Téma povinnej vojenskej služby, ktorá bola dlhé roky považovaná za prežitok, sa opäť dostáva do popredia v európskych diskusiách. Po desaťročiach od zrušenia základnej vojenskej služby v mnohých krajinách, najmä po páde železnej opony a v kontexte meniacich sa bezpečnostných hrozieb, sa ozývajú hlasy za jej obnovenie. Niektoré štáty už kroky k tomuto smeru podnikli, iné zvažujú dobrovoľné formy vojenského výcviku ako alternatívu. Ako sa k tomuto globálnemu trendu stavia Slovensko a kto by v prípade obnovenia povinnej vojenskej služby mohol byť povolaný?
Historické korene a zánik povinnej vojenskej služby
Začiatky povinnej vojenskej služby siahajú hlboko do histórie, siahajúc až do čias Rakúsko-Uhorska. Všeobecná branná povinnosť, ktorá sa vzťahovala na takmer celú mužskú populáciu, bola v histórii ľudstva kontinuálnou praxou takmer 140 rokov. Ako uviedol historik Lukáš Volentier, v Uhorsku po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní vznikla regulárna armáda, kde výcvikom museli prejsť všetci schopní bojovať a pôsobiť v armáde. V období pred druhou svetovou vojnou, napríklad v Československu v roku 1933, keď Adolf Hitler prevzal moc, sa výcvik zintenzívnil s dôrazom na boj, v očakávaní otvoreného konfliktu s nacistickým Nemeckom.
Po dvoch svetových vojnách a studenej vojne sa zdalo, že svet má ozbrojených konfliktov dosť. S pádom železnej opony a vznikom Severoatlantickej aliancie sa bezpečnostná situácia zlepšovala a armády jednotlivých krajín začali prechádzať na model zložený z profesionálnych vojakov. Povinná vojenská služba bola vnímaná ako prežitok. Vojenský analytik Matej Kandrík to vysvetlil ako „duch doby“ deväťdesiatych rokov a začiatku druhého milénia, kedy sa predpokladalo, že intenzívne vojenské konflikty nehrozia, a preto držanie veľkých početných ozbrojených síl postavených na braneckom prístupe sa ukázalo ako prekonané.
Proces postupného znižovania dĺžky základnej vojenskej služby z dvoch rokov na šesť mesiacov bol súčasťou snahy dosiahnuť aliančné štandardy a znižovania konvenčnej výzbroje, čo naznačovalo, že v budúcnosti ozbrojené sily nebudú potrebovať taký veľký počet príslušníkov. Tento proces viedol k definitívnemu koncu povinnej vojenskej služby na Slovensku. Vtedajší minister obrany Juraj Liška v roku 2005 vydal príkaz, aby už nebol povolaný žiadny mladý chlapček na základnú vojenskú službu. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky mala armáda približne 53-tisíc vojakov. V roku 2006 sa éra povinnej vojenskej služby na Slovensku skončila. Po transformácii na profesionálne ozbrojené sily sa počet príslušníkov armády znížil na približne 20-tisíc. Minister obrany Robert Kaliňák v tejto súvislosti poznamenal, že Slovensko zrušilo všetku infraštruktúru, ktorá s tým súvisela, a jednotlivé kasárne sa porozdávali mestám a obciam.
Medzinárodné skúsenosti: Kto si zachoval brannú povinnosť a kto ju obnovuje?
Niektoré krajiny Európy sa však rozhodli povinnú vojenskú službu nezrušiť úplne, alebo ju v posledných rokoch opätovne zaviedli. Fínsko a Estónsko si zachovali povinnú vojenskú službu aj cez svoju historickú skúsenosť a blízkosť k Rusku. Dnes majú podľa vojenského analytika Mateja Kandríka najväčšiu výhodu, lebo nemusia celý systém kresliť nanovo a budovať kapacity.
Rakúsko je ďalšou krajinou, ktorá nikdy nezrušila povinnú vojenskú službu. Branci tam slúžia šesť mesiacov v armáde alebo deväť mesiacov v civilnej službe. Ročne prejde vojenským výcvikom a zaradí sa do záloh 16-tisíc až 22-tisíc mužov. Ambíciou rakúskych ozbrojených síl je v prípade nutnosti prebiť oponenta, byť schopný bojovať dlhšie a byť úspešnejší ako ktorýkoľvek agresor. Kľúčom k tomu je systém záloh, ktorý poskytuje množstvo ľudských zdrojov potrebných na dlhšie bojovanie. V roku 2013 obyvatelia Rakúska v referende odmietli prechod na profesionálnu armádu a zachovali povinnú vojenskú službu, pričom za ňu hlasovalo viac ako 59 percent obyvateľov. V súčasnosti rakúsky kancelár oznámil, že ľudia budú opäť hlasovať o predĺžení povinnej vojenskej služby, pričom komisia expertov odporučila všetky návrhy za predĺženie.
Bezpečnostná situácia vo svete sa začala zhoršovať v roku 2014 po anexii Krymu Ruskom. V reakcii na túto udalosť sa v Európe začalo šepkať o možnom návrate povinnej vojenskej služby. V roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, už viaceré krajiny otvorene hovorili o nezvratnosti tohto kroku. Štáty hľadajú spôsoby, ako pripraviť svoje obyvateľstvo na krízové situácie. Vojenský analytik Kandrík zdôrazňuje, že povinná vojenská služba je najsilnejším a najmasovejším nástrojom na vytváranie záloh, pretože je povinná pre celý ročník.
Chorvátsko, ktoré zrušilo základnú vojenskú službu v roku 2008, po 18 rokoch opäť povoláva mladých mužov. Minister obrany Chorvátska Ivan Anušič uviedol, že ich základný vojenský výcvik nie je len prípravou na vojnu, ale má pripraviť mladých mužov na kritické situácie v živote, aby sa naučili základy vojenských vecí a všetkého, čo budú potrebovať v krízových situáciách. Zdôraznil tiež, že spoločnosť balkánskych krajín si omnoho viac váži a akceptuje inštitút základnej vojenskej služby, čo súvisí s balkánskymi vojnami v 90. rokoch. V Chorvátsku existuje silná podpora pre návrat povinnej vojenskej služby, pričom prieskumy ukazujú podporu okolo 62-67 percent mladíkov. Cieľom je pozvať 40-tisíc mladíkov ročne, pričom väčšina z nich by mala zostať slúžiť v armáde a po skončení základného výcviku by boli zaradení do záložných síl.
V Chorvátsku sa v súčasnosti povolávajú stovky mužov vo veku 18 až 29 rokov. Mladý Chorvát Luka Kňeževič, ktorý má zmiešané pocity, si myslí, že hoci na tom nie je nič zlé a možno sa veľa naučia, chorvátska armáda ešte nemá pripravené kapacity. Zároveň však dodáva, že v súčasných geopolitických časoch by sa to malo zaviesť. V prípade odmietnutia nástupu do služby majú mladí muži dve možnosti: slúžiť v civilnej službe (pre tých, ktorí uplatnia výhradu vo svedomí) v trvaní troch mesiacov, alebo vykonávať civilnú službu v mestách či obciach. Obyvateľ Chorvátska Borne Čič vyjadril obavy, že to naznačuje smerovanie politiky k vojne a nestabilitu vo svete. Názory v Chorvátsku sa rôznia, pričom starší ľudia s vojnovou skúsenosťou sú za, zatiaľ čo mladšia generácia je skôr proti.
Európske krajiny znovu zavádzajú povinnú vojenskú službu, vrátane žien | DW News
Opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby v Chorvátsku je súčasťou širšieho trendu v krajinách, ktoré vzišli z bývalej Juhoslávie. Srbsko napríklad zvažuje začatie registrácie brancov v septembri alebo októbri s potenciálnym začiatkom služby v decembri alebo marci. V Nemecku úvahy o povinnom odvode brancov sprevádzali koncom minulého roka protesty, pričom minister obrany Boris Pistorius uviedol, že ak dobrovoľná služba nebude stačiť, krajina sa nevyhne povinnej vojenskej službe.
Krajiny ako Rakúsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Nórsko a Cyprus si povinnú vojenskú službu udržiavajú desiatky rokov. Litva, Švédsko, Lotyšsko a Chorvátsko ju postupne obnovujú od roku 2014.
Slovensko a dobrovoľné zálohy: Budúcnosť v aktívnych zálohách?
Slovensko patrí medzi krajiny, kde vojenská služba nie je povinná, ale je založená na systéme dobrovoľnosti. Minulý rok Slovenská republika umožnila vstup do aktívnych záloh aj dobrovoľníkom. Téma povinnej vojenskej služby na rozdiel od Chorvátska rozdeľuje slovenskú verejnosť. Podľa posledného prieskumu z decembra minulého roka je 49,3 percenta Slovákov za návrat povinnej vojenskej služby, zatiaľ čo 50,7 percenta je proti.
Minister obrany Robert Kaliňák zdôrazňuje, že rozhodnutie o spustení projektu Národných obranných síl bolo správne. Podľa neho aj menšia, ale vysoko motivovaná skupina je ďaleko účinnejšia a viac na pomoc štátu ako desaťnásobne väčšia skupina demotivovaných ľudí. Hlavnou úlohou Národných obranných síl je tvorba záloh pre domáci krízový manažment a pre prípad vojny alebo ozbrojeného konfliktu. Zástupca veliteľa Národných obranných síl Richard Király v roku 2025 uviedol, že v krízových situáciách bude potrebné maximum ľudí s vojenským výcvikom. Veliteľ Národných obranných síl Ladislav Kisel v roku 2025 vyhlásil, že iniciatíva Národných obranných síl zaznamenala za pol roka takmer desaťtisíc registrovaných členov, čo prekonalo všetky očakávania.
Člen Národných obranných síl Marek Janiga vyjadril presvedčenie, že dáva zmysel bojovať za krajinu, ktorej výhody prijíma, z ktorej hodnôt čerpá a v ktoré verí, najmä po príklade situácie u suseda. Vojenský analytik Bednár však poukazuje na otázku, či sa podarí v budúcnosti udržať tento záujem a reálne ho zvýšiť. Ak by záujem klesol z tisícov mužov za rok na nižšie stovky, model by plnil skôr kozmetické hľadisko ako reálne potreby, čo by opäť viedlo k debate o povinnej vojenskej službe.
Minister Kaliňák opätovne zdôrazňuje, že sto motivovaných vojakov je lepších ako tisíc demotivovaných, a záujem o Národné obranné sily to potvrdzuje. Dôstojník rakúskych ozbrojených síl Matthias Wasinger však upozorňuje, že nie je možné kategorizovať, ktorý koncept je lepší a ktorý horší. Záleží to od demografie, ľudskej sily, politiky danej krajiny a jej bezpečnostnej situácie, vrátane členstva v NATO. Minister obrany Chorvátska sa domnieva, že aj ostatné krajiny EÚ by mali mať základný vojenský výcvik, pretože obrana a bezpečnostná situácia niektorých krajín závisí od sily ich armády.
Situácia vo svete a v Európe nevyzerá sľubne. Mnoho ľudí v Európe si myslí, že mier bude trvať večne, ale situácia na Ukrajine ukazuje, že mier nie je samozrejmosť. Všetci musíme byť pripravení.
Mobilizácia na Slovensku: Kto by musel narukovať a dá sa vyhnúť povolaniu do armády?
Dnešná generácia sa o vojnách doteraz učila len na dejepise. Útok Ruska na Ukrajinu ukázal, ako rýchlo sa situácia môže zmeniť. Po vpáde ruského vojska na Ukrajinu bola vyhlásená všeobecná mobilizácia, a muži schopní bojovať nemohli opustiť krajinu. Mnohí sa pýtajú, čo ak by sa podobný scenár odohral aj na Slovensku.
Európske krajiny znovu zavádzajú povinnú vojenskú službu, vrátane žien | DW News
Základná vojenská služba je na Slovensku zrušená od roku 2006 a krajina má profesionálnu armádu, v ktorej slúži približne 16-tisíc profesionálnych vojakov. V prípade napadnutia by Slovensku vďaka členstvu v NATO prišli na pomoc spojenecké vojská. Povolávanie slovenských občanov do zbrane by však bolo v réžii Slovenska. Mobilizáciu vyhlasuje prezidentka na návrh vlády a môže byť všeobecná alebo čiastočná. Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na všetkých registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov. Minister obrany Jaroslav Naď v minulosti uviedol, že narukovať by musel každý muž v produktívnom veku s trvalým pobytom na Slovensku, teda muži od 19 do 55 rokov, čo je približne milión Slovákov. Žiadne výnimky z povolania nie sú, no občan, ktorý zabezpečuje činnosť štátu, môže byť dočasne vyradený z mobilizačnej povinnosti. Za nesplnenie tejto povinnosti hrozí pokuta od 331 eur do 1 659 eur, ale aj väzenie až na 5 rokov.
Mobilizácia sa vyhlasuje mobilizačnou výzvou. Ročníky narodenia, ktorých by sa mobilizácia týkala, ako aj jej rozsah, sa môžu meniť podľa potreby. Pri odvode sa posudzuje zdravotný stav a spôsobilosť občana. O termínoch odvodu rozhoduje minister obrany. Minister Naď však upokojoval, že nateraz nič také nechystá a nevolali sa ani záložníci.
V prípade mobilizácie by povolávacie rozkazy rozposielali okresné úrady. Po príchode na určené miesto by povolaní občania absolvovali vojenský výcvik podľa úrovne dosiahnutej vycvičenosti. Ich hlavnou úlohou by bol výkon mimoriadnej služby v OS SR pri plnení úloh obrany SR. Konkrétna činnosť by závisela od funkcie, na ktorú by boli zaradení. Brannú povinnosť majú síce zo zákona hlavne muži, dobrovoľne ju však môžu prevziať aj ženy.
Niektorí Slováci, najmä mladší, si vojenskú službu nevedia predstaviť, zatiaľ čo starší by nastúpili ochotnejšie. Realisticky sa na vec pozerajú aj tí, ktorí v prípade potreby vnímajú bojovať ako nevyhnutnosť.
Brannú povinnosť sa zo zákona zbaviť nedá. Za istých okolností sa však možno vyhnúť mimoriadnej službe v prípade rozporu so svedomím alebo s náboženským presvedčením. Nutné je podať písomné vyhlásenie na okresný úrad v sídle kraja, a to v čase bezpečnosti. Na vyhlásenie podané až v období krízového stavu sa už neprihliada. Ani v tom prípade sa však odvodu a službe pre vlasť nevyhnete - čaká vás tzv. alternatívna služba, napríklad poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti, civilnej ochrany alebo vykonávanie iných služieb pre ozbrojené sily. Na mimoriadnu ani alternatívnu službu nenastúpia len tí, ktorých odvodná komisia uzná za nespôsobilých vykonať vojenskú službu.
Počas výkonu mimoriadnej služby majú občania nárok na tzv. hodnostný plat, ktorý však nemusí kopírovať predchádzajúci zárobok. V čase vojny môže štát obmedziť vlastnícke práva, napríklad využiť pozemok, dom či byt na umiestnenie vojakov alebo techniky. Niektorí pracovníci môžu byť povolaní aj v rámci tzv. hospodárskej mobilizácie, ktorá môže byť vyhlásená aj mimo vojny.
Znenie prísahy pri vstupe do armády vyjadruje vernosť Slovenskej republike a pripravenosť brániť jej slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť jej hraníc.