Zmluvy o zriadení vecných bremien predstavujú v právnej praxi pomerne častý právny úkon. Na prvý pohľad sa môže zdať, že pri ich uzatváraní nevznikajú žiadne problémy alebo nezrovnalosti, najmä ak ide o zdanlivo jednoduché dokumenty. Napriek tomu, že na základe vecného bremena si môžu strany účinne upraviť rôzne vzájomné právne vzťahy, jedným z hlavných nedostatkov tohto inštitútu je jeho minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť ex lege.
V súvislosti so zriaďovaním vecných bremien a ich následným zápisom do katastra nehnuteľností vyvstáva viacero dôležitých otázok. Kľúčovou je otázka, kto konkrétne podáva návrh na vklad do katastra, aké náležitosti musí tento návrh spĺňať a aké právne dôsledky vyplývajú z jednotlivých krokov v tomto procese. Pochopenie týchto aspektov je nevyhnutné pre zabezpečenie právnej istoty a platnosti zriadeného vecného bremena.
Zmluva ako základný titul na zriadenie vecného bremena
Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), ktorý zákonodarca považuje za prioritný, je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy, vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena, je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena nesmie obsahovať dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu.
Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto postačuje, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo-právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu, prípadne verejnoprávnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.
Požiadavka písomnej formy a jej dôsledky
Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ), inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona - ďalej len KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 OZ pristupuje s náležitou vážnosťou.
Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou.
Vklad do katastra nehnuteľností: Kľúčový moment vzniku vecného bremena
Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou. „Špecifická povaha návrhu na vklad spočíva v tom, že tento je súčasne podaním podľa § 19 Správneho poriadku, na základe ktorého sa začína vkladové konanie, ako i právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka vyjadrujúcim vôľu účastníka vkladovej zmluvy, aby ohľadom nej nastúpili nielen obligačné, ale i vecnoprávne účinky (viď Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 369).“ To znamená, že ak účastník zmluvy o prevode nehnuteľností na jej základe nepodal návrh na vklad, alebo takýto návrh na vklad nebol podaný iným účastníkom zmluvy, nedošlo zo strany zmluvných strán k vyjadreniu vôle, aby k obligačným účinkom zmluvy následne nastúpili aj účinky vecnoprávne.
Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné riešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96, návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.
„Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. Táto lehota nevyplýva ani z § 47 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam nevzťahuje. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu (skutkovou okolnosťou je napr. […]“
Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, prezentované rozhodnutia naznačujú viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciu je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností. Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo vecné bremeno zriadené (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena.
Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle § 584 OZ dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.
Kto môže byť oprávneným a povinným z vecného bremena?
Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr. […] ). Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného.
Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods. […] Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník.
Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv (napr. […] ). Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci), neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods. […] Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“. Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j. […]
Osobitosti pri právnických osobách a iných subjektoch
Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 Obchodného zákonníka (OBZ) je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúcemu konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné (§ 44 ods. […] ).
Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp. Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor, vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm. […]
Praktické kroky pri podaní návrhu na vklad do katastra
Vecné bremeno môže byť praktické riešenie na riešenie majetkových vzťahov, kde je potrebné zriadiť právo používania alebo prístupu k nehnuteľnosti. Tieto práva sa stávajú záväznými pre každého nového vlastníka. Proces podania návrhu na vklad vecného bremena je pomerne komplexný, preto je dôležité, aby ste si všetky kroky vopred dôkladne premysleli a pripravili potrebné dokumenty.
- Zistenie stavu nehnuteľnosti: Pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra je potrebné skontrolovať právny stav nehnuteľnosti.
- Príprava návrhu na vklad: Návrh musí obsahovať podrobnosti o vlastníkoch nehnuteľnosti, oprávnenej osobe a rozsahu vecného bremena. Tento dokument sa obvykle podáva na katastrálny úrad.
- Podanie návrhu na katastrálny úrad: Po príprave všetkých dokumentov je potrebné návrh podať na príslušný katastrálny úrad, ktorý rozhodne o jeho prijatí.
- Zápis do katastra: Po schválení návrhu úrad vykoná zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností.
Dobre vypracovaný návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností je kľúčom k tomu, aby bolo vecné bremeno platné a účinné. Ak je návrh neúplný alebo nepresný, katastrálny úrad môže návrh zamietnuť alebo ho vrátiť na doplnenie. Dôležité je, aby návrh obsahoval všetky potrebné údaje o nehnuteľnosti, účastníkoch a presnom rozsahu bremena.
Náležitosti návrhu na vklad a prílohy
Vecné bremeno je právo k cudzej nehnuteľnosti, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Jeho zriadenie a zápis do katastra nehnuteľností je dôležitý právny úkon, ktorý zabezpečuje ochranu práv oprávneného z vecného bremena.
- Prvým krokom je zriadenie vecného bremena zmluvou medzi vlastníkom nehnuteľnosti (povinný) a osobou, v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (oprávnený). Zmluva musí byť písomne vyhotovená a podpísaná oboma stranami.
- Presný opis vecného bremena: Druh vecného bremena (napr. právo prechodu, doživotného užívania), rozsah a spôsob jeho výkonu.
- Po zriadení vecného bremena zmluvou je potrebné podať návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.
- Identifikáciu navrhovateľa: Meno, priezvisko, adresa a rodné číslo fyzickej osoby, alebo názov, sídlo a IČO právnickej osoby.
- Označenie právneho úkonu: Uvedie sa, že bola uzavretá napríklad zmluva o zriadení vecného bremena, a dátum jej uzavretia.
- Identifikáciu osoby, v prospech ktorej sa zriaďuje vecné bremeno: Teda identifikácia oprávneného z vecného bremena.
- Potrebné prílohy:
- Spôsobilá zmluva o zriadení vecného bremena v dvoch vyhotoveniach.
- Dohoda o splnomocnení, ak návrh podpisuje osoba odlišná od účastníkov zmluvy (typicky realitný maklér, advokát). Plnomocenstvo nie je potrebné na to, aby iná osoba "len odniesla" návrh na vklad do podateľne katastra.
- Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad - tlačivo, ktoré znamená, že návrh na vklad je v systéme katastra. Toto oznámenie je dobrovoľné, ale odporúča sa ho podať, pretože môže viesť k zníženiu správneho poplatku.
- Ďalšie prílohy závisia od charakteru nehnuteľnosti a sú uvedené v § 30 ods. 5 a § 46 Katastrálneho zákona.
- Žiadosť o urýchlené konanie o vklade: Podáva sa v prípade, ak navrhovatelia žiadajú o urýchlenie vkladového konania. Urýchlené konanie je spoplatnené vyšším správnym poplatkom.
Lehota na rozhodnutie a správne poplatky
- Katastrálny úrad preskúma návrh na vklad a priložené dokumenty. Katastrálny úrad má 30 dní na to, aby rozhodol o vašom návrhu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Rovnaká lehota platí aj pri vklade vlastníckeho práva. Dôležité je rozlišovať, či ide o vkladové alebo záznamové konanie. Pri zápise vecného bremena na základe zmluvy je lehota na rozhodnutie katastra 30 dní.
- Zapísanie vecného bremena do katastra nehnuteľností na Slovensku je proces, ktorý zahŕňa zriadenie vecného bremena zmluvou, podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a rozhodnutie katastrálneho úradu.
Správne poplatky spojené s návrhom na vklad:
Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra je spoplatnené. Za obyčajné podanie návrhu na vklad spolu so zriadením vecného bremena (zápis do 30 dní) zaplatíte 132 eur (2x 66 eur). V prípade urýchleného konania do 15 dní zaplatíte 532 eur (2x 266 eur). Pri elektronickom podaní sú správne poplatky polovičné. Ak je k návrhu priložené aj oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, poplatky sa znižujú o ďalších 15 eur.
POZOR! Pri elektronickom podaní musia byť všetky prílohy, ktoré boli pôvodne v listinnej forme, zaručene konvertované. Zaručenú konverziu dokumentov môžu vykonávať len notári, advokáti a vybrané pobočky pošty.
Kde a ako podať návrh na vklad
Návrh na vklad vlastníckeho práva so zriadením vecného bremena sa podáva písomne na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore. Na konanie o povolení vkladu je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Ak sa návrh týka nehnuteľností vo viacerých okresoch, konať môže ktorýkoľvek z nich.
Návrh na vklad možno podať aj elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk, avšak prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručeným elektronickým podpisom opatreným časovou pečiatkou.
Právna úprava konania o povolení vkladu
Konanie o povolení vkladu je osobitným druhom správneho konania, ktoré je upravené najmä v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon).
Dôležité legislatívne odkazy:
- Zákon č. 162/1995 Z. z.
- Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
- Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
- Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
- Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
- Vyhláška č. 461/2009 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon geometrických prác
Výmaz vecného bremena
Ak je potrebné vecné bremeno z katastra odstrániť, je nutné podať návrh na jeho výmaz. V prípade zániku vecného bremena smrťou oprávneného je potrebné k výmazu predložiť Návrh na výmaz vecného bremena s náležitosťami v zmysle § 24 ods. 1 Katastrálneho zákona. Ak vecné bremeno stále platí, ale jeho oprávnený žije, je potrebné predložiť Návrh na vklad a Dohodu o zrušení vecného bremena s úradne osvedčeným podpisom oprávneného z vecného bremena.
Vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností je dôležitým právnym úkonom, ktorý zabezpečuje právnu ochranu a vymáhateľnosť práv vyplývajúcich z vecného bremena. Podanie návrhu na vklad si vyžaduje dôkladnú prípravu a splnenie všetkých zákonných požiadaviek.