Každoročne sú v slovenských nemocniciach hospitalizované státisíce pacientov. Kým niektoré prípady sú nevyhnutné a predstavujú vrchol komplexnej lekárskej starostlivosti, iné poukazujú na systémové nedostatky, ktoré vedú k zbytočným úmrtiam či predĺženým hospitalizáciám. V tomto článku sa ponoríme do problematiky ochorení, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu na Slovensku, analyzujeme najčastejšie diagnózy, odhalíme možné príčiny vysokého počtu úmrtí v nemocniciach a pozrieme sa na snahy o zlepšenie situácie.
Najčastejšie príčiny hospitalizácií a úmrtí
Podľa dát z posledných rokov, medzi najčastejšie diagnózy, na ktoré Slováci umierali počas hospitalizácie, patria ochorenia srdca, rakovina a zápal pľúc. Konkrétne, najviac lekárov vyslovilo smrť pri diagnózach srdcové zlyhanie, zápal pľúc, respiračné zlyhanie a mozgový infarkt. Tieto štatistiky však treba vnímať aj v kontexte toho, že v nemocniciach končia aj tie najťažšie stavy, často nezlučiteľné so životom. Napriek tomu, Slovensko čelí problému s vysokou mierou odvrátiteľných úmrtí, ktorá je až 2,5-násobne vyššia v porovnaní s inými krajinami Európy, a jej nárast predstavuje približne 500 prípadov ročne.
V roku 2024 boli pacienti na Slovensku najčastejšie hospitalizovaní pre choroby obehovej sústavy, nádorové ochorenia a ochorenia tráviaceho traktu. Celkovo bolo v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti ukončených 1 076 045 hospitalizácií, čo predstavovalo 198,5 hospitalizácií na 1 000 obyvateľov. Tento počet zahŕňa hospitalizácie chorých osôb, rodičky vrátane novorodencov, ako aj zdravé osoby, ktoré sprevádzali chorého počas hospitalizácie. Po predchádzajúcom poklese v rokoch 2020 a 2021 bol od roku 2022 zaznamenaný postupný nárast počtu hospitalizácií, ktorý pokračoval aj v roku 2024. Priemerná dĺžka hospitalizácie klesla na 6,2 dňa, čo spolu s rokom 2022 bola najnižšia hodnota.
Choroby obehovej sústavy boli aj v roku 2024 najčastejšou príčinou hospitalizácie, s výskytom 29,0 prípadov na 1 000 obyvateľov, pričom dlhodobo patria k najčastejším dôvodom hospitalizácií na Slovensku. Nasledovali nádorové ochorenia (21,2/1 000 obyvateľov) a choroby tráviacej sústavy (19,0/1 000 obyvateľov). Ženy boli hospitalizované častejšie ako muži. V roku 2024 bolo u žien evidovaných 585 869 hospitalizácií, zatiaľ čo u mužov 490 176. Až 22 % hospitalizácií žien (v počte 128 701) súviselo s graviditou, pôrodom, šestonedelím alebo so sprevádzaním dieťaťa či chorého počas hospitalizácie. Viac ako tretina hospitalizácií sa týkala 55 až 74-ročných (369 284 hospitalizácií; 34,3 %), čo predstavovalo 283,2 hospitalizácií na 1 000 obyvateľov v danom veku. Nasledovali hospitalizácie 35 až 54-ročných (207 383 hospitalizácií) a 75-a viacročných (204 371 hospitalizácií). Najviac hospitalizácií podľa sídla zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti bolo hlásených v Košickom kraji (16,5 %; 178 040 hospitalizácií), ďalej to bol Bratislavský (16,2 %; v počte 174 854) a Žilinský kraj (15,1 %; 162 862 hospitalizácií). Najviac hospitalizácií bolo na oddeleniach vnútorného lekárstva (11,7 %; v počte 125 805 hospitalizácií). V uplynulom roku zomrelo v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie 28 865 osôb, čo predstavovalo 2,7 úmrtí na 100 hospitalizácií.
Príčiny zbytočných úmrtí a systémové nedostatky
Napriek takmer najväčšiemu počtu nemocníc a množstvu akútnych lôžok na Slovensku, nedarí sa zabrániť stovkám zbytočných úmrtí. Čo je za tým? Zdravotný analytik Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) poukazuje na zlé nastavenie motivácie v slovenskom zdravotníctve. „Nedostatočne sa vyrovnávame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť,“ uviedol Zachar. Zároveň dodal, že samotné zdravotníctvo ovplyvňuje zdravie ľudí len na 10 až 20 percent, pričom kľúčovú úlohu zohráva životný štýl.
Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov, Márie Lévyovej, je nevyhnutné zanedbávať prevenciu. „Málo sa hýbeme a na preventívne vyšetrenie sa nedostaví ani polovica ľudí,“ upozornila Lévyová. Rovnako pálčivým problémom sú dlhodobo chorí pacienti, kde by mala byť lepšia spolupráca medzi rezortom práce a ministerstvom zdravotníctva. „Dôsledkom je akási dualita, keď poskytovatelia zdravotnej starostlivosti adresne nedostávajú finančné zdroje za opatrovateľské služby a naopak, poskytovatelia sociálnych služieb za ošetrovateľské služby,“ vysvetlil Peter Goliáš z INEKO. „Dôsledkom je v oboch prípadoch zvýšené riziko opakovanej hospitalizácie na drahých akútnych lôžkach a tiež zvýšené riziko predčasných úmrtí,“ dodal.
Príkladom tragických následkov nedostatočnej starostlivosti sú aj medializované prípady. Tragédia malého Samka († 2 dni) z Galanty, ktorý sa narodil modrý napriek tomu, že matka prenášala a hlásila krvácanie, ktoré lekári nevyhodnotili ako vážne, poukazuje na potenciálne zlyhanie pri vyhodnocovaní rizík. Podobne aj prípad Pavla († 51) z Košíc, ktorý zomrel na fatálnu chybu pri podaní transfúzie počas liečby zápalu pľúc, kde nebolo vykonané povinné overenie krvi pri lôžku, je alarmujúci. Prípad Katky († 25) z Trnavy, ktorá zomrela na chirurgii napriek tomu, že mala plný kapacitný stav, a zároveň trpela onkologickým ochorením, tiež vzbudzuje otázky o efektívnosti poskytovanej starostlivosti.
Rastúci problém hospitalizácií detí a prevencia
V posledných rokoch zaznamenávame nárast hospitalizácií detí, najmä kvôli ochoreniam kože a mäkkých tkanív, spôsobeným baktériami ako je rezistentný Staphylococcus aureus. Počet týchto hospitalizácií sa viac ako zdvojnásobil v porovnaní s rokom 2000. Podľa štúdie odborníkov z UC Davis za to čiastočne môžu aj rodičia, ktorí sa snažia príznaky liečiť podomácky a lekára vyhľadajú až pri rapídnom zhoršení stavu. „V ranej fáze dekády lekári väčšinou nerozpoznali rastúci počet týchto ochorení,“ tvrdí autor štúdie Romano. „Začiatkom roku 2005 začali však lekári s týmto ochorením zaobchádzať efektívnejšie,“ dodal. Romano tiež uvádza, že hospitalizácia by bola pravdepodobne podstatne nižšia, keby boli rodičia informovanejší a vzdelanejší v záležitostiach tohto ochorenia a vyhľadali včasnú liečbu pre dieťa.
Okrem kožných infekcií dramaticky vzrástli aj prípady chrípky ako hlavný dôvod hospitalizácie u detí do 17 rokov, ako aj výskyt sekundárnych ochorení. „Súvisí to s návratom detí do kolektívu a s tým súvisiacim zvýšením prenosu ochorenia,“ uvádza MUDr., Mgr. „U detí sa chrípka najčastejšie prejavuje horúčkou a kašľom, pričom táto horúčka veľmi ťažko alebo krátko reaguje na antipyretiká,“ dodáva. Závažné priebehy chrípky, prípadne s orgánovými komplikáciami, si vyžadujú hospitalizáciu, najmä na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Pri závažnom priebehu chrípky, prípadne s orgánovými komplikáciami, sú deti hospitalizované - pri najzávažnejších komplikáciách na jednotkách intenzívnej starostlivosti alebo Detskej klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny. Dobrou správou je, že ľahšie priebehy ochorenia sú v prevahe, menej komplikácií a je potrebné povedať, že očkované deti majú podľa publikovaných správ o 25 a 50 % nižší priebeh komplikácií a závažných priebehov. Nemocničný hygienik Mgr. Michal Adamišin PhD., ozrejmuje, že tohtoročnú sezónu charakterizuje tzv. „superchrípka,“ ktorú reprezentuje vírus chrípky A (H3N2, podskupina K). Cirkulácia vírusu chrípky vo väčšine európskych krajín naďalej rastie, hoci v niektorých krajinách sa už zdá, že vrchol je už za nami. Postihnuté sú všetky vekové skupiny. V mnohých krajinách sa pozoruje nárast hospitalizácií, najmä u dospelých vo veku 65 rokov a viac. Za to, že spomínaný typ chrípky je silnejší, môžu jej mutácie. Umožňujú mu lepšie sa prispôsobiť a čiastočne obísť imunitu. Lekári odporúčajú, aby každé dieťa, ktoré má zvýšenú telesnú teplotu, prípadne s príznakmi akútneho respiračného ochorenia, aby ostalo doma a nešlo do kolektívu.
Čo sa týka úrazov, počas letných prázdnin sú najčastejšie hospitalizované deti v súvislosti s porezaním či tržno-zmliaždenými ranami, ktoré si vyžadujú zašívanie. Nasledovali zlomeniny, pričom alarmujúci je počet zlomenín lebky. Príčiny zranení sú rôzne, od pádov na kúpaliskách, skákania do vody, pádov z bicyklov, skateboardov či trampolín. Prevencia je kľúčová, najmä u najmenších detí, kde je dôležité poučenie zo strany dospelých a zabezpečenie bezpečného prostredia.
Dôležitosť sprievodu rodiča počas hospitalizácie dieťaťa
Právna advokátka Janka Debrecéniová z advokátskej kancelárie Krivak & Co zdôrazňuje, že už bývalá československá federácia podpísala Dohovor o právach dieťaťa OSN, podľa ktorého nemôže byť dieťa oddelené od svojich rodičov proti ich vôli. Tento dohovor je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred domácimi zákonmi. V praxi však stále záleží na konkrétnom zdravotníckom zariadení, do akej miery sú tieto práva naplnené.
Prítomnosť rodiča v nemocnici nie je dôležitá len kvôli duševnému stavu dieťaťa, ale aj kvôli možnosti poskytovania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Problémom je, že v nemocnici je ťažké domáhať sa rodičovských práv aj kvôli tomu, že neexistuje orgán, ktorý by na ich dodržiavanie dohliadal a ukladal sankcie za porušovanie. Slovenské nemocnice zväčša dovoľujú denný i nočný sprievod len rodičom tých najmenších detí, do troch, najviac šiestich rokov, pričom sa obhajujú nedostatočnou kapacitou, nevyhovujúcimi priestormi či ohrozením hygieny. Janka Debrecéniová nesúhlasí s takouto argumentáciou a tvrdí, že štát má v duchu svojich záväzkov urobiť všetko pre to, aby sa práva detí a rodičov dali napĺňať v praxi. „Inštitúcie by sa predsa mali prispôsobovať ľuďom, nie naopak,“ zdôrazňuje.
Advokátka Michaela Bielik Beláková odporúča rodičom zistiť si vopred, či zdravotnícke zariadenie sprievod umožňuje, čo však nejde vždy. „V tom prípade odporúčame odvolať sa na Chartu práv pacienta napriek jej nezáväznosti,“ radí. Okrem toho je dôležité mať pri sebe odporúčanie od lekára o potrebe sprevádzania maloletého dieťaťa a odvolávať sa na potrebu poskytovania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Niektoré nemocnice na Slovensku už pristupujú k rodičom ústretovejšie. V levočskej nemocnici môže byť rodič s dieťaťom dokonca až do jeho 18 rokov a nechávajú ich pri dieťati aj v noci. Na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice Agel v Košiciach-Šaci tiež nemajú vekové obmedzenia. Vo Zvolene prijímajú rodičov detí do šiestich rokov, s možnosťou výnimky pre autistické či mentálne znevýhodnené deti. V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave sa snažia o to, aby čo najviac detí mohlo mať sprievod rodiča, pričom uprednostňujú rodičov malých detí a detí s vážnym ochorením.
Opatrenia Ministerstva zdravotníctva a výhľad do budúcna
Ministerstvo zdravotníctva SR reaguje na tieto výzvy viacerými opatreniami. Medzi ne patrí nákup zdravotníckej techniky, modernizácia vybavenia nemocníc, rekonštrukcia a modernizácia, rýchlejší manažment záchrany života pacientov s cievnou mozgovou príhodou, prebiehajúci Rok prevencie apelujúci na dôležitosť preventívnych prehliadok, budovanie moderných urgentných príjmov a projekt Stratifikácie nemocníc, ktorý má zvýšiť kvalitu starostlivosti.
Aj napriek týmto snahám, je zrejmé, že zlepšenie situácie si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa nielen investície do techniky a infraštruktúry, ale aj zmenu v nastavení motivácie zdravotníckeho personálu, posilnenie prevencie a osvety v oblasti zdravého životného štýlu, a predovšetkým rešpektovanie práv pacientov, obzvlášť tých najzraniteľnejších - detí. Zlepšenie spolupráce medzi jednotlivými rezortmi a dôraz na celostné zdravie občanov sú kľúčové pre zníženie počtu zbytočných úmrtí a zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Príkladom dlhoročnej obetavej práce v zdravotníctve je sestra Katarína Furiková z Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice AGEL Košice-Šaca, ktorá pracuje už 50 rokov. Počas svojej praxe sa starala o tisíce pacientov, ktorým bola často druhou mamou, keďže niektoré deti ležali na oddelení mesiace, niekedy aj rok. Napriek náročnosti práce, si ju pochvaľuje a verí, že aj nové kolegyne si túto prácu zamilujú. „Když mám mezi službami tři dny volna, cnie se mi do práce,“ dodala. Jej príbeh je dôkazom, že aj napriek systémovým nedostatkom, existujú jednotlivci, ktorí s láskou a profesionalitou vykonávajú svoje povolanie a prinášajú útechu a nádej pacientom.