Slovenský systém sociálneho zabezpečenia prechádza od 1. januára 2026 významnými zmenami, ktoré sa dotknú najmä vyplácania nemocenských dávok. Jednou z kľúčových zmien je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia vyplácajú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Zatiaľ čo doteraz to bolo 10 dní, podľa novej právnej úpravy sa toto obdobie predĺži na 14 dní. Sociálna poisťovňa tak začne vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa práceneschopnosti. Tieto zmeny vyplývajú z konsolidačného balíka, ktorý reflektuje snahu o zefektívnenie a zjednodušenie administratívnych procesov spojených s nemocenskými dávkami.
Zmena v dĺžke vyplácania náhrady príjmu zamestnávateľom
Od 1. januára 2026 sa mení pravidlo týkajúce sa prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Doteraz platilo, že zamestnávateľ vyplácal náhradu príjmu za prvých 10 dní PN a od 11. dňa prebral zodpovednosť za vyplácanie dávky Sociálna poisťovňa. Nová úprava posúva túto hranicu na 14 dní. To znamená, že zamestnávatelia budú hradiť náhradu príjmu počas prvých štrnástich dní práceneschopnosti svojich zamestnancov a až od 15. dňa bude dávku vyplácať Sociálna poisťovňa.
Táto zmena sa bude týkať len tých prípadov práceneschopnosti, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025. Napríklad, ak zamestnanec ochorie 31. decembra 2025 a jeho PN by trvala napríklad do 15. januára 2026, zamestnávateľ by mu vyplácal náhradu príjmu do 9. januára 2026 (teda 10 dní podľa starých pravidiel) a Sociálna poisťovňa by mu nemocenské vyplatila od 10. do 15. januára. Ak by však práceneschopnosť vznikla už 1. januára 2026 a trvala by do 15. januára, zamestnávateľ by hradil náhradu príjmu za celých 14 dní, teda do 14. januára. Sociálna poisťovňa by v takomto prípade vyplatila nemocenské len za posledný deň - 15. januára.
Zjednodušenie administratívy a elektronizácia
Súbežne s legislatívnymi zmenami v dĺžke vyplácania náhrady príjmu pripravuje Sociálna poisťovňa aj výrazné zjednodušenie administratívy pri nahlasovaní údajov potrebných na vyplácanie nemocenských dávok. Tento nový systém, ktorý by mal znížiť byrokraciu a zefektívniť proces poukazovania dávok priamo zamestnancom, by mal vstúpiť do platnosti od 1. januára 2026. Reforma sa dotkne všetkých typov nemocenských dávok - nemocenského, materského, tehotenského, ošetrovného a vyrovnávacej dávky.
Zamestnávatelia budú mať od apríla 2026 novú povinnosť: pri prihlásení každého nového zamestnanca budú musieť uviesť spôsob, akým mu vyplácajú mzdu. Táto informácia sa stane súčasťou štandardného registračného procesu a bude sa uvádzať na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) - prihláška. Povinnosť sa bude týkať zamestnancov s nemocenským poistením vzniknutým po 31. marci 2026. Sociálna poisťovňa zavádza prechodné obdobie od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, počas ktorého budú musieť zamestnávatelia nahlásiť údaje o spôsobe výplaty mzdy aj pre zamestnancov, ktorých nemocenské poistenie vzniklo pred 1. aprílom 2026. V auguste 2025 bola už zverejnená nová XSD schéma RLFO vo verzii 2026, ktorá umožní technickú implementáciu týchto zmien.
Elektronická práceneschopnosť (ePN) a jej výhody
Od 1. januára 2024 došlo k významným zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré majú priniesť úľavu pacientom, zamestnávateľom aj lekárom a znížiť počet návštev ambulancií. Kľúčové zmeny zahŕňajú:
- Elektronické vystavovanie a ukončovanie PN: PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach výlučne elektronicky (ePN).
- Eliminácia papierovej komunikácie: Pacient ani zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne papierové dokumenty. Komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha výlučne elektronicky.
- Vystavovanie ePN bez ohľadu na špecializáciu: ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, bez ohľadu na jeho špecializáciu - či už ide o všeobecného lekára, dorastového lekára, ambulantného špecialistu alebo nemocničného lekára špecialistu.
- Nulová možnosť zneužitia: O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, čím sa eliminuje možnosť jej zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len kvôli vystaveniu ePN; je povinný ju vystaviť sám. Napríklad chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
- Ukončenie ePN: Každý lekár, ktorý pacienta uznal za schopného práce, môže ukončiť jeho ePN.
Ak vás lekár uznal za práceneschopného prostredníctvom ePN, nemusíte predkladať žiadne potvrdenia o svojej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Taktiež nemusíte žiadať o náhradu mzdy alebo nemocenské, ani nahlasovať číslo účtu v banke či oznamovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Všetky potrebné údaje si inštitúcie vymenia elektronicky.
Dĺžka trvania práceneschopnosti a nároky na dávky
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) označuje obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže z dôvodu choroby alebo úrazu vykonávať svoju prácu. Dĺžku PN určuje ošetrujúci lekár.
Nároky na dávky pri PN:
Zamestnanec:
- Prvé tri dni PN: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- Štvrtý až štrnásty deň PN: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z DVZ.
- Od pätnásteho dňa PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z DVZ.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO) a osoba v ochrannej lehote:
- Prvé tri dni PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z DVZ.
- Od štvrtého dňa PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z DVZ.
Vymeriavací základ:
- Zamestnanec: Jeho hrubá mzda. Pri výpočte nemocenského sa zohľadňuje hrubá mzda z predchádzajúceho roka alebo z obdobia, počas ktorého zamestnanec pracoval aspoň 90 dní. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov za rozhodujúce obdobie a počtu dní tohto obdobia.
- SZČO: Príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
- DNPO: Čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného.
Podmienka poberania nemocenského: Pre SZČO a DNPO je podmienkou trvanie nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN.
Ochranná lehota: Je to obdobie sedem dní po zániku nemocenského poistenia (napr. po skončení pracovného pomeru). V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba v ochrannej lehote má nárok na nemocenské rovnako ako SZČO či DNPO.
ABCDE přístup - Základy vyšetření akutního pacienta
Maximálna výška nemocenského a obmedzenia
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená maximálne 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa v mesiaci.
Podporné obdobie: Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov (jeden rok) od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej PN z posledných 52 týždňov, pokiaľ medzi jednotlivými PN neuplynulo 26 týždňov.
Práceneschopnosť môže trvať aj dlhšie ako 52 týždňov, ale už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou sú prípady, kedy podporné obdobie uplynulo počas krízovej situácie (napr. COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále PN, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže na základe žiadosti poistenca rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia.
Liečebný režim a jeho dodržiavanie
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Ten môže zahŕňať napríklad užívanie predpísaných liekov, dodržiavanie pokoja, oddych na lôžku, vyhýbanie sa činnostiam, ktoré by mohli nepriaznivo pôsobiť na liečenie, a pravidelné návštevy lekárskych prehliadok.
Pacient je povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu alebo vychádzky, ktoré sú zvyčajne v rozsahu štyroch hodín denne. Čas vychádzok, ako aj ich prípadná zmena či zrušenie, je vo výlučnej kompetencii lekára.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne alebo zamestnávateľ. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa PN, aj mimo pracovného času či cez víkend. V prípade, že kontrolór pacienta nezastihne doma, ten sa musí najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne a vysvetliť dôvod neprítomnosti.
Porušenie liečebného režimu môže viesť k prestaniu vyplácania nemocenského alebo k uloženiu pokuty.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo (pravdepodobne dlhšie ako jeden rok), je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je trvalo zhoršený, žiadosť o dôchodok je možné podať aj skôr.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok (starobný, predčasný starobný, invalidný) a náhradu príjmu pri PN alebo nemocenské, aj keď PN vznikla pred priznaním dôchodku.
Zánik nároku na nemocenské a premlčanie
Nárok na nemocenské zaniká uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, teda uplynutím tzv. podporného obdobia. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila.
Sociálna poisťovňa si vyhradzuje právo vymáhať neprávom vyplatené sumy, ak poistenec nesplnil zákonné povinnosti, napríklad ak prijímal dávku, hoci vedel, že mu nepatrí.
PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ alebo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, nárok na nemocenské si uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vydaného v danom štáte. Pokiaľ lekár v zahraničí nevydáva takéto potvrdenie, je potrebné požiadať príslušnú inštitúciu daného štátu o jeho vystavenie.
Zmeny v odvodoch z odmien vyplatených počas PN
Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej alebo OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
Celkovo sa pripravované zmeny v systéme nemocenských dávok zameriavajú na zefektívnenie procesov, zjednodušenie administratívy a lepšiu ochranu príjmu zamestnancov v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom posúvajú zodpovednosť za vyplácanie dávok v úvodných dňoch PN na zamestnávateľov.