Kláštor pod Znievom, obec s nesmierne bohatou históriou, sa nachádza v malebnom prostredí Turčianskej kotliny, na styku s pohorím Malá Fatra. Táto obec, ktorá sa môže pochváliť prvou písomnou zmienkou z roku 1113, je skutočnou studnicou historických udalostí, architektonických skvostov a kultúrnych tradícií. Jej strategická poloha a význam v minulosti zanechali nezmazateľnú stopu v slovenskej histórii, najmä v oblasti vzdelávania a náboženského života.
Počiatky osídlenia a strategický význam hradu Zniev
Prvá písomná zmienka o osade pod hradom Turiec, ktorý sa neskôr zaužíval pod názvom Znievský hrad, pochádza z hraničnej listiny kráľa Kolomana z roku 1113. V tejto listine je obec uvedená ako „Villa sancti Ypoliti“. Samotný hrad Zniev, zrúcanina stredovekého hradu, vznikol na mieste staršieho hradiska na prelome 13. a 14. storočia. Skladal sa z dvoch častí - horného a dolného hradu. Horný hrad tvorila obytná veža obohnaná múrom, zatiaľ čo dolný hrad, dodnes lepšie zachovaný, obsahuje vežový palác s obranným múrom. Hrad sa vypína na hrebeni južnej časti Malej Fatry vo výške 985 m n. m., takmer 500 metrov nad obcou. Archeologické nálezy svedčia o osídlení na tomto mieste už v 11. a 12. storočí. Pôvodne kráľovský hrad sa v 14. storočí stal majetkom premonštrátov, neskôr prešiel do rúk jezuitov a bol opustený v druhej polovici 18. storočia. Hrad bol postavený na ťažko dostupnom vrchu a patril ku klasickým stredovekým obranným hradom. Z vyššie položeného starého hradu sa dodnes zachovali len veľmi malé zvyšky. V oveľa väčšej miere je viditeľný palác tzv. nového hradu. Najstaršia písomná správa o existencii hradu, podľa ktorej hrad postavil Ondrej, syn Ivanku z rodu Hunt Poznanovcov, pochádza z roku 1243, kde sa označuje ako castrum Turuc. Niekedy v priebehu rokov 1242 - 1249 pobýval na hrade kráľ Belo IV. aj so svojou rodinou, čo si vyžiadalo aj usadenie stálej vojenskej posádky. V priebehu 13. storočia sa hrad stal majetkom kráľa a zároveň aj sídlom zástupcu Zvolenského komitátu, do ktorého patrilo aj územie Turca. Po sformovaní samostatnej Turčianskej župy v roku 1339 sa sídlo župana presunulo na hrad Sklabiňa. Hrad bol v polovici 16. storočia silno poškodený vojskami generála Katzianera, rovnako ako celá obec a kláštor, čo spôsobilo aj odchod premonštrátov z Turca. Pravdepodobne po zrušení rehole jezuitov v roku 1773 hrad začal chátrať a postupne sa stal ruinou. Na najvyššom mieste hrebeňa bol postavený hradný palác (tzv. starý hrad) obdĺžnikového pôdorysu, z ktorého sa dodnes zachovali len nepatrné zvyšky. Palác dopĺňala murovaná hradba vymedzujúca v jeho okolí nádvorie a rozsiahla šijová priekopa. Murované ohradenie pokračovalo smerom na východ, kde ešte v priebehu 13. storočia vznikla hranolovitá obytná veža, ktorá sa stala základom tzv. dolného hradu. Dolný hrad vznikal postupnou výstavbou v priebehu 13. - 17. storočia, až získal podobu trojpodlažného renesančného paláca nepravidelného pôdorysu. Hlavný vstup do hradu bol chránený aj tzv. smolným nosom, nachádzajúcim sa tesne pod strechou paláca, odkiaľ bolo možné liať horúcu smolu priamo na útočníkov.
Kláštor premonštrátov a jeho duchovný odkaz
V obci Kláštor pod Znievom sa nachádza stavebný súbor bývalej premonštrátskej prepozitúry, tvorený trojkrídlovým objektom kláštora a kostola z 13. až 16. storočia. Kláštorný kostol Narodenia Panny Márie je ranogotická jednoloďová stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z polovice 13. storočia. V období okolo roku 1520 bol pôvodne plochý strop kostola nahradený sieťovou klenbou. Klasicistická veža pochádza z roku 1826. Interiéru kostola dominuje hlavný oltár Blahoslavenej Panny Márie, barokový ambitový oltár z prelomu 17. a 18. storočia, s oltárnym obrazom z 17. storočia. Kazateľnica je baroková, taktiež z prelomu 17. a 18. storočia. Empora je murovaná s dreveným renesančným parapetom z polovice 16. storočia. V polkruhovo ukončených arkádach sa nachádza pätnásť malieb zobrazujúcich Krista a apoštolov. V kostole sa dochovalo niekoľko stredovekých detailov, ako sanktuárium z druhej polovice 13. storočia. Premonštráti sa v obci usadili v roku 1248 a kráľ Belo IV. im v roku 1252 daroval rozsiahle majetky. Založili tu konvent Panny Márie, ktorý bol do roku 1780 hodnoverným miestom a patril do roku 1530 premonštrátom. V rokoch 1586 až 1773 patril kláštor jezuitom.
Náboženské stavby a ich architektonické dedičstvo
Okrem kláštorného kostola sa v Kláštore pod Znievom nachádza aj Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša. Ide o jednoloďovú ranogotickú stavbu s pravouhlo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1260. Po krátkom období, kedy bol kostol evanjelický, ho v roku 1586 prevzali jezuiti. Zo 16. storočia pochádza veža kostola. Kostol bol výrazne barokovo upravený v rokoch 1728 - 1733 po ničivom požiari. Hlavný oltár sv. Mikuláša biskupa je edikulový barokový oltár z druhej polovice 18. storočia. Z gotických detailov sa dochovala ranogotická kamenná krstiteľnica z druhej polovice 13. storočia, oblúkový portál do sakristie a gotické dvere medzi svätyňou a sakristiou.
Ďalším významným sakrálnym objektom je Kláštorská kalvária, barokový komplex kostola sv. Kríža umiestneného do oktogonálnej murovanej ohrady s troma bránami a šiestimi kaplnkami krížovej cesty z rokov 1728 - 1729. Kalváriu vybudovali miestni Jezuiti. Rímskokatolícky kostol sv. Kríža je jednoloďová baroková stavba s presbytériom ukončeným dvoma stranami šesťuholníka a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetovými výsečami, svätyňa konchou. Pod kostolom sa nachádza krypta. V interiéri sa nachádza oltár Kalvárie, sekundárne zostavený z oltárneho stola z 18. storočia a sochárskych doplnkov. Nachádza sa tu aj súbor piatich obrazov Krížovej cesty od J. B. V roku 1728 bola postavená baroková Kaplnka Sv. kríža, ohradená múrom s pôvodne siedmimi, v súčasnosti so šiestimi zachovanými zastaveniami krížovej cesty.
Vzdelávanie a národný život: Gymnázium v Kláštore pod Znievom
Kláštor pod Znievom sa zapísal zlatými písmenami do národných dejín aj vďaka svojmu významnému prínosu k slovenskému školstvu. V roku 1869 bolo v obci založené katolícke patronátne gymnázium, tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií. V učebnom pláne, ktorý bol v tom čase najmodernejší a najpriebojnejší, sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predтие. Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Imrich Matej Korauš a mnohí ďalší. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života a pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu aj spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. Od založenia do roku 1874 znievske gymnázium navštevovalo celkovo 669 študentov. Prvej slovenskej kvalifikovanej učiteľke Ľudmile Kuorkovej sa na preparandii v Kláštore pod Znievom umožnilo zložiť skúšky a stať sa tak kvalifikovanou učiteľkou. Budova bývalého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia je dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L s valbovou strechou z 18. storočia. Dva staršie barokové objekty boli prepojené novostavbou v roku 1822 pre zemiansku rodinu Točekovcov. V rokoch 1873 - 1874 tu sídlilo gymnázium. V roku 1975 bola v tejto budove otvorená Pamätná izba Kláštor pod Znievom, ktorá je vysunutou expozíciou Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa v Martine. Expozícia je opticky delená na dve časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a galérii významných osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v obci.
Tradičné remeslá a miestna ekonomika
Kláštor pod Znievom má aj bohatú tradíciu v oblasti remesiel a podnikania. V 18. storočí začali obyvatelia obce variť pivo a vyrábať rôzne liečebné oleje a olejčeky. Tunajšia jezuitská lekáreň bola kolískou turčianskych šafraníkov a olejkárov. V múzeu je dokumentovaná aj táto tradícia. Spomína sa aj umelecko-rezbárska škola, ktorá bola v 18. storočí jednou z mála v strednom Uhorsku. V obci sa tiež nachádza prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90. rokov. Zaujímavosťou je, že vrt je hlboký 231 metrov a teplota vody je 17°C. Patrí medzi najvýdatnejšie prírodné vrty na Slovensku s výdatnosťou 11 litrov za sekundu.
Súčasnosť a sociálna činnosť
V súčasnosti je Kláštor pod Znievom významným centrom pomoci pre ľudí v núdzi. V stáročnej, donedávna schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora sídli jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku, "Dobrý Pastier". Útulok vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici a poskytuje pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog. K útulku patrí aj dom na polceste, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok v susednej obci Vrícko. Zariadenie poskytuje nielen materiálnu, ale aj duchovnú terapiu, kde klienti denne odriekajú ruženec a zúčastňujú sa na svätej omši. Starostlivosť o 140 ľudí zabezpečuje sedem stálych pracovníkov, dobrovoľní terapeuti a mladí ľudia na absolventskej praxi, pričom prevažnú časť prác si zabezpečujú samotní klienti.
V auguste sa v Kláštore pod Znievom koná púť, ktorú založili jezuiti na podporu úcty k Panne Márii v 17. storočí.
Obec Kláštor pod Znievom si zachováva svoju pôvodnú urbanistickú štruktúru. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí barokovo prestavaný. Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780. V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia. Pred základnou školou je umiestnená busta miestneho rodáka Alexandra Moyzesa, hudobného skladateľa. Obec je tiež východiskom turistickej trasy k zrúcanine hradu Zniev.
Kláštor pod Znievom je obcou, ktorá úspešne spája svoju bohatú minulosť s aktívnym prítomným životom, pričom si zachováva svoje kultúrne a duchovné dedičstvo pre budúce generácie.