Starostlivo plánovaná obnova opevneného kláštora v Bzovíku, významnej národnej kultúrnej pamiatky, dosiahla v poslednom období významný míľnik v podobe dokončenia prvej fázy rozsiahleho rozvojového projektu. Tento projekt má za cieľ nielen komplexnú rekonštrukciu historickej stavby, ale aj jej lepšie sprístupnenie širokej verejnosti. Kľúčovou súčasťou tejto prvej etapy bola obnova elektroinštalácie, ktorá predstavuje zásadný krok k modernizácii a zabezpečeniu budúcich aktivít v areáli kláštora.
Rekonštrukcia Elektroinštalácie: Z Devastácie k Funkčnosti
„V rámci prvej etapy nášho rozvojového zámeru sme rekonštruovali transformačnú stanicu a uskutočnili rekonštrukciu vnútorných rozvodov nízkeho napätia,“ priblížil starosta Bzovíka Peter Lazár. Tieto kroky boli nevyhnutné vzhľadom na žalostný stav pôvodnej elektroinštalácie, ktorá bola vybudovaná ešte v 80. rokoch minulého storočia a bola v značne zdevastovanom stave. Dôsledkom toho bolo, že počas organizovania kultúrnych podujatí bolo nevyhnutné spoliehať sa na dočasné riešenia v podobe generátorov.
Obnova elektrifikácie tak nielenže zabezpečí spoľahlivé napájanie objektu, ale zároveň prispeje k výraznému skvalitneniu a zjednodušeniu organizácie budúcich kultúrnych a spoločenských podujatí. Okrem vnútorných rozvodov bolo vybudované aj osvetlenie exteriérov kláštora v západnej a južnej línii opevnenia. Toto nové osvetlenie otvára možnosti pre nočné prehliadky a spríjemní návštevníkom pobyt v areáli aj po zotmení, čím sa zvýši atraktivita pamiatky pre turistov.
Finančná podpora pre tieto aktivity bola zabezpečená zásluhou Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) prostredníctvom členského príspevku v oblastnej organizácii cestovného ruchu Stredné Slovensko. „Aby sa mohol kláštor ďalej rozvíjať, aby sa tu mohli robiť kultúrne akcie a podobne, tak bolo nevyhnutné takúto akciu vykonať,“ zdôraznil starosta Lazár, čím poukázal na strategický význam tejto investície pre budúcnosť kláštora.
Budúcnosť v Znamení Cyklistiky a Moderných Technológií
Plány na rozvoj kláštora v Bzovíku však siahajú ďalej ako len k obnove jeho základnej infraštruktúry. V blízkej budúcnosti sa počíta s rozšírením cyklistickej infraštruktúry priamo v areáli kláštora. Táto iniciatíva zahŕňa aj vybudovanie modernej nabíjacej stanice pre elektrobicykle. Táto investícia, na ktorú BBSK prispel sumou 5000 eur, má za cieľ prilákať širší okruh návštevníkov, predovšetkým cykloturistov, a tým podporiť rozvoj turizmu v regióne.
Podpredseda BBSK a renomovaný archeológ Ján Beljak vyzdvihol obrovský potenciál tohto projektu pre turizmus v Banskobystrickom kraji. „Aby sa mohol kláštor ďalej rozvíjať, aby sa tu mohli robiť kultúrne akcie a podobne, tak bolo nevyhnutné takúto akciu vykonať,“ zopakoval starosta Lazár, čím podčiarkol súvislosť medzi infraštruktúrnymi prvkami a rozvojom kultúrnych aktivít.
Historické Súvislosti a Obnova Pamiatky
Kláštor v Bzovíku má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Prvý písomný prameň o existencii kláštora pochádza z roku 1135, čo svedčí o jeho starobylosti. V minulosti bol jeho najvzácnejšou časťou románsky kostol, ktorého pozostatky sú v areáli dodnes viditeľné.
Situácia sa však zmenila v 16. storočí, kedy mnísi z kláštora odišli a stavba bola prestavaná na protitureckú pevnosť, obohnanú priekopou. Táto transformácia svedčí o strategickom význame lokality v období tureckých vpádov. Do obdobia druhej svetovej vojny bola pamiatka zachovaná ako ruina s čiastočne zachovanými strechami. Tragicky však bola počas vojny poškodená a následne, podľa slov Jána Beljaka, postupne rozobraná miestnym obyvateľstvom pre stavebné účely. Tento fakt podčiarkuje naliehavosť a dôležitosť súčasných rekonštrukčných prác.
Obnova v Rukách Obce a Nadšencov
Od roku 2015 sa obnova kláštora ujala obec Bzovík, a pred ňou aj nadšenci zo združenia Pod hradom Bzovík. Ján Beljak vyzdvihol, že za toto obdobie sa podarilo pamiatku úspešne stabilizovať. „Je vidieť, že obec má pamiatku za svoju, a že robí maximum preto, aby ju zachránila a zároveň ju robí aj živou,“ podotkol. Tento prístup obce, ktorá vníma kláštor ako súčasť svojej identity a investuje do jeho záchrany a oživenia, je kľúčový pre jeho dlhodobú udržateľnosť.
V budúcnosti vidí Ján Beljak priestor na podporu ďalších aktivít, ako je napríklad výmena zastrešenia hradieb či budovanie expozície a služieb pre návštevníkov. Tieto kroky by ďalej zvýšili atraktivitu a návštevnosť kláštora.
Zapojenie do Národných Projektov a Podpora Zamestnanosti
Obec Bzovík je tento rok zapojená do národného projektu obnovy hradov, v rámci ktorého na obnove pamiatky aktuálne pracuje dvanásť ľudí. Ide o projekt s názvom „Ľudia a Hrady“, ktorý je zameraný na obnovu kultúrnych pamiatok prostredníctvom zamestnávania ľudí z úradov práce. Tento projekt, financovaný ministerstvom kultúry, ktoré na obnovu kultúrnych pamiatok na Slovensku vyčlenilo viac ako osem miliónov eur, prispieva nielen k obnove pamiatok, ale aj k zamestnanosti.
„Vyselektovali sa ľudia, ktorí chcú robiť, ktorí vedia robiť. Majú spravené povolenie na výškové práce, vedia si zastať svoju robotu. Vedia už aj dobre murovať a hlavne chcú robiť. Majú tu prácu, ktorá inde taká nie je,“ uviedol vedúci stavby Jakub Ľupták, ktorý vyzdvihol prínos tohto projektu pre zapojených pracovníkov, z ktorých mnohí sú aj rómskej národnosti.
Pôvodne sa projekt „Ľudia a Hrady“ mal skončiť v apríli. Vzhľadom na úspešnosť a potrebu ďalších prác však obec a ministerstvo kultúry pristúpili k dohode o predĺžení spolupráce. Došlo tiež k navýšeniu rozpočtu z pôvodných 222-tisíc na vyše 480-tisíc eur. „Navýšená suma sa použila, respektíve ešte stále používa na ďalšie rekonštrukčné práce. Predovšetkým na objavenú studňu v Rajskom dvore, opravu ďalších murív. Pôvodný počet zamestnancov bol 25, navýšilo sa to o štyroch zamestnancov,“ priblížil starosta Peter Lazár. Tieto dodatočné prostriedky umožnia pokračovať v dôležitých reštauračných prácach a zabezpečiť tak ďalší pokrok v obnove pamiatky.
Dobrovoľníci a Festivaly: Spájanie Kultúry a Turizmu
Okrem oficiálnych projektov a zamestnancov sa na obnove kláštora podieľajú aj dobrovoľníci a nadšenci histórie. Títo ľudia organizujú napríklad festival Stredovek.sk, ktorý slúži na propagáciu kláštora a prilákanie turistov. „Chceme podporiť obnovu tejto pamiatky a prispieť tak obci aj nejakou finančnou hotovosťou a robíme to tak, alebo máme to nachystané tak, že z každej vstupenky jedno euro ide obci,“ vysvetlil organizátor festivalu Mário Petreje. Táto forma podpory ukazuje, ako sa komunita spája okolo spoločného cieľa - záchrany a propagácie tejto významnej kultúrnej pamiatky.
SNP - Povstanie 1939 -1945 - Dokumentarny film
Otázkou však zostáva, akou formou budú projekty na obnovu pevnosti na Bzovíku pokračovať v budúcnosti, keďže súčasný projekt sa o približne dva mesiace končí. Je dôležité zabezpečiť dlhodobú stratégiu obnovy a financovania, aby sa predišlo opätovnému chátraniu pamiatky.
Oživenie Pamiatky pre Širšiu Verejnosť
Obnova stredovekého opevneného kláštora v Bzovíku neďaleko Krupiny napreduje. Zaviedenie elektriny do objektu, po desaťročiach absencie, predstavuje významný krok k jeho oživeniu. Kláštor, ktorý bol po Hronskom Beňadiku druhým najstarším benediktínskym kláštorom na území Slovenska, a neskôr prestavaný na protitureckú pevnosť, v posledných desaťročiach chátral. Obec sa preto pustila do jeho záchrany, pričom každý rok ho postupne obnovuje a konzervuje.
Najnovším krokom je elektrifikácia objektu, ktorá zahŕňala aj rekonštrukciu zničených rozvodov. Projekt stál takmer 30-tisíc eur, pričom 17-tisíc poskytol Banskobystrický samosprávny kraj. Tento krok je dôležitý nielen pre funkčnosť, ale aj pre zvýšenie bezpečnosti a komfortu návštevníkov.
Cieľom je prilákať viac turistov aj cyklistov. Kláštor už teraz zaznamenáva rastúci záujem turistov. V blízkej budúcnosti tam pribudne aj cyklistická infraštruktúra, vrátane nabíjacej stanice pre elektrobicykle, čo má sprístupniť lokalitu ešte širšiemu okruhu návštevníkov.
„No a ďalšia vec, ktorú sme urobili, je čiastočné osvetlenie exteriérov pamiatky,“ povedal starosta Peter Lazár. Objasnil, že samotnú elektrifikáciu kláštora vybudovali v osemdesiatych rokoch minulého storočia, no celý areál bol zdevastovaný. „Takže aby sa to tu rozvíjalo a mohli sme v tejto lokalite robiť kultúrne akcie, bolo nevyhnutné pristúpiť k takémuto kroku,“ konštatoval. Od nového osvetlenia očakávajú skvalitnenie nočných prehliadok a tiež akcií, ktoré neraz trvajú do nočných hodín.
Starosta upozornil, že projekt realizovali s finančnou podporou Rozvojovej agentúry BBSK cez členský príspevok v oblastnej organizácii cestovného ruchu Stredné Slovensko. V krátkom čase má v areáli pribudnúť aj cyklistická infraštruktúra, pričom nebude chýbať ani nabíjacia stanica pre elektrobicykle. Župa im na to prispela sumou 5-tisíc eur. Podľa Lazára je po takomto niečom citeľný dopyt. Areál kláštora opravujú už od roku 2015, pričom cieľom je jeho kompletná obnova. „Momentálne sme zapojení do národného projektu Ľudia a hrady II. Máme tu zamestnaných dvanásť ľudí cez úrad práce.“
Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja za oblasť regionálneho rozvoja a zároveň archeológ Ján Beljak zhodnotil, že obec urobila v rámci záchrany tejto pamiatky naozaj veľa. „Vidno, že ju má za svoju a robí maximum pre jej záchranu.“ V rámci balíkov BBSK ponúka župa širokej verejnosti tiež komentované prehliadky. Na tie je ale potrebné vopred sa objednať. Andrea z Uherského Brodu sa tam prišla pozrieť v rámci svojej dovolenky, ktorú trávi v neďalekých Kúpeľoch Dudince. „Chceli sme si odtiaľ urobiť nejaký výlet, tak sme prišli sem. Podľa obrázkov sa nám to páčilo a keď to vidíme naživo, je to naozaj krásne.“
Kláštor premonštrátov v Bzovíku patrí k najstarším sakrálnym pamiatkam v Banskobystrickom kraji. Postupne ho obnovujú. „Veľmi ma teší, že aj my môžeme prispieť k oživeniu turizmu v regióne, ktorý má nadelené neskutočné dary týkajúce sa prírodného a kultúrneho bohatstva,“ pokračoval Beljak. Vzápätí priblížil, že prvá písomná zmienka o Kláštore premonštrátov je z roku 1135. Najvzácnejší tam bol románsky kostol, ktorého časť je ešte viditeľná. Neskôr, počas tureckého ohrozenia v 16. storočí, mnísi odišli. Práve Beljak bol pred desiatimi rokmi vedúcim prvého archeologického výskumu súvisiaceho s obnovou kláštora. „Pre obec sme vtedy zabezpečovali dokumentácie. V budapeštianskom archíve boli dochované fotografie, ktoré svedčia o tom, že do druhej svetovej vojny tu kláštor stál v kompletnej podobe,“ povedal. „Postupne ho miestne obyvateľstvo rozobralo, žiaľ, pre vlastné murárske práce. Je až neuveriteľné, že toto sa neudialo v 18. či 19. storočí, ale v polovici dvadsiateho,“ poznamenal vicežupan. Zopakoval, že ide o jednu z najstarších sakrálnych pamiatok v kraji. „V podstate ich máme dve - je to kláštor v Hronskom Beňadiku a ďalší tu, v Bzovíku.“ „No a nie je náhoda, že tento kláštor bol vybudovaný práve tu, lebo jednými z najstarších miest sú neďaleká Krupina a Zvolen. Mestské privilégiá dostali od kráľa Bela IV.“ V rámci obnovy podľa neho treba požiadať aj o dotáciu na strechy veží, aby sa zabránilo zatekaniu. O trvalú udržateľnosť pamiatky momentálne obavy nemá, lebo je v rukách „dobrého gazdu“ v podobe obce Bzovík.
tags: #klastor #bzovik #rekonstrukcia