Cyklochodník na Komenského (aktivita mesta): Tento projekt je v štádiu realizácie.
„Majáčiky“ na priechodoch pre chodcov a dopravné značky „cyklistická cestička“ (aktivita občianskych združení): Tieto prvky budú osadené na miestach a v termíne na základe dohody s občianskymi združeniami a dopravnou políciou.
Svetelná výstražná signalizácia pešieho priechodu Watsonova - Letná - Na Kalvárii (aktivita mesta): Táto signalizácia bude zrealizovaná do konca tohto roka.
Ďalšie opatrenia pre cyklistov v meste a zlepšenie podmienok pre cyklodopravu v Košiciach (aktivita mesta): Oddelenie správy komunikácií Magistrátu mesta Košice zabezpečuje:
- Bezbariérovú úpravu chodníkov v rámci ich opráv alebo rekonštrukcií.
- Pravidelné preznačovanie cyklistických a združených peších a cyklistických chodníkov vodorovným a zvislým dopravným značením.
- Pripravuje výstavbu cyklistického chodníka Čermeľ - Alpinka, III. etapa.
- Pripravuje technické podklady a riešenie vlastníckych vzťahov pre povolenie cyklistického chodníka Čermeľ - Alpinka, IV. etapa.
- Pripravuje technické podklady a riešenie vlastníckych vzťahov pre povolenie úprav prepojenia úsekov cyklistického chodníka Jazero - Ťahanovce.
Cyklobus (aktivita DPMK): Cyklobus premával skúšobne od 19. septembra každých 60 minút cez voľné dni až do konca sezóny, t. j. do 25. októbra 2009 na linke č. 14 z Havlíčkovej na Horný Bankov. Z Horného Bankova majú cyklisti široké možnosti pohybu - napríklad v smere Alpinka alebo Jahodná. Cestovný poriadok linky 14 spolu s vyznačenými spojmi cyklobusu bol k dispozícii na zastávkach a internete (www.dpmk.sk, www.ke.imhd.sk). Špeciálne upravené vozidlo - cyklobus - plánuje DPMK nasadiť do MHD v budúcnosti. V súčasnosti prebieha prieskum, na ktorých linkách by cyklisti najviac ocenili prepravu bicyklov.
Verejná doprava ako kľúčová priorita: Pohľad na Bratislavu
V kontexte diskusií o zlepšovaní verejnej dopravy je dôležité pozrieť sa aj na situáciu v iných slovenských mestách a regiónoch. Blížiace sa voľby majú zásadný efekt na kvalitu predvolebnej diskusie, čo sa prejavuje aj v oblasti dopravy. Nedávny návrh župana Freša o zavedení bezplatnej verejnej dopravy v Bratislave a kraji vyvolal rozsiahlu diskusiu.
Doprava by mala byť považovaná za kľúčovú kompetenciu župy a dopravné riešenia by mali byť jadrom programov politikov, ktorí majú ambíciu zlepšiť kvalitu života obyvateľov kraja. Župan Frešo však za 8 rokov nedosiahol v tejto oblasti výrazné výsledky. Integrovaný dopravný systém v porovnaní s inými mestami, napríklad s Brnom, je v porovnaní s ním "chudobný príbuzný". Za ostatné roky neprišlo z iniciatívy jeho úradu k žiadnemu viditeľnému zlepšeniu. Na prestupy sa stále dlho čaká, integrované dopravné terminály existujú len na papieri a v systéme sú zaintegrovaní len traja dopravcovia - v Brne je ich vyše 20. Aj preto začal župan začiatkom roka uvažovať o lanovke. Keď tento návrh nebol úspešný, potreboval vymyslieť niečo iné.
Návrh na zavedenie bezplatnej verejnej dopravy môže na prvý pohľad znieť lákavo, avšak realita je komplexnejšia. Podobné pokusy sa už vo svete vyskytli a nikde nepriniesli zásadný pozitívny efekt. Namiesto očakávaného nárastu využívania verejnej dopravy na úkor individuálnej automobilovej dopravy, sa v niektorých prípadoch stalo, že stúplo využívanie verejnej dopravy na úkor chôdze. Ľudia začali aj na krátke vzdialenosti využívať MHD a o to menej chodili pešo.
Navyše, župan Frešo vedome zavádza verejnosť a zamlčuje podstatný fakt - hovorí len o regionálnych autobusoch a nie o MHD v Bratislave. Tvrdí, že mu postačí 8 miliónov eur na vykrytie strát po spustení verejnej dopravy v kraji zadarmo. Táto suma by postačila na vykrytie bezplatnej dopravy v autobusoch Slovak Lines. Koľko Bratislavčanov tieto autobusy využíva? Len zlomok. Preto nemožno očakávať rapídny nárast trvalých pobytov v Bratislave. Ak by chcel zahrnúť do bezplatnej dopravy aj bratislavskú MHD, ktorá je úplne mimo jeho kompetencií, potreboval by ďalších 45 miliónov eur ročne.
Verejná doprava je s malými, veľmi špecifickými výnimkami, ako napríklad Hong Kong, vysoko stratová a dotovaná verejná služba. Kvalita verejnej dopravy v Bratislave stúpa hlavne vďaka mestskému dopravnému podniku - nakupujú sa nové, moderné, nízkopodlažné vozidlá, po desaťročiach stagnácie sa rozširujú električkové a trolejbusové trate, pribúdajú elektronické informačné tabule a nové komfortné spôsoby platby za lístky. Postupne sa modernizujú zastávky, aby boli prístupné pre všetkých.
Naopak, spoje v regióne Bratislavského kraja na seba často nenadväzujú, linky autobusov a vlakov sú vedené nelogicky a súbežne, neexistujú moderné dopravné terminály. A ak už existujú, ako napríklad v Pezinku, tak sa nevyužívajú, pretože to vyhovuje súkromnému autobusovému dopravcovi, ktorý si radšej naháňa obsadenosť vlastných vozidiel, za ktoré mu župa platí. Namiesto toho, aby človek v Pezinku presadol do vlaku, ktorý ho vyhodí priamo v centre, môže sa v autobuse zaradiť do dopravnej zápchy na Račianskej. V najbližších dňoch by mali byť predstavené opatrenia, ktoré sú považované za prioritu, namiesto nezmyselných, populistických a nebezpečných sľubov o doprave zadarmo.
Diskusia o prevádzkových otázkach a potrebách cestujúcich
Vo verejnej diskusii sa často objavujú aj konkrétne otázky týkajúce sa prevádzky MHD. Napríklad, objavila sa informácia o možnom zrušení trasy električiek na stanicu po Starohorskej ulici v Bratislave, čo vyvolalo obavy medzi cestujúcimi. Taktiež sa diskutuje o optimalizácii večerných liniek, kde sa navrhuje zrušenie liniek 11 a 12 a ich nahradenie linkou 5, ktorá má kratšiu trasu a mohla by tak byť efektívnejšia.
Problémom zostávajú aj časté výluky počas rekonštrukcií koľajových tratí. Cestujúci nechápu, prečo sa rekonštrukcia nedokončí v stanovenom termíne a musí sa robiť ďalšia výluka. Taktiež sa poukazuje na to, že vodiči by mali čakať na cestujúcich na zastávke, avšak zároveň sa chápe, že v určitých prípadoch, napríklad pri meškaní spoja a hrozbe straty "zelenej" na križovatke, nie je možné čakať donekonečna.
Z pohľadu dopravného podniku sa často argumentuje, že spoje sú prázdne a podnik nie je zodpovedný za situáciu. Avšak, z pohľadu cestujúceho, ktorý si zakupuje predplatné lístky a spolieha sa na dodržiavanie grafikonu, je situácia iná. Podnik má zmluvu s cestujúcou verejnosťou a má ju plniť.
Ďalším bodom na diskusiu je predaj lístkov. Niektorí sa obávajú, že predaj lístkov priamo u vodiča by mohol spomaliť spojenie, keďže by vozidlo muselo na zastávke dlhšie stáť. V niektorých mestách, ako napríklad v Prahe, sa však zaviedol doplnkový predaj lístkov priamo vo vozidlách, o čom informuje nálepka na kabíne vodiča. Tento systém sa skúšobne zaviedol aj v elektrickách v Bratislave.
Dôležitosť dialógu a transparentnosti
Celkovo je zrejmé, že zlepšenie mestskej hromadnej dopravy a podpora ekologických foriem mobility si vyžaduje neustály dialóg medzi samosprávou, dopravným podnikom, občianskymi združeniami a širokou verejnosťou. Je potrebné nielen implementovať konkrétne opatrenia, ale aj transparentne komunikovať o dôvodoch ich prijatia, o výzvach a o víziách do budúcnosti. Len tak je možné budovať dôveru a spoločne smerovať k modernejším, ekologickejším a efektívnejším dopravným systémom, ktoré budú slúžiť všetkým obyvateľom mesta.