Slovensko sa pýši bohatou a fascinujúcou históriou, ktorej neodmysliteľnou súčasťou sú monumentálne stavby - hrady. Od dávnych dôb slúžili ako obranné pevnosti, sídla moci a symboly postavenia. Pochopenie ich architektonického vývoja je kľúčom k odhaleniu nielen stavebných techník a estetických prúdov rôznych období, ale aj k nazeraniu do života a strategického myslenia našich predkov. V tomto kontexte vyniká predovšetkým priekopnícke dielo manželov Václava a Dobroslavy Menclovcov, ktorých výskum a publikácie položili základy moderného pamiatkového výskumu na Slovensku a stali sa základnou literatúrou v oblasti architektonických pamiatok.
Václav Mencl: Architektúra a konzervácia v prvých krokoch
Václav Mencl (*1905 - †1978) sa stal významnou postavou v oblasti pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Jeho pôsobenie v Štátnom referáte na ochranu pamiatok v Bratislave v rokoch 1930-1939 bolo obdobím aktívneho presadzovania nových prístupov k ochrane a obnove historických pamiatok. Pod jeho iniciatívou sa uskutočnili prvé významné pamiatkové obnovy a opravy románskych a gotických kostolov na území Slovenska. Tento proces nebol len o estetickej rekonštrukcii, ale aj o zodpovednom konzervovaní historickej podstaty stavieb. Súbežne s obnovami sa realizovali aj archeologické výskumy, ktoré poskytovali cenné informácie o stavebných fázach a vývoji objektov.
Václav Mencl sa nezameriaval len na prax, ale aj na teoretický výskum. Od roku 1933 začal publikovať výsledky svojho bádania v oblasti románskej a gotickej architektúry, ako aj stredovekých miest na Slovensku. Jeho práca obohacovala odbornú diskusiu a pomáhala formovať novú generáciu pamiatkarov. V roku 1936 vyšla kľúčová publikácia manželov Menclovcov s názvom "Bratislava, stavebný obraz mesta a hradu". Toto dielo bolo prvým komplexným spracovaním vývoja architektúry mesta a jeho hradného komplexu z pohľadu inžinierov-architektov, čím prinieslo nový, syntetický pohľad na urbanistický a architektonický vývoj. Na východe Slovenska sa Václav Mencl zaslúžil o konzerváciu vzácnych drevených kostolov na Šariši a Zemplíne, čím prispel k záchrane unikátneho kultúrneho dedičstva. Od pôvodnej konzervačnej metódy obnovy, v rokoch 1930-1933, prezentoval názorový posun k syntetickej formovo-komparatívnej metóde obnovy pamiatok, ktorá zohľadňovala komplexnejší pohľad na historické stavby.
Peter Pellegrini - Brífing UNESCO: Odhaľovanie kultúrneho dedičstva v Samarkande
Dobroslava Menclová: Hradná architektúra v centre pozornosti
Dobroslava Menclová (*2. január 1904, Přerov - †19. október 1978) sústredila svoju pozornosť primárne na dejiny architektúry Slovenska, s osobitným zameraním na problematiku hradov a zámkov. Jej akademické vzdelanie bolo širokospektrálne - začala študovať maliarstvo na AVU v Prahe, no neskôr sa preorientovala na architektúru na Vysokom učení technickom v Prahe, kde v roku 1930 získala titul inžinierky architektky. Po príchode na Slovensko v roku 1930 sa spolu s manželom Václavom Menclom venovala architektonickým problémom, vrátane projektov ako moderná úprava Pribinovho kostola v Nitre, prestavba kostola v Častej či zastavanie zámockého parku v Pezinku. Približne v roku 1933 sa jej záujem presunul najmä na umelecko-historické bádanie.
Dobroslava Menclová sa spolu s manželom venovala archeologickým prieskumom slovenských kláštorov a hradov. Svoje poznatky si rozširovala na historických seminároch profesora V. Chaloupeckého v Bratislave. V 30. rokoch 20. storočia publikovala prvé prehľady vývoja slovenskej architektúry od renesancie po novovek v renomovaných časopisoch ako "Slovenský staviteľ", "Bratislava", "Umělecká beseda", "Sborník MSS", "Zprávy památkové péče", "Acta Scientiarum", "Academiae Hungaricae" a "Magyar Muvészet".
Kľúčovým prínosom Dobroslavy Menclovej bolo jej zameranie na hradnú architektúru, ktorej sa v minulosti venovala minimálna pozornosť z umelecko-historického hľadiska. Záujem o hrady bol v minulosti predovšetkým vojenský, vnímajúc ich ako technické stavby. Až po druhej svetovej vojne došlo k zvýšenému záujmu o hrady ako architektonické pamiatky. Menclová sa vo svojej rozsiahlej dvojzväzkovej práci "České hrady" snažila dať hradu v dejinách architektúry zaslúžené miesto a rehabilitovala ho ako nevyhnutný a veľmi dôležitý článok, ktorý podliehal premenám slohu nielen čiastočne, ale aj svojou celkovou skladbou.
Jej prístup bol diametrálne odlišný od starších autorov, ktorí považovali hrad skôr za súhrn náhodilostí vyplývajúcich z konfigurácie terénu a lokálnych možností, čo viedlo k topografickému deleniu hradov (vodné, výšinné, skalné a pod.). Dobroslava Menclová sa usilovala nájsť v skladbe stredovekého hradu spoločné znaky, ktoré by pomohli stanoviť jeho stavebný typ - čo bolo v tom čase buď zásadne odmietané, alebo považované za nereálne. Jej cieľom bolo čeliť zakorenenej predstave a nájsť kľúč k pochopeniu samotnej výtvarnej podstaty hradu, ktorou podľa nej bola architektonická skladba.
V roku 1941 vyšlo jej dielo "Pamiatky pozdnej gotiky v Turci" a v roku 1942 "Súpis výtvarných pamiatok Oravy" s obsiahlymi úvodnými štúdiami o špecifických predpokladoch regionálnej umeleckej tvorby. Zásadný význam pre moderný prístup k skúmaniu hradnej a zámockej architektúry u nás mala jej práca "Gotický hrad ve vývoji středověké architektury". Po druhej svetovej vojne sa znovu vrátila k problematike slovenských hradov, ktoré boli jej "srdcovou záležitosťou".
Dielo Menclovcov: Základný kameň pamiatkového výskumu
Svojím obdivuhodným dielom položila Dobroslava Menclová základy odborného bádania v oblasti hradnej architektúry na územiach dnešného Česka i Slovenska. Je autorkou niekoľkých monografií o slovenských hradoch, vrátane detailných štúdií o Zvolene (1954), Krásnej Hôrke (1955), Trenčíne (1956), Spišskom hrade (1957) a Oravskom zámku (1963). Tieto práce predstavujú neoceniteľný zdroj informácií o stavebnom vývoji, histórii a architektonických detailoch týchto významných pamiatok.
V Čechách sa primárne orientovala na zameriavanie a výskum českých a moravských hradov a mestských opevnení, o ktorých publikovala viaceré monografické práce. V roku 1972 vydala celoživotné dvojzväzkové encyklopedické dielo "České hrady", ktoré je dodnes považované za jedno z najvýznamnejších diel v oblasti dejín českého umenia a architektúry. V poslednom období života sa venovala skúmaniu opevnení na Morave. Bola tiež autorkou textov k diafilmu o Banskej Bystrici a k propagačným turistickým brožúram o hradoch, čím prispela k popularizácii histórie a architektúry.
Pri štúdiu rozsiahlej pozostalosti Dobroslavy Menclovej bol náhodne objavený aj rukopis štúdie o hrade Lietava. Táto práca sa ukázala ako mimoriadne cenná a dodnes aktuálna, hoci z neznámych dôvodov nebola za jej života publikovaná. Dielo vydala v roku 2004 Slovenská hradovedná spoločnosť a Združenie na záchranu Lietavského hradu pri príležitosti stého výročia narodenia autorky. Publikácia je vzácna nielen autenticitou Menclovej textu, ale aj jej terénnymi skicami hradu, ktoré sú plné popisov a informácií, približujúcich pozadie jej terénnej práce. Do slovenčiny ju preložil Martin Bóna, jeden z popredných súčasných odborníkov na problematiku slovenských hradov.
Dielo manželov Menclovcov, vzhľadom na jeho početnosť a predovšetkým hodnotu zásadných materiálov o vývoji architektonických pamiatok Slovenska, patrí k základnej pamiatkovej literatúre. Ich priekopnícka práca dodnes predstavuje najzávažnejší prínos pre oblasť pamiatkovej starostlivosti na Slovensku a ich metodológia a architektonické analýzy hradov patria medzi základné piliere pamiatkovej starostlivosti v strednej Európe. Z ich rozsiahlej publikačnej činnosti je možné spomenúť aj ďalšie relevantné práce ako "Hrad Devín", "Gotický hrad vo vývoji stredovekej architektúry", ako aj monografie o rôznych slovenských a českých hradoch, ktoré systematicky mapujú a analyzujú stavebný vývoj od románskeho obdobia cez gotiku, renesanciu až po barok a novovek. Ich prínos spočíva nielen v detailnom architektonickom výskume, ale aj v širšom kontextualizovaní hradnej architektúry v rámci európskych stavebných trendov a historických udalostí.
Václav Mencl sa v rokoch 1930-1939 v Štátnom referáte na ochranu pamiatok v Bratislave zaslúžil o realizáciu prvých pamiatkových obnov a opráv románskych a gotických kostolov na Slovensku. Okrem toho sa venoval konzervácii hradov a súbežne realizoval archeologické výskumy týchto objektov. Od roku 1933 uverejňoval výsledky svojho bádania románskej a gotickej architektúry i stredovekých miest na Slovensku. V roku 1936 vyšla kniha manželov Menclovcov Bratislava, stavebný obraz mesta a hradu, prvé dielo inžinierov-architektov o vývoji architektúry mesta. Na východe Slovenska sa zaslúžil o konzerváciu drevených kostolov na Šariši a Zemplíne. Od konzervačnej metódy obnovy, v rokoch 1930-1933, prezentoval názorový postup k syntetickej formovo-komparatívnej metóde obnovy pamiatok. Dobroslava Menclová sústredila svoju pozornosť na dejiny architektúry Slovenska, najmä však na problematiku hradov a zámkov. V r. 1942 vychádza jej Súpis výtvarných pamiatok Oravy s obsiahlou úvodnou štúdiou špecifických predpokladov regionálnej umeleckej tvorby a v r. 1941 Pamiatky pozdnej gotiky v Turci. Spracovala tiež prehľad vývoja architektúry od 17. do polovice 19. storočia, ako aj prehľad vývoja renesančnej architektúry Slovenska. Dielo manželov - architektov svojou početnosťou, ale najmä hodnotou zásadných materiálov o vývoji architektonických pamiatok Slovenska patrí k základnej pamiatkovej literatúre na Slovensku. Dodnes je najzávažnejším prínosom pre oblasť pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Je považované za priekopnícke.