Sviatosť krstu je jedným z najdôležitejších krokov v živote veriaceho človeka. Krstom sa človek stáva Božím synom či dcérou, čo v sebe zahŕňa zrieknutie sa akejkoľvek moci diabla. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Je nevyhnutný ku spáse. Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života.
Úloha a funkcia krstných rodičov
Krstní rodičia preberajú povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa. V jeho mene vyslovia spolu s rodičmi Vyznanie viery ako ručitelia za jeho vieru, ale aj ako zástupcovia spoločenstva Cirkvi. Stanú sa teda viac ako len svedkovia krstného aktu. Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je: dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života; dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst; usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 872).
Krstným rodičom môže byť len jeden krstný otec a jedna krstná matka, alebo iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka. Krstný rodič má pomáhať rodičom, aby pokrstený viedol kresťanský život a aby verne plnil povinnosti, ktoré s krstom súvisia.
Podmienky pre krstného rodiča
Aké sú však podmienky, aby niekto mohol byť krstným rodičom? Podmienky pre krstného rodiča sú presne definované Kódexom kánonického práva (KKC) a sú nevyhnutné pre platné prijatie tejto úlohy.
Vek: Musí dovŕšiť minimálne 16 rokov veku. Diecézny biskup môže určiť aj iný vek, alebo ak sa farárovi či vysluhovateľovi nezdá z oprávneného dôvodu pripustiť výnimku.
Sviatosti: Musí byť pokrstený katolík, ktorý už prijal Najsvätejšiu Eucharistiu a bol pobirmovaný. Teda, musí mať prijaté všetky iniciačné sviatosti: krst, sväté prijímanie a sviatosť birmovania.
Viera a životný štýl: Musí viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať. To znamená, že musí byť aktívnym členom Katolíckej cirkvi a žiť v súlade s jej učením.
- Ak žije v manželstve, musí to byť sviatostné manželstvo uzavreté v kostole (nie iba civilne na úrade).
- Nesmie byť rozvedený a žijúci v civilnom zväzku, alebo v konkubináte (nežije s partnerom/partnerkou bez sviatostného manželstva). Taktiež život snúbencov v spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva nie je v zhode s Božím zákonom a s učením Cirkvi, je hriešny. Civilný sobáš resp. civilný rozvod nezneplatňuje platne uzavreté manželstvo. Ak je dôvod na odluku manželov, treba žiadať o separáciu (odlúčenie pri trvaní zväzku).
- Nemôže byť postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným. Medzi takéto tresty patrí aj exkomunikácia, ktorá postihuje tých, čo spáchali niektoré ťažké hriechy, ako je apostázia (odpadnutie od viery), heréza (bludné učenie) a schizma (rozkol), a tiež potrat - pre toho, kto si dá vykonať alebo vykonáva potrat alebo pri tom spolupracuje.
Vzťah ku krstencovi: Nesmie byť otcom alebo matkou krstenca.
Svedok krstu: Alternatíva pre nekatolíkov
Pokrstený nekatolík môže byť pri krste jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP, kán. 874 § 2). V tomto prípade nenesie plnú zodpovednosť krstného rodiča, ale jeho prítomnosť je uznaná a môže byť svedkom prijatia sviatosti. Rodičia si zvolia krstného rodiča a ďalšia osoba môže byť svedok krstu, ak nespĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo. Svedkovia krstu sú často napr. veriaci iného vierovyznania. Krst evanjelikov je platný a zhodný s obsahom, aký má aj pre katolíkov, čo vyplýva z dohody medzi Katolíckou cirkvou a Evanjelickou cirkvou a. v. na Slovensku.
Príprava na krst
Pred krstom rodičia a krstní rodičia absolvujú s kňazom na fare jednu osobitnú katecheticko-liturgickú náuku. Cieľom tejto náuky je poučiť ich o význame sviatosti krstu a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. Táto náuka sa môže konať už počas očakávania narodenia dieťaťa, a to buď na fare alebo v rodine, ktorú farár pri tejto príležitosti navštívi, čo sa odporúča.
Pre dospelých, ktorí chcú prijať krst, je nevyhnutný dlhší proces prípravy nazývaný katechumenát, ktorý zvyčajne trvá dva roky. Počas tejto prípravy sa budúci veriaci zasväcujú do tajomstiev viery, liturgie a kresťanského života.
Krst l Boží príbeh
Krst detí a dospelých
Sviatosť krstu sa vysluhuje len vo farskom kostole svätého Urbana v Bystrom buď v sobotu dopoludnia alebo v nedeľu pri svätej omši. Pokrstený môže byť každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený.
Krst detí: Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili. Kňaz sa uistí, či existuje opodstatnená nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Ak táto nádej úplne chýba, má sa krst odložiť a rodičom sa vysvetlí dôvod. V prípade nebezpečenstva smrti môže dieťa pokrstiť ktokoľvek, pri splnení obvyklých podmienok.
Krst dospelých: Dospelí, ktorí ešte nie sú pokrstení, musia pred prijatím sviatosti absolvovať prípravu, tzv. katechumenát. Táto príprava trvá spravidla dva roky a zahŕňa nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické zasvätenie do kresťanského života. Po úspešnom absolvovaní katechumenátu prijímajú dospelí krst, zvyčajne počas slávnosti Veľkonočnej vigílie.
Rodinný a cirkevný kontext krstu
Dieťa má byť pokrstené vo farnosti, kde skutočne bývajú jeho rodičia. Trvalý resp. prechodný pobyt je niečo iné ako kánonický pobyt. Krst treba vybavovať vždy tam, kde rodičia skutočne bývajú. Ak by malo byť dieťa pokrstené niekde inde, musí byť na to vážny dôvod (nie pekný kostol ap.); tento dôvod posúdi vlastný farár. Nikdy neobchádzajme svojho vlastného farára!
Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať, aby sa nedávalo meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu. Je vhodné, aby rodičia vyberali meno pre svoje dieťa zo zoznamu svätých alebo blahoslavených, aby dieťa malo v nich vzor, svojho nebeského patróna, a tak malo možnosť prosiť o jeho príhovor.
Medzi krstným rodičom a dieťaťom krstom vzniká duchovné príbuzenstvo a krstný rodič / krstní rodičia majú byť pre dieťa príkladom vo viere. Preto je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom v duchovnom živote. Krstní rodičia sú predstaviteľmi prítomnej Cirkvi a viditeľnými prostredníkmi vo vzťahu k spoločenstvu veriacich. Svojho zverenca zoznamujú so životom miestneho cirkevného spoločenstva, posilňujú ho slovom a príkladom vo viere a v nasledovaní Krista a ochotne mu pomáhajú vo vážnych životných rozhodnutiach. Rodičom tiež pomáhajú pri riešení zložitých otázok výchovy.
Krst a jeho význam
Krst je sviatosťou, ktorá má hlboký teologický a duchovný význam. Je to:
- Brána do života v Duchu: Krstom sa človek stáva Božím dieťaťom, znovuzrodeným z vody a Ducha. Je to vstupná brána k ostatným sviatostiam a základ celého kresťanského života.
- Odpustenie hriechov: Krst odpúšťa dedičný hriech a u starších aj všetky časné hriechy. Zotiera hriech a obracia človeka k Bohu.
- Nezmazateľný znak: Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že pokrstený patrí Kristovi. Preto je táto sviatosť neopakovateľná.
- Pripodobnenie Kristovi: Krstným sa človek sviatostne pripodobňuje Ježišovi a stáva sa novým stvorením.
- Členstvo v Cirkvi: Pokrstený sa stáva členom Cirkvi, má účasť na jej poslaní a na jej prorockom, kňazskom a kráľovskom úrade.
- Nevyhnutnosť na spásu: Krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst.
Krstný rodič sľubuje krstné sľuby namiesto krstenca. Sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev. Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.
Rozdiely medzi farnosťami
Je dôležité poznamenať, že v praxi sa môžu vyskytnúť určité rozdiely v prístupe k udeľovaniu krstu a v požiadavkách na krstných rodičov medzi jednotlivými farnosťami. Tieto rozdiely vyplývajú z rôznych pastoračných prístupov farárov a z interpretácie cirkevného práva. Ako sa uvádza v jednom z komentárov, "iná fara, iný mrav, záleží aj od farára. či je to nejaký páprdo, alebo s ľudským prístupom.. 🙂 takže všetko je nie v pánbožkových rukách, ale vo farárových..". Preto je vždy najlepšie informovať sa priamo na farskom úrade v mieste bydliska rodičov.