Rozvoj stavebného priemyslu v Košiciach má dlhú históriu, ktorá úzko súvisí s bohatstvom nerastných surovín v okolí mesta. Už pred rokom 1945 sa tu úspešne rozvíjala výroba stavebných materiálov, akou bola napríklad tehla. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 došlo k znárodneniu stavebníctva v celom Československu. V kontexte Košíc sa stavebný priemysel stal kľúčovým faktorom pre industrializáciu a následnú urbanizáciu, ktoré formovali tvár mesta najmä po roku 1960.
Počiatky výroby betónových dielcov a nástup panelovej výstavby
Myšlienka a realizácia výroby betónových výrobkov v Košiciach sa začala ešte v roku 1946 v Krásnej nad Hornádom pod taktovkou súkromného podnikateľa Martináska. Hospodárska kronika mesta zaznamenáva tento počin ako začiatok výroby stavebných dielcov v povojnovom období. V roku 1948 bol tento súkromný podnik znárodnený a stal sa pobočným závodom Československých stavebných závodov so zameraním na výrobu prefabrikátov - stavebných dielcov vyrábaných továrenským spôsobom vopred. Hlavným dôvodom pre umiestnenie tejto pobočky v Krásnej nad Hornádom boli práve bohaté náleziská štrkopieskov v tejto lokalite.
Napriek tomu, že výstavba závodu začala už v roku 1948, proces sprevádzali typické problémy päťdesiatych rokov v celom Československu, predovšetkým nedostatočná projektová pripravenosť. Stav závodu v roku 1955 bol charakterizovaný nedokončenými výrobnými halami, ktoré neboli vybavené potrebným zariadením, a tiež neukončenými závodnými komunikáciami. V tomto období závod produkoval približne 35 tisíc metrov kubických stavebných dielcov ročne. Československá vláda si však uvedomovala, že pre ambiciózne plány industrializácie celého východného Slovenska bude potrebné túto produkciu výrazne navýšiť. Závod sa mal špecializovať na výrobu železobetónových prefabrikátov.
V rokoch 1957 až 1958 došlo k inštalácii mechanizovaných dvojčinných liniek a zavedeniu rôznych technologických vylepšení. Postupne sa eliminovala manuálna manipulácia s materiálom. Oficiálne ukončenie výstavby závodu Prefa v Krásnej nad Hornádom sa datuje do roku 1960. O rok neskôr, v roku 1961, sa v ňom začala produkcia stavebných dielcov pre panelové domy typu G 57. Pôvodná kapacita výroby bola stanovená na 1 500 bytov ročne, avšak závod nebol vybavený na výrobu dielcov pre iné typy panelákov.
Vznik a charakteristika panelového typu K 61
Táto kapacita nepostačovala na rozsiahle plány bytovej výstavby v Košiciach, ktoré boli spojené s budovaním sídliska Nové Mesto. Preto bolo v polovici 60. rokov nevyhnutné ďalšie rozšírenie výroby stavebných dielcov. Na začiatku 60. rokov bol typ G 57 nahradený regionálnym typom panelových domov K 61. Tento typ bol vyvinutý na technologickom základe predchádzajúceho typu. Panelový dom typu K 61 bol koncipovaný ako bodové a radové domy s ôsmimi a desiatimi podlažiami, s možnosťou bývania v bytoch I. až V. kategórie.
Projekt panelového typu K 61 bol dielom spoločnej skupiny projektantov z košických Pozemných stavieb a Krajského projektového ústavu. Až do druhej polovice 60. rokov predstavoval tento typ prevládajúcu formu panelákovej výstavby v Košiciach, pričom bol využitý aj pri výstavbe v Komárne. Urbanistické riešenie objektov typu K 61 malo svoje špecifiká. V prízemí boli navrhnuté byty nižších kategórií, určené pre starších obyvateľov, s priamym východom do predzáhradky. Tieto byty vyžadovali špecifické zohľadnenie v celkovom urbanistickom riešení. Okrem bytov sa na prízemí nachádzali aj skladové boxy, miestnosti pre kočiare a spoločné priestory. Objekty tohto typu boli zvyčajne bez suterénov.
Napriek svojej rozšírenosti bol panelový dom typu K 61 od začiatku koncipovaný ako prechodný typ. Snaha o zjednotenie a prispôsobenie sa celoštátnej typizácii, najmä v oblasti stolárskych a zámočníckych výrobkov a bytových jadier, viedla od roku 1966 k prechodu na typ T 06 B.
Košický a Pražský typ bytu: Rozdiely a charakteristiky
V košických sídliskách sa môžeme stretnúť s viacerými typmi panelových bytov, avšak dva z nich si zaslúžia osobitnú pozornosť: košický a pražský typ. Tieto typy boli budované od 60. rokov minulého storočia počas socialistickej výstavby sídlisk, čo znamená, že byty majú v súčasnosti približne 40 až 50 rokov. V meste sa nachádza menej bytov košického typu v porovnaní s pražským typom. Oba typy sa vyprofilovali ako samostatné kategórie so spoločnými znakmi, ktoré ich odlišujú od iných panelových konštrukcií.
Vzhľadom na vek týchto bytov je pochopiteľné, že mnohé z nich prešli rekonštrukciou. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sú tieto byty dodnes vyhľadávané, sú práve ich značné možnosti rekonštrukcie a dispozičných úprav.
Košický typ bytu
Aby bolo možné byt označiť ako "košický typ", musí spĺňať určité charakteristické kritériá. Pre tieto byty je typická priestranná štvorcová predsieň. V priestore oproti vstupu do bytu sa nachádza nosná stena, ktorá prechádza naprieč celým bytom. Táto nosná stena predstavuje zásadné obmedzenie pri dispozičných zmenách, pretože ju nie je možné zbúrať. S ostatnými priečkami sa však manipulovať dá.
Ako príklad pôdorysu bytu košického typu v pôvodnom stave môžeme uviesť byt na ulici Nešporovej. Tento byt disponuje tromi samostatnými, nepriechodnými izbami. Dve izby sú približne rovnako veľké (označené ako Izba I. a Obývačka), zatiaľ čo tretia izba (Izba II.) je menšia. Predsieň je v tomto prípade nadmerne rozľahlá, zatiaľ čo kúpeľňa a toaleta sú malé. Steny kúpeľne a WC nie sú murované, s výnimkou čelnej steny, na ktorej sú umiestnené dvere do bytového jadra.
Možnosti rekonštrukcie bytov košického typu zahŕňajú napríklad zväčšenie kuchyne zrušením umakartových stien kúpeľne, WC a kuchyne. Ďalšou častou úpravou je rozšírenie kúpeľne a WC na úkor priestoru predsiene. V takomto prípade sa WC a kúpeľňa presúvajú na ľavú stranu chodby. Tento presun si však vyžaduje privedenie odpadových a vodovodných rúr od stupačiek, čo často vedie k nutnosti zvýšenia podlahy na chodbe, aby sa pod ňou dali rúry viesť. Niektorí majitelia zachovávajú pôvodné rozmery a umiestnenie kúpeľne a WC a na chodbe vytvárajú priestranný šatník. Samozrejme, existuje oveľa viac možností rekonštrukcie, pričom konečná podoba závisí od individuálnych potrieb a predstáv majiteľa. Uvedené možnosti predstavujú najčastejšie realizované úpravy.
Pražský typ bytu
Na rozdiel od košického typu bytu, pri pražskom type sú nosné steny prítomné len na obvodových múroch. Vo vnútri bytu sa nenachádzajú žiadne nosné priečky. To znamená, že všetky vnútorné priečky je možné zbúrať a zmeniť dispozíciu bytu podľa vlastnej fantázie. Hlavnou výhodou je možnosť prepojenia kuchyne s obývacou izbou.
Ideálny pražský typ trojizbového bytu disponuje šesťmetrovou loggiou, ktorá prechádza cez veľkú kuchyňu a priestrannú obývaciu izbu. K bytu patria aj dve menšie izby. K bytu v pôvodnom stave zvyčajne patrí pivnica na prízemí a kumbál pred bytom a v byte. Je však dôležité poznamenať, že nie všetky byty pražského typu disponujú loggiou alebo pivnicou, napriek tomu sa stále označujú ako pražské. Bytové domy s pražskými bytmi možno často rozpoznať aj zvonku podľa ich architektonického stvárnenia.
Jednoizbové byty pražského typu majú zvyčajne rozlohu 42 m². Na ulici Lesnícka sa nachádzajú byty pražského typu, ktoré síce nemajú loggiu, ale ak by ju mali, tiahla by sa od obývacej izby do kuchyne so vstupom z obývacej izby. Pri prerábaní bytov pražského typu je populárne meniť dispozíciu bytového jadra a obývacej izby.
Ako príklad rekonštrukcie bytu pražského typu uvádzame návrh Adrianky Haasovej. Táto rekonštrukcia zahŕňa prepojenie kúpeľne a WC do jednej miestnosti a zúženie kuchyne. V priestrannejšej kúpeľni vznikol dostatok miesta pre rohovú vaňu, sprchovací kút, dve umývadlá a toaletu. Kuchyňa bola čiastočne zmenšená, no stále poskytuje dostatok priestoru pre rozsiahlu rohovú kuchynskú linku s barovým pultom a stoličkami, čo umožňuje komfortné raňajky priamo z kuchyne. Zbúraním priečky pri kuchyni sa moderne prepojila kuchyňa s obývacou izbou, čím sa vytvoril štedrý priestor na trávenie spoločných chvíľ s rodinou či návštevami. Dve ďalšie izby zostali samostatné a dostatočne priestranné na využitie ako spálňa a detská izba. Byt aj napriek úpravám disponuje obrovským úložným priestorom v podobe šatníka v byte, kumbálu pred bytom a možnosťou montáže vstavaných skríň do izieb, čo by umožnilo uložiť značné množstvo vecí.
Tieto dva typy bytov - košický a pražský - sa v košických sídliskách vyskytujú pomerne často, a to nielen v ponuke nehnuteľností, ale aj v bežnom živote obyvateľov mesta. Ich popularita pramení z ich pôvodnej konštrukcie, ktorá umožňuje rôzne dispozičné úpravy a prispôsobenie moderným potrebám bývania, čím si aj napriek svojmu veku udržiavajú svoju atraktivitu na trhu s nehnuteľnosťami.