Starosta predstavuje kľúčovú postavu v systéme územnej samosprávy na Slovensku. Ako najvyšší predstaviteľ obce a jej výkonný orgán, volený občanmi v priamych voľbách, zohráva nezastupiteľnú úlohu pri riadení obecnej správy a reprezentácii obce navonok. Jeho postavenie, právomoci a obmedzenia sú detailne upravené v Ústave Slovenskej republiky, konkrétne v jej 4. hlave venovanej územnej samospráve, ako aj v zákone Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Postavenie a právomoci starostu
Podľa zákona o obecnom zriadení je starosta štatutárnym orgánom obce. To znamená, že má oprávnenie konať v mene obce a zastupovať ju vo všetkých právnych vzťahoch. Jeho funkcia je považovaná za verejnú funkciu, čo so sebou prináša nielen práva, ale aj značné povinnosti a zodpovednosť voči občanom a štátu. Okrem toho, že zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám, starosta je zodpovedný aj za riadenie obecnej správy. Do jeho kompetencií patrí zvolávanie a vedenie zasadnutí obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisovanie ich uznesení. Zároveň vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce, pričom o ich vydaní a zmenách informuje obecné zastupiteľstvo. Starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. V praxi to znamená, že starosta má široké právomoci v oblasti každodennej správy obce, od rozhodovania o bežných prevádzkových záležitostiach až po strategické riadenie.
Je dôležité poznamenať, že starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce potom rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. Táto možnosť delegovania právomocí slúži na zefektívnenie obecnej správy a umožňuje starostovi sústrediť sa na strategickejšie úlohy.
Zlučiteľnosť funkcie starostu s inými funkciami
Funkcia starostu je, ako sa uvádza v zákone o obecnom zriadení, nezlučiteľná s viacerými inými pozíciami. Medzi tieto funkcie patria: poslanec, zamestnanec obce, v ktorej bol starosta zvolený, štatutárny orgán rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, predseda samosprávneho kraja, vedúci zamestnanec orgánu štátnej správy a funkcie definované osobitnými zákonmi. Táto nezlučiteľnosť má zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť výkonu funkcie starostu, ako aj predchádzať potenciálnym konfliktom záujmov. V prípade vzniku nezlučiteľnosti funkcie má starosta 30 dní na to, aby urobil relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu. Ak tak neurobí, jeho mandát zaniká. Dôležitým aspektom je aj možnosť vykonávať súčasne funkciu poslanca Národnej rady SR, čo však môže ovplyvniť časovú náročnosť a zameranie starostu.
Ukončenie funkčného obdobia starostu
Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Okrem uplynutia funkčného obdobia však existuje viacero ďalších dôvodov, pre ktoré môže mandát starostu zaniknúť predčasne. Medzi ne patria: odmietnutie sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou, vzdať sa mandátu, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, vyhlásenie výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o jeho odvolaní, zmena trvalého pobytu mimo územia obce (v mestách so samosprávou mestských častí aj mimo územia mestskej časti, v ktorej starosta pôsobí), prípady nezlučiteľnosti funkcií, smrť starostu, alebo zrušenie obce.
Vzdanie sa mandátu starostu musí byť písomné a jeho účinky nastávajú dňom uvedeným v tomto úkone, najskôr však dňom doručenia obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.
Miestne referendum o odvolaní starostu
Jedným z významných mechanizmov kontroly a zodpovednosti starostu je možnosť jeho odvolania prostredníctvom miestneho referenda. Obecné zastupiteľstvo vyhlasuje miestne referendum o odvolaní starostu v dvoch prípadoch. Prvým je situácia, keď o to petíciou požiada aspoň 30 % oprávnených voličov. Druhým je, ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Okrem toho, obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť referendum aj v prípade, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.
Platové pomery starostov a primátorov
Platy starostov a primátorov sú na Slovensku určované podľa zákona č. 154/2011 Z. z., ktorý bol novelizovaný v roku 2011 a znížil základné platy o 10%. Základné platy sa odvíjajú od priemerného zárobku v slovenskom hospodárstve a násobia sa koeficientom v závislosti od veľkosti obce, ktorý sa pohybuje v rozpätí od 1,49 do 3,58. Obecné zastupiteľstvá však majú možnosť tieto platy zvýšiť až o 70%. Príkladom môžu byť porovnania platov starostov bratislavských mestských častí. Starosta Rudolf Kusý z Nového Mesta zarábal 2979 €, zatiaľ čo starostka Tatiana Rosová zo Starého Mesta mala plat 3691 €, čo ju radilo medzi najvyššie platených predstaviteľov v bratislavskej samospráve. Toto zvýšenie platov obecným zastupiteľstvom umožňuje reagovať na špecifické potreby a náročnosť výkonu funkcie v rôznych obciach a mestských častiach.
Elektronické podpisovanie dokumentov v obecnej správe
V kontexte digitalizácie verejnej správy sa čoraz častejšie stretávame s problematikou elektronického podpisovania dokumentov. Zamestnanci obcí, vrátane starostov, sú pri podpisovaní elektronických dokumentov, napríklad stavebného úradu, konfrontovaní s otázkou správnej formy elektronického podpisu. Hoci sa často používa elektronická pečať, bolo zaznamenané, že by sa mal používať mandátny certifikát. Výber správneho typu elektronického podpisu závisí od konkrétneho právneho rámca a požiadaviek príslušného orgánu.
Riešenie situácií pri neprítomnosti alebo nespôsobilosti starostu
Zákon o obecnom zriadení predvída aj situácie, kedy starosta nie je schopný vykonávať svoju funkciu. Ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov, obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum o jeho odvolaní. V prípade, že by vo voľbách nikto nekandidoval, obec by musela hľadať iné riešenia na zabezpečenie riadenia. V takýchto prípadoch by mohlo dôjsť k dočasnému povereniu niekoho z obecného zastupiteľstva alebo k iným legislatívne stanoveným postupom, aby sa zabezpečila kontinuita správy obce.
Starostove rozhodnutia a práva poslancov
Starosta má právo pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné, a to tak, že ho nepodpíše v stanovenej lehote. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred jeho pozastavením v obecnej rade, avšak uznesením obecnej rady nie je viazaný. V prípade, že starosta odmietne zaradiť bod navrhnutý poslancom do programu zasadnutia obecného zastupiteľstva s odôvodnením, že sa nejedná o „základnú otázku života obce“, a schvaľovanie kultúrnych podujatí do jeho pôsobnosti nespadá, dochádza k napätiu medzi právom starostu riadiť obec a právom poslancov iniciovať návrhy. Otázka, či starosta má zákonnú povinnosť oznámiť poslancom, že nepodpísal uznesenie, je kľúčová pre transparentnosť rozhodovacieho procesu. Ak starosta nepodpísal uznesenie a do troch mesiacov nebolo jeho veto prelomené, vzniká otázka, či je možné hneď predložiť to isté uznesenie na schválenie zastupiteľstvu.
Odvolanie zástupcu starostu a ochrana pred šikanou
Prípad, kedy starosta odvolá z funkcie zástupcu starostu povereného poslanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, a zástupca starostu odmietne prevzatie odvolania, poukazuje na komplexnosť pracovnoprávnych vzťahov vo verejnej správe. Odovzdanie odvolania za prítomnosti svedka môže byť jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť právoplatnosť takéhoto úkonu. Okrem toho, problematika šikany na pracovisku, ktorá je definovaná urážkami, ponižovaním, vyhrážaním, výsmechom či násilím, je upravená v Zákonníku práce a v zákone č. 365/2004 Z. z., a môže sa týkať aj pracovného prostredia vo verejnej správe.
Majetkové priznanie verejných funkcionárov
Verejní funkcionári, vrátane starostov, majú povinnosť podávať majetkové priznanie. V prípade, ak verejný funkcionár požiada o odklad na podanie daňového priznania k dani z príjmov, je dôležité vedieť, ako má postupovať pri podávaní majetkového priznania, aby boli dodržané všetky legislatívne požiadavky.
Funkcia starostu je teda multifacetná, s jasne definovanými právomocami, ale aj s obmedzeniami a zodpovednosťami, ktoré zabezpečujú riadny a efektívny chod samosprávy v Slovenskej republike.