Voľba vhodnej obuvi pre deti je kľúčová pre ich celkový zdravý vývoj a pohodu. Detské nohy sú mimoriadne jemné a citlivé, preto nesprávny výber topánok, či už z hľadiska veľkosti alebo typu, môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom. Od prvých krôčikov až po školské lavice, každý vek si vyžaduje špecifický prístup k výberu obuvi, ktorá by mala byť nielen funkčná, ale aj pohodlná a bezpečná.
Prvé topánky: Kedy a ako?
S prvými topánkami sa netreba ponáhľať. Najmenším deťom sa zamerajte na ich kúpu až keď začnú poriadne chodiť. Niektoré deti začnú chodiť už v 8. mesiacoch, iné až v 16. mesiacoch, preto sa nedá presne ohraničiť, kedy potrebujú topánky. Ak chodia doma okolo nábytku, to ešte neznamená, že potrebujú topánky. Keď sa dvíhajú prichytením o nábytok, tak si spevňujú šľachy v oblasti členka a topánky nepotrebujú. Keď ale začnú samostatne chodiť von, vtedy už topánky potrebujú.
Keď už príde ten správny čas, tak pri skúšaní prvých topánok prihliadajte na všetky dôležité odporúčania lekárov. Nemali by byť príliš veľké. Vždy sa hovorí o veľkom odmerku, dokonca až 1 centimeter, ale ideálne je to 5 až 6 milimetrov, pretože ak to bude viac, tak dieťa bude zakopávať a bude mať zhoršenú stabilitu. Päta musí byť pevná. Nepotrebuje mať žiadne priečne podpory klenby. Kým je pevná päta a predná časť sa ohýba, tak je topánka správna. Obuv musí byť pevná, ľahká ale zároveň dodať dostatok stability.
Papuče po dome: Potrebujú ich deti?
Svojmu drobčekovi pri prvých krôčikoch nepomôžete tým, že mu hneď kúpite papučky po dome. Dieťa ktoré ešte len začne chodiť, ale väčšinu času sa hrá na koberci, vylieza na gauč a mení neustále polohy, ešte nepotrebuje papuče a musí mať fixnú nohu. Lozením a hraním si spevňuje svaly okolo členka, podporuje stabilitu a vysoké pevné papuče mu neumožnia zohnúť členok, ani si dobre sadnúť a vyosuje si kolená. Pre malé deti v takomto rannom veku papuče doma nie sú potrebné.
Deti 2 až 3 ročné: Objavitelia sveta v správnej obuvi
Malí objavitelia sveta, ktorí ešte nenavštevujú škôlku, ale už aktívne chodia, behajú a hrajú sa vonku už potrebujú mať dobré a kvalitné topánočky, ktoré im v prvom rade pomôžu udržiavať rovnováhu a zároveň pri hre nebudú prekážať. V lete je potrebné, aby sa noha vetrala, tak sú fajn aj sandálky. Ale ak idú rodičia s deťmi na veľkú prechádzku na hrad alebo do ZOO, vtedy je lepšie mať zatvorenú, plátennú obuv, aby dieťa malo stabilitu a nepreťažovalo svaly. Ak ale ide dieťa iba na zmrzlinu, kde nebude veľa chodiť, tak môže mať aj sandále. Keď rodičia vedia, že dieťa má nejaký problém, tak je možnosť nájsť sandále s pevnou pätou, ktorá je uzavretá a na boku má diery, čo umožní chodidlu nebyť v teple.
Barefoot - áno alebo nie?
Mnoho rodičov v tomto veku pre deti uprednostňuje barefoot topánky, ktoré imitujú chodenie naboso. Pozor však na ich využívanie a každodenné nosenie. Barefoot topánky boli vytvorené na to, aby podporili reagovanie svalov na zmenu povrchu. Keď to nosia deti, ktoré drvivú väčšinu svojho času trávia na lúke a v lese, kde sa povrch reálne mení, tak je to fajn a topánka robí to, na čo bola vytvorená. Bohužiaľ, ale v dnešnej dobe vidíme to, že marketing je silný a rodičia ich kúpia iba preto, že je to in. Deti, ktoré žijú v meste, majú často obuté barefoot topánky, lenže na jednotvárnom betónovom povrchu sval nebude robiť to, čo má a vtedy to chodidlu veľmi škodí.
Topánky po súrodencoch: Udržateľná voľba?
Topánočky po najmenších deťoch nemusíte po vyrastení nôžky hneď vyhodiť. Odložte si ich do poličky a neskôr môžu do určitej miery poslúžiť aj mladším súrodencom. Pokiaľ nie sú úplne vyšliapané alebo viditeľne zničené, či už podrážka alebo bočná strana, ktorá podporuje držanie chodidla, tak určite môžu ostať v rodine. Sú totiž deti, ktoré veľmi rýchlo vyrastú z veľkosti a mali tie topánky na nohe párkrát. V takomto prípade je jasné, že ak tam nie je očividné opotrebovanie, tak ich môže nosiť aj mladší súrodenec.
Škôlkari: Ako vybrať topánočky?
Pri výbere topánok pre škôlkara myslite na to, ako často budú topánky namáhané, využívané a za akým účelom ich kupujete. Či to budú topánočky na bežné nosenie, na šantenie na ihrisku alebo iba na rodinnú oslavu. V tomto veku treba dbať na to, že nedávame deťom zbytočne širokú topánku, keď majú prirodzene úzke chodidlo. Pri výbere topánky treba brať ohľad na to, aký typ chodidla dieťa má, väčšinou sú dlhé úzke, alebo širšie a s vysokým nártom.
Najvhodnejšie sú pre nich tenisky a botasky, kde je noha pevná. Kým spĺňajú tvar chodidla dieťaťa, netlačia ho, nie sú veľké a široké, tak je to v poriadku. Je dobré, ak topánky majú aspoň suchý zips, alebo šnúrky na zatiahnutie s plastovým mechanizmom, pretože deti si ešte nevedia zašnurovať šnúrky.
Trojročným deťom, ktoré začnú navštevovať škôlku, už musia rodičia zabezpečiť aj vhodné papučky na prezutie a hranie v triede. Samozrejme, môžete mať papučky aj doma. Mali by spĺňať niektoré kritériá. Keď si chce dieťa čupnúť a ohnúť prsty, tak predná časť musí byť mäkká. Papuča nemusí byť vyššia nad členok, lebo pri ohybe nohy bude brániť sa ohnúť. Je vhodné mať papuču pod členok, aby bola z prednej časti voľná a okolo päty v zadnej časti pevná. Na šľapky radšej zabudnite, pretože ako obuv pre malých nie sú vhodné. V tomto veku nie je dobré, aby deti nosili iba našuchovacie šľapky, pretože si musia viac namáhať prsty na nohách a skracujú si šľachy na spodnej časti chodidla. Aj keď idete na dovolenku a na pláži nechcete, aby vaše deti pálil piesok a dáte im šľapky, takto nie je dobré riešenie. Radšej zvoľte originál Crocsy so zadným remienkom, ale nie tie náhrady.
Prvý stupeň základnej školy: Pohodlie a stabilita na prvom mieste
Čo sa týka kúpy topánok pre väčšie deti, tam je to už o niečom inom. Dokážu samé povedať, ktoré sa im páčia, ako si ich predstavujú, ale aj to, či ich tlačia a potrebujú väčšie. Rodičia by už mali iba dohliadnuť na to, aby topánky na bežné denné nosenie boli ľahké avšak stále pevné. Tu je dôležitý odmerok. U týchto detí musí byť na veľkosť ukazováka. Keď dieťa skúša topánku, tak sa obuje, postaví a keď stojí, tak matka by mala byť schopná ukazovák voľne vopchať za pätu. Keď ho tam musí nasilu dať, tak je veľká pravdepodobnosť, že topánka ho bude o chvíľku tlačiť a nie je to dobrá veľkosť. Keď tam naopak má príliš veľa miesta, že ukazovák sa tam môže voľne hýbať, tak topánka je veľká a dieťa môže zakopávať.
Prezuvky do školy by mali byť stále s pevnou pätou, mäkkou špičkou, ľahké a zabezpečovať stabilitu. Tieto deti radi šantia, behajú po chodbách a častejšie padajú. Vhodné papučky znižujú riziko úrazu. Prvý stupeň na základnej škole deti zvládnu bez toho, aby sa hanbili nosiť uzavretú papuču. Veľkosť takýchto papúč býva do 37. Navyše, v tomto veku deťom nohy pomerne rýchlo rastú, preto veľkosť papúč niekoľkokrát počas roka skontrolujte.
Druhý stupeň ZŠ a tínedžeri: Trendy a zdravie v rovnováhe
Starším deťom už len ťažko budete vysvetľovať, ktoré topánky sú vhodné pre ich zdravie, keď oni budú túžiť po trendy moderných kúskoch, ktoré nosia aj spolužiaci. Najväčšiu chybu však robia práve vtedy, ak si tenisky nezašnurujú. V topánke potom vzniká veľa miesta a prsty sa zadrapujú do podrážky, aby si telo udržalo stabilitu.
Rovnako sú pre deti v tomto veku nevhodné žabky. Mladým sa nevhodnou obuvou skracujú šľachy, prepadáva sa im priečna klenba, zapaľujú sa nervy medzi kĺbmi alebo vznikajú kladivkové prsty. Nosenie nesprávnej obuvi môže mať za následok bolesti hlavy či chrbtice.
Prezuvky do školy - tínedžeri už prirodzene nechcú nosiť detské papuče, lebo je to pre nich trápne a vyžadujú skôr šľapky. Tieto deti sa už viac presúvajú po chodbách, pravdepodobnosť úrazu je menšia, nezakopávajú. Ak dieťa nemá vyslovene problém, tak si môžu vybrať šľapky aké chce. Mnohé školy ich ako prezuvky z hygienických dôvodov vyslovene zakazujú. Noha je v nich celý deň uzavretá, vpredu na špici majú gumu, kde sa noha potí ešte viac a celkovo sa deti v tomto veku viac potia, takže táto obuv nie je úplne ok.
Ako správne vymerať a vybrať veľkosť topánky?
Veľké množstvo detí nenosí vhodnú obuv, čo väčšinou znamená, že nosia príliš malé topánky. Detské nôžky sú mimoriadne jemné a preto sa môže ľahko stať, že vkĺznu do topánky, ktorá je príliš malá. Vhodný výber obuvi je preto nesmierne dôležitý.
Skúsený ortopéd MUDr. František Picek hovorí: "Je vhodné byť naozaj pozorný pri výbere detskej obuvi. Teda, dbať na to, aby v prípade malých detí mala topánočka okrem pohodlného vnútrajška už spomínaný opätok. Topánka by mala byť ďalej priedušná, aby sa nôžka v nej nepotila. Ak rodičia kupujú topánky väčším deťom, nemali by sa obávať topánku už v obchode vyskúšať, nechať deti prebehnúť sa, zabrzdiť, topánka by sa mala v prednej časti čiastočne ohnúť, ale nie zlomiť, zato zadná časť okolo päty musí byť pevná."
Aby ste zabezpečili prirodzený pohyb nohy v topánke, vzdialenosť konca topánky od palca by mala byť 0,5 cm. K tomu ešte pripočítajte 0,5-1 cm podľa toho, ako rýchlo vašej ratolesti rastú nohy. Celková vzdialenosť medzi palcom a topánkou by mala byť 1 až 1,5 cm. Tip: Jednoducho túto vzdialenosť odmeriate aj tak, že medzi pätu a koniec topánky strčíte prst. Je normálne, ak má dieťa v topánke vôľu, pokojne mu môžete do nich dať aj hrubšiu bavlnenú (!) ponožku, ktorá navyše bude sať nadbytočný pot.
Môžete tiež zopakovať uvedený postup ale namiesto papiera použite kartón. Obkreslené detské nôžky následne vystrihnite a vznikne vám tak maketa nôžok vášho dieťatka. Zatlačením prsta na špičku topánky pri skúšaní topánok, by sme mali zistiť či je topánka správnej dĺžky. Noha má dostatok miesta, pokiaľ medzi špičkou topánky a palcom (prípadne najdlhším prstom) je dostatočné miesto pre váš prst. 12mm je ideálna vzdialenosť od palca po špičku topánky.
Detská noha rastie veľmi rýchlo. Medzi 3. a 6. rokom života rastie noha priemerne 15 až 18 mm za rok, u starších detí 8-12 mm. To znamená, že vo veku 2-3 rokov potrebujú deti 2 až 3 veľkosti obuvi za rok, v predškolskom veku 2 veľkosti obuvi a v školskom veku 2 až 3 veľkosti obuvi ročne. Rast nohy nie je plynulý, ale prebieha v skokoch.
Merajte obe nohy a topánky kupujte podľa veľkosti tej väčšej. Merajte nohy vždy na konci dňa, keď sú nohy „najväčšie“. Merajte nohy vždy, keď dieťa vzpriamene stojí. Detské nohy rastú rýchlym tempom, a preto by sme mali veľkosť obuvi prehodnocovať najmenej každé 2 alebo 3 mesiace.
Materiály a vlastnosti: Vlna, ľan a priedušnosť
Vlna má naozaj niekoľko výborných vlastností ako prievzdušnosť, dobre odvádza vlhkosť, je antibakteriálna a má úžasné termoregulačné vlastnosti. Ľan podobne ako vlna výborne odvádza vlhkosť a vyniká termoregulačnými vlastnosťami.
Pri výbere detskej obuvi je dôležité dbať na kvalitu materiálov. Obuv by mala byť vyrobená z prírodných materiálov ako je koža či textil, ktoré sú mäkké, priedušné a absorbujúce vlhkosť. Tieto materiály sa prispôsobia anatomickému tvaru nohy. Naopak, poroméry, koženky a plasty sú na detskú obuv nevhodné, pretože sú nepriedušné a neprispôsobujú sa tvaru nohy, čím vytvárajú nepriaznivú klímu a podporujú vznik plesní a baktérií. V súčasnej dobe sa často stretávame s obuvou vyrobenou z umelých vlákien typu Goretex a Sympatex s vynikajúcimi hygienickými vlastnosťami. Detské nohy sa pomerne dosť potia, pričom najväčším zdrojom vlhkosti je plôška nohy. Preto musí byť každá obuv, zvlášť potom obuv uzavretých strihov, vo vnútornej nášľapnej časti vybavená stielkou alebo vkladacou vložkou zo savého materiálu.
Fixácia nohy a ohybnosť podrážky: Kľúčové prvky zdravej obuvi
Noha v obuvi musí byť dokonale fixovaná. Nesmie dochádzať k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy. Preto každá detská obuv uzavretých strihov, resp. sandálová s plnou pätou, musí mať dostatočne tuhý, vysoký a dlhý opätok, tj. dobru fixáciu. Dobrú fixáciu obuvi zaisťuje tiež vhodný strih zvršku, pretože drží pevne nohu proti opätku a bráni posunu nohy v obuvi. Odporúčame obuv šnurovaciu, poprípade uzatváranú na pracku, alebo suchý zips. Obuv mokasínového alebo lodičkového strihu je nevhodná najmä pre malé deti.
V mieste, kde sa noha pri chôdzi ohýba (teda priehlavok), obuv, hlavne pre najmenšie deti, musí tzv. "ísť" s nohou a spolupracovať s ňou. Tuhá a nepoddajná obuv zvyšuje únavu a narušuje pohodlie chôdze a zdravý vývoj nôh. Ohybnosť (flexibilitu) ovplyvňuje ako druh použitého vrchného materiálu a strihové riešenie, tak najmä druh, hrúbka a tuhosť podošvy. Čím silnejšie je podošva, tým je obuv tuhšia. Nohy sú ohrozované aj neustálymi tvrdými dopadmi na betón, asfalt, dlažbu - to sa časom môže prejaviť opotrebením kostí, kĺbov a kĺbových chrupaviek dolných končatín a poškodením chrbtice. Podpätky u detskej obuvi musia byť čo najnižšie s veľkou plochou pre udržanie stability dieťaťa.
Chôdza naboso: Kedy je prospešná?
Ak je to možné, doprajte dieťaťu čo najviac pohybu na boso, pretože tak posiluje svoj mozog a svaly chodidla. Najvhodnejšia a najzdravšia chôdza je naozaj na boso, ale iba na mäkkom podloží, napr. behanie po piesku, tráve či po malých jemných kamienkoch. Je to prirodzené a dochádza tak k správnemu prekrveniu nôh. Rodičia pritom doma často zabúdajú deti prezúvať do papučiek, čo v prípade, že nemáte vysoké koberce, ale rovné drevené alebo kamenné podlahy, nohu deformuje.
Fyzioterapeutka Katarína Šulavíková vysvetľuje, že dieťa je doma v neustálom pohybe. Nielen chodí, ale aj lozí, vstáva, vylieza, zlieza, stojí… "Skúste si všímať, koľko rôznych polôh a typov pohybov urobí za niekoľko minút, a koľko má v ceste prekážok, ktoré musí zdolať. Najlepšie je podľa nej nechávať nôžky dieťaťa čo najviac bosé. Chodidlá sú totiž pre mozog dieťaťa dôležitým zdrojom informácií o prostredí, v ktorom sa nachádza. Rôzne typy povrchov sú teda pre nohy (aj dieťa samotné) nesmierne prospešné a mať na nich neustále niečo obuté prirovnáva fyzioterapeutka k tomu, ako keby sme mali na rukách neustále rukavice. Ak sa rodičia obávajú chladných podláh, odporúča dieťaťu dávať protišmykové podložky, ale trošku voľnejšie, nie úplne tesné. Dieťa by teda malo chodiť čo najviac naboso a pre spestrenie povrchov je vhodné mu urobiť aj chodníček z vankúšov, uterákov, stolčeka, krúžkov zo záclon a iných vecí rozhodených po koberci.
Prevencia deformít nôh: Čo robiť a čomu sa vyhnúť
Údaje lekárskych štatistík sú alarmujúce. Zatiaľ čo 99 % detí sa rodí s úplne zdravými nohami, s pribúdajúcim vekom sa počet chýb nôh zvyšuje - podľa niektorých údajov až na 67 %. Z týchto niekoľkých uvedených poznatkov je zrejmé, že mnoho rodičov nepozná, ako sa má detská obuv vyberať. Deformity nôh vznikajú predovšetkým nosením obuvi, ktorá dobre nesadne - je buď príliš krátka, príliš úzka alebo špicatá. Rovnako aj príliš široká obuv, v ktorej noha pri chôdzi kĺže ku špici, spôsobuje vážne poškodenie nohy. Obzvlášť nebezpečné je nosenie špicatej obuvi s vysokými podpätkami.
Detská noha rastie veľmi rýchlo, mení sa v dĺžke, šírke aj v proporciách. U najmenších detí približne do veku 4 rokov sú v klenbe nožné tukové vankúšiky, pretkané pružným a pevným väzivom, ktoré majú za cieľ chrániť vyvíjajúce sa nožné klenby pred možným preťažením. Detská obuv musí byť dostatočne priestranná. Mala by mať guľatú špičku, ktorá poskytuje dostatok miesta pre prsty. Čím rovnejšia je vnútorná hrana obuvi, tým lepšie, lebo palec je v prirodzenej polohe a nie je tlačený k ostatným prstom. Varujeme pred špicatou obuvou, pretože spôsobuje deformity prstov (vbočený palec, vybočený malíček, kladivkové prsty).
Súčasne je dôležité, aby deti nosili obuv podľa účelu, ku ktorému bola vyrobená. Detskej nohe neprospeje ani nosenie opotrebovanej obuvi so zošľapanými podpätkami a pätníkmi, s prešľapanými podrážkami a devastovanými podšívkami a stielkami. Prehľadávajte pravidelne, ako dieťa obuv opotrebováva. Nepodceňujme prezúvanie.
Kúpiť deťom dobré topánky môže byť hotová veda. Nesprávny typ alebo veľkosť obuvi im môže natrvalo poškodiť ich nožičky a spôsobiť ďalšie zdravotné problémy. Je preto dôležité vybrať pohodlné topánky, aby bolo pre deti pobehovanie nielen zábavné, ale aj zdravé. Chodidlá vás nosia po celý život, preto im musíte zavčasu venovať dostatočnú pozornosť. Pre zdravie detí je mimoriadne dôležité mať od útleho veku dobré a kvalitné topánky.