Všetci túžime po tom, byť šťastní, ale pre každého to znamená niečo iné. Hoci mnohí z nás veria, že šťastie by bolo mať tučné bankové konto, prepychovú haciendu a rýchly športiak v garáži, vedci to vidia inak. Zdá sa, že šťastie súvisí s peniazmi oveľa menej, ako sme tomu náchylní veriť. Skutočné naplnenie života často spočíva v iných, menej hmatateľných aspektoch, ktoré presahujú materiálne bohatstvo.
Vďačnosť ako pilier duševnej pohody
Tých, ktorí sa považujú za šťastných, spája jedna vec - vďačnosť. Výskumy potvrdzujú, že tí z nás, ktorí sú vďační za niečo, sú šťastnejší, menej vystresovaní a trpia v nižšej miere depresiami. Byť vďačný sa dá aj za maličkosti navôkol, za západ slnka za horami, za dobrú večeru, krásnu knihu, nový jazykový kurz alebo keď sa na vás niekto v obchode usmeje. Sami si môžeme zvoliť, na čo sa zameriame. Môžeme sa tešiť z príjemných vecí, ktoré nás obklopujú, alebo sa sústrediť na problémy a ťažkosti, čo v nás vyvolávajú stres.
Hoci sa to zdá zo začiatku náročné, napriek tomu, že sme mali ťažký deň alebo sme prežili nepríjemné chvíle, vedci tvrdia, že je možné rozveseliť sa za krátku chvíľu. Stačí, ak si spomenieme na nejakú osobu, miesto či udalosť, ktorá nás niekedy rozosmiala. Ak sa fyzicky prinútime k úsmevu, napriek tomu, že nám veselo vôbec nie je, donútime aj myseľ, aby v nás vyvolala pocity šťastia. Presnú príčinu, toho, prečo jednoduchý úsmev vyvoláva pocit radosti nevieme, zdá sa, že stiahnutím určitých svalov na tvári počas úsmevu sa krv dostáva do prednej časti mozgu, čím sa spúšťa uvoľňovanie dopamínu, tzv. "hormónu šťastia".
Optimistický pohľad na prekážky
Pozitívne naladenie nás posunie správnym smerom aj v reakciách na negatívne udalosti. Americký psychológ Martin Seligman hovorí, že optimizmus je reakcia na problémy so sebaistotou. Podľa neho je totiž dôležité uvedomiť si, že nepriaznivé záležitosti sú len dočasné a rámcovo obmedzené. Všetci sme len ľudia, a preto sa nenadarmo vraví - mýliť sa je ľudské. Každý robí chyby, niekedy dokonca oveľa častejšie, než by sme chceli. Lenže ich odmietanie, alebo skrývanie sa za svoje ego, nám v tomto prípade nepomôže, nepoučíme sa z toho, čo sa nám, vlastnou vinou, prihodilo. Keď sa však zamyslíme nad tým, čo by sme si mohli vziať ako ponaučenie do budúcnosti, posunieme sa dopredu a postupne sa môžeme zlepšovať. Ak priznáme, že sme omylní, môžeme si ľahšie odpustiť a aj okoliu sa budeme javiť príjemnejšie, ľudskejšie.
Podľa výsledkov výskumu jedného z najvýznamnejších psychológov minulého storočia, Američana Eliota Aronsona z Kalifornskej univerzity, je to dôsledkom tzv. efektu pádu na zadok. Tento spôsobí, že zodpovední ľudia sa pod vplyvom chýb, ktorých sa dopustili, zdajú atraktívnejší. Tí, čo sa považujú za šťastných, to vedia akosi intuitívne, jednoducho berú prešľapy ako životné lekcie a neposudzujú sa príliš prísne. Vďaka takémuto optimistickému prístupu sa aj nám môže predĺžiť život, rýchlejšie sa zotavíme, zlepší sa naša celková fyzická kondícia, zlepšia schopnosti riešiť problémy v zložitých situáciách.
Sila sociálnych väzieb
Šťastie zažívame vďaka ľuďom okolo nás. Hoci sa na svojej ceste životom predierame sami, je dobré pokúsiť sa obklopiť ľuďmi, vďaka ktorým sa cítime dobre a ktorí nás robia šťastnými. Výskum harvardského profesora Roberta Putnama dokazuje, že sociálne vzťahy patria medzi najsilnejšie momenty šťastia, ktoré môžeme zažiť. Vedec tvrdí, že majú väčšiu silu ako finančný príjem alebo stav bankového konta. Ak sa, podľa neho, s niekým spriatelíme, má to na nás rovnaký dopad a zažijeme tak príjemný pocit šťastia, ako by nám strojnásobili plat. Ak sa cítime súčasťou nejakej skupiny, R. Putnam to prirovnáva k zdvojnásobeniu výplaty. Znamená to, že sociálne vzťahy a podpora z nich vyplývajúca, je kľúčovým indikátorom šťastia a spokojnosti. Tí, čo považujú svoje sociálne vzťahy za pozitívne, sa dokonca dožívajú vyššieho veku.
Takže sa neváhajme obklopiť príjemnými ľuďmi, s ktorými je nám dobre a nahraďme tých, ktorí nás ťahajú dolu. Odpusťme im a nechajme ich odísť. Je to síce náročné, ale pokiaľ sa na to budeme dívať tak, že to, čo sa stalo, sa stalo a zostáva to za nami, nemusíme nosiť prežitú bolesť ďalej. Tým, že v sebe živíme hnev, odpor, strach z nových ľudí a možného ublíženia, negatívni ľudia z minulosti v nás stále žijú a nedovolia nám byť skutočne spokojní a šťastní.
Návrat k prirodzenosti a objavovanie nového
Napriek tomu, že už niekoľko generácií trávime väčšinu času v práci, nad počítačom, so slúchadlami na ušiach, umelým osvetlením a do prírody sa dostaneme snáď raz za týždeň, takto sme stvorení neboli. Voľakedy naši predkovia trávili väčšinu času vonku, bez najnovšej technológie, žiarenia z monitorov, vibrácií telefónov. Šťastní ľudia cítia, že potrebujú vypnúť a niekedy si užiť ticho, aby vypli. Odborníci tvrdia, že ak trávime veľa času vonku, cítime sa šťastní, vďaka tomu, že sa nám zlepšuje nálada a prirodzene získavame vitamín D. Ak chceme využiť naplno čas strávený vonku, vedci radia, aby sme išli do prírody, vraj už päť minút v lese nám zlepší náladu, aj sebavedomie. Ešte lepšie je, ak pobyt vonku spojíme napríklad s meditáciou, či jógou.
Obnovte si mozog s pomocou prírody | David Strayer | TEDxManhattanBeach
Neváhajme to skúsiť, hoci sme to nikdy pred tým nerobili. Podľa vedcov práve šťastní ľudia radi skúšajú nové veci. Výskum psychológa Richa Walkera dokázal, že tí, ktorí majú rôznorodé zážitky, si skôr vyvolajú pozitívne emócie než tí, ktorí sú na zážitky chudobnejší. Tým, že prekročíte vlastný tieň, môžete zažiť príjemné prekvapenie z toho, čo dokážete. Ak by to nevyšlo, nevadí, aspoň ste sa pokúsili. Lekár Alex Lickerman hovorí, že na to, aby ste skúsili niečo nové, potrebujete odvahu, otvára vám to možnosť užiť si niečo nečakané, nebudete sa nudiť a posuniete sa vyššie.
Koncept "prúdu" a jeho vplyv na šťastie
Pri ceste za šťastím vedci odporúčajú využiť koncept tzv. prúdu. Podľa psychológa Mihályho Csíkszentmihályiho, je to úplné ponorenie sa do aktivity. Keď sa v nej nachádzame, napríklad pri behu počas pretekov, pri písaní básne, či poviedky, čítaní knihy, dokážeme sa celkom odosobniť, zdá sa nám, že čas sa zastavil a my sme maximálne sústredení, pokojní, venujeme sa len úlohe pred sebou. Tí, čo sa v takomto rozpoložení často nachádzajú, bývajú šťastní, kreatívni, produktívni. Ak to chcete vyskúšať, spravte niečo, čo považujete za skutočne príjemné a z čoho budete mať dobrý pocit. Inými slovami, venujte sa tomu, čo vás naozaj baví.
Šťastie ako vnútorná voľba a zodpovednosť
Byť šťastný, znamená, že máme začať sami od seba. Táto téma je mi veľmi blízka, lebo poznám veľmi veľa ľudí, ktorý si myslia, že na to, aby boli šťastný musia mať po boku niekoho, kto ich tým šťastným spraví. Druhá možnosť, s ktorou sa tiež veľmi často stretávam, že ľudia sa rozdajú pre niekoho druhého a to známe "veď na mne nezáleží", je v tom prípade úplne bežná realita. Len nech sú šťastné moje deti… Len nech sú šťastný ostatný… Pri týchto rečiach sa mi až chlpy na rukách ježia. Prečo? Odpoveď je jednoduchá, no myslím si, že pre niekoho trošku ťažšie aplikovateľná. Šťastie začína od NÁS samotných. To je úplne gro celej veci. Začať sami od seba! Akonáhle MY nebudeme šťastný, tak len veľmi ťažko spravíme šťastného niekoho druhého. A ak aj áno, tak určite nie dlhodobo. V podstate to je jedno o čo sa jedná, ale všetko začína od nás samotných. Všetko. Chcete robiť ostatných šťastných? Staňte sa šťastnými. Chcete, aby sa ostatní usmievali? Najprv ten úsmev darujte VY. Chcete niekomu finančne pomáhať? Tak zbohatnite a dajte mu nápad, prácu či peniaze. Chcete, aby bola rodina zdravá? Tak najprv zdravými musíte byť vy, aby ste mohli s rodinou ísť na zdravú prechádzku, dovolenku či niekde športovať. Chápete, o čo tu ide? Je jedno, na akú životnú oblasť sa zameráme. Všetko začína od nás samotných… zdravie, šťastie, láska, peniaze, kariéra… všetko. Preto začnite sami od seba. Preto je dôležité mať sa rád. Mať sa rád taký, aký sme. Nie sme dokonalí, ani nikdy nebudeme. Zmierme sa s tým, že máme určité chyby a začnite sa mať radi. Nehovorím tu o namyslenosti, ale o zdravej láske k sebe samému. Je to základ všetkého. Ak sa máme radi takí, akí sme, tak aj na druhých nám chyby budú menej vadiť, lebo skôr pochopíme, že nikto nie je dokonalý. Kľúčové je preto prijať sám seba a mať sa rád, taký, aký sme. Ak nám niečo na nás vadí, tak si odpusťme. Nie sme dokonalí a tak sa netrápme preto, že máme aj nejaké záporné stránky. Skôr sa zamerajme na to dobré, čo v nás je. Na to vám veľmi dobre poslúži aj sila vďačnosti. Ak ste túto silu ešte neskúšali, tak určite odporúčam. A ak budete šťastný VY, tak sa kľudne rozdajte. Veď je to skvelé dávať úsmev, radosť, šťastie, potešiť niekoho darčekom alebo čímkoľvek? Kľudne sa potom rozdajte. Staňte sa filantropom alebo čím len chcete. Ale začnite najskôr sami od seba. Tam je tá pointa, tá podstata celého šťastia. Záverečný odkaz odo mňa znie: Šťastie začína od nás samotných. Nie od partnera, rodičov, kamarátov, či finančného stavu. Všetky tieto veci nám pocit šťastia dokážu umocniť a ešte viac ho zvýšiť, ALE šťastný musíme byť už predtým. Lebo ako hovorí Mark Dzirasa: „Ak nedokážeme byť šťastný sám so sebou, nedokážeme byť šťastný ani s nikým iným.“
Psychologické bohatstvo ako rozšírená perspektíva
Psychológovia donedávna hovorili o dvoch hlavných teóriách zaoberajúcich sa tým, ako prežiť dobrý život. Jednoduchší život nevyhovoval ani Puškinovmu Eugenovi Oneginovi. A aj keď by sa možno Flaubertovej Emme Bovaryovej po boku rešpektovaného manžela žilo bez ťažkostí, ona zatúžila po niečom celkom inom - po vášni, prekvapeniach a prekážkach, ktoré jej život naplnia skutočným bohatstvom. Čo vlastne znamená prežiť dobrý život? Jej zástancovia tvrdia, že tak celkom nezapadá ani do jednej z predtým rozvíjaných teórií. Dichotómia, ktorá sa v psychológii používa už mnohé desaťročia, vyplýva z Aristotelových úvah o tom, ako dobre žiť. To, čo chápeme pod pojmom hedonický život dnes, psychológovia spájajú s nasledovnými vlastnosťami: komfort, bezpečnosť, stabilita.
V čom presne teda koncepcia psychologického bohatstva spočíva? Psychologické bohatstvo odborníci spájajú aj s otvorenosťou novým zážitkom a prekvapeniam. Výsledkom je, že niektoré z najzásadnejších životných udalostí sa podľa autorov so šťastným alebo zmysluplným životom spojiť nedajú. „Významný dôvod, prečo ani šťastný, ani zmysluplný život nezachytávajú celú škálu ľudskej motivácie, je, že šťastný a zmysluplný život môže byť aj monotónny a repetitívny,“ píšu v článku autori. Autori hovoria konkrétne o dvoch typoch situácií. Prvými sú momenty, ktoré posúvajú naše horizonty myslenia - napríklad štúdium v zahraničí, učenie sa nového jazyka, zmena kariéry.
Výsledky výskumu autori považujú za ďalší dôvod, prečo by sa mali tradičné úvahy o dobrom živote rozšíriť za hranice doterajšej dichotómie. „O týchto koncepciách treba viesť debatu,“ hovorí napríklad vývojový psychológ z Cornellovej univerzity Anthony Burrow. Ako naložiť s poznatkom, že po prekonaní ťažkých životných situácií spájaných s psychologickým bohatstvom sa ľudia častejšie uchyľujú aj k pomoci druhým? Ako presne vyhodnotiť koreláciu medzi zmysluplným a psychologicky bohatým životom? „Netvrdíme, že psychologické bohatstvo je úplne nezávislé od šťastia alebo zmyslu života - ako ukazujú empirické dôkazy, často navzájom pozitívne korelujú. Rovnako netvrdíme, že psychologicky bohatý život je lepší či vhodnejší než šťastný alebo zmysluplný život,“ podotýkajú autori v štúdii. „Pridať psychologické bohatstvo do našich koncepcií toho, čo považujeme za dobrý život, je dôležité, pretože to vytvára priestor na prekážky a ťažkosti,“ dodáva zas podľa časopisu Quartz spoluautorka štúdie Erin Westgatová. „Nejde len o to, aby všetko išlo ,dobre a hladko‘. Máte pripomienku alebo ste našli chybu?