Katastrálny bulletin, často označovaný aj ako výpis z listu vlastníctva alebo list vlastníctva, predstavuje kľúčový dokument pri preukazovaní vlastníctva k nehnuteľnostiam na Slovensku. Jeho význam presahuje bežnú administratívu a dotýka sa širokého spektra právnych úkonov, od predaja a darovania nehnuteľností až po dedičské konania či získavanie úverov zabezpečených nehnuteľnosťami. V posledných rokoch prechádza kataster nehnuteľností na Slovensku významnými legislatívnymi a technologickými zmenami, ktorých cieľom je zrýchlenie, zefektívnenie a transparentnosť procesov súvisiacich s evidenciou nehnuteľného majetku. Tieto zmeny, zakotvené v novelách katastrálneho zákona a súvisiacich predpisov, reagujú na pokrok v oblasti informačných technológií a reflektujú potrebu zlepšenia podnikateľského prostredia a služieb verejnej správy pre občanov.
Legislatívny rámec a jeho vývoj
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) tvorí základný pilier evidencie nehnuteľností. Jeho neustále novelizácie reagujú na meniace sa spoločenské a technologické podmienky. Dôvody na vypracovanie návrhov zákonov, ktoré menia a dopĺňajú katastrálny zákon, vychádzajú z viacerých zdrojov. Medzi kľúčové patria úlohy uložené Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) uzneseniami vlády SR. Tieto uznesenia sa týkali analýzy a návrhov na urýchlenie procesu registrácie majetku, zlepšenie správy o stave podnikateľského prostredia v SR a jeho zlepšovanie. Okrem toho, úrad reaguje aj na úlohy uložené Úradom na ochranu osobných údajov SR, čo poukazuje na dôležitosť ochrany citlivých údajov v rámci katastrálneho operátu.
Vláda SR sa tiež zaoberala materiálmi týkajúcimi sa odstraňovania duplicitného vlastníctva evidovaného v katastri nehnuteľností, čo naznačuje snahu o zvýšenie presnosti a spoľahlivosti katastrálnych údajov. Predkladané novely katastrálneho zákona sú neodmysliteľne spojené s realizáciou projektov v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS), konkrétne s projektom „Elektronické služby katastra nehnuteľností“. Tieto kroky majú za cieľ zabezpečiť legislatívne podmienky pre zlepšenie fungovania katastra, zohľadňujúc požiadavky aplikačnej praxe a zároveň reagujúc na pokrok v oblasti informačných technológií. Dôležitým aspektom je aj verejnosť katastrálneho operátu a poskytovanie údajov, pričom sa kladie dôraz na ochranu osobných údajov.
02 Prednáška 1 - Príklad 1 - požiadavka - nahratie a spustenie procesu v low-code jazyku Petriflow
Kľúčové zmeny a precizácie v legislatíve
Jednou z významných legislatívnych zmien je precizácia nadpisu pod § 2 v nadväznosti na § 12 ods. 1 písm. Vypustenie definícií pojmov „rozostavaná stavba“, „rozostavaný byt“ a „rozostavaný nebytový priestor“ súvisí s novelizáciou § 46 katastrálneho zákona, čo naznačuje zmenu prístupu k evidencii nedokončených stavieb.
Zákon taktiež zavádza novú definíciu pojmu „iná oprávnená osoba“. V minulosti bol tento pojem používaný skôr ako legislatívna skratka bez dostatočného výpočtu osôb, ktoré boli v skutočnosti oprávnenými osobami. Rozšírenie o Slovenský pozemkový fond a Štátne lesy ako správcov majetku neznámych osôb po konaní podľa zákona č. 180/1995 Z. z. zohľadňuje špecifické situácie týkajúce sa správy majetku.
Vzhľadom na precizovanie podmienok zápisu stavieb do katastra v navrhovanom znení § 46 katastrálneho zákona je potrebné vypustiť právnu úpravu, podľa ktorej sa v katastri spravidla nezapisovali inžinierske stavby a drobné stavby. Táto zmena si vyžiadala aplikačná prax, nakoľko slovné spojenie „spravidla“ neposkytovalo jednoznačnú odpoveď, či tieto stavby zapisovať alebo nie. V minulosti, v prípade pochybností o tom, či ide o predmet evidovania v katastri, bol príslušným na rozhodnutie okresný úrad, čo viedlo k nejednotným rozhodnutiam a rozdielnej evidencii v rôznych okresoch.
Novela zavádza centralizované rozhodovanie v pochybnostiach. V prípade nejasností o tom, či ide o predmet evidovania v katastri, bude na centrálnej úrovni rozhodovať Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako ústredný orgán štátnej správy na úseku katastra. Toto opatrenie zabezpečí jednotnú evidenciu v celej republike. Rozhodnutie úradu o tom, či ide o predmet evidovania v katastri alebo nie, sa nebude vzťahovať správny poriadok. Návrh na takéto rozhodnutie bude môcť podať iba okresný úrad, čo zefektívni komunikáciu medzi úradom a okresným úradom. Ak sa vyskytne pochybnosť v rámci konania o návrhu na vklad, okresný úrad konanie preruší a účastníkov konania o predložení veci na rozhodnutie úradu upovedomí. Úrad následne oznámi okresnému úradu výsledok rozhodnutia a zverejní ho na svojom webovom sídle a na elektronickej úradnej tabuli, čím zabezpečí jeho verejnú dostupnosť.
Nové prvky v evidencii katastra
Zavedenie údaju o cene nehnuteľnosti ako predmetu evidencie katastra predstavuje ďalšiu významnú zmenu. Doteraz sa v katastri evidovala cena iba poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Nová právna úprava rozširuje tento pojem aj na cenu bytu a ceny nebytového priestoru, resp. cenu rozostavaného bytu a cenu rozostavaného nebytového priestoru, čo je v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Kompetencie úradov a elektronizácia
V súvislosti s centralizovaným rozhodovaním úradu o predmete evidencie v katastri, sa precizuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 katastrálneho zákona, kde sa už v tomto paragrafu používajú slová „Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky“ s legislatívnou skratkou „úrad“. Ustanovujú sa tiež kompetencie úradu vo vzťahu k podriadeným subjektom, ktoré zohľadňujú stav na základe zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. Zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie uvádza „parcely katastra nehnuteľností“ ako jednu z tém priestorových údajov, čo poukazuje na prepojenie katastra s širším systémom priestorových informácií.
Okresný úrad naďalej vykonáva štátnu správu s územnou pôsobnosťou v rámci okresu. Jeho základnou úlohou na úseku katastra nehnuteľností je vykonávať katastrálne konanie, t.j. zápisy práv a iných údajov do katastra, opravovať chyby v katastrálnom operáte, vykonávať obnovu katastrálneho operátu, kontrolovať geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra, a úradne overovať geometrické plány. Okresný úrad aktualizuje údaje v katastrálnom operáte, obnovuje ho a zabezpečuje ho pred poškodením, zničením, stratou a odcudzením. Dôležitou zmenou je, že okresný úrad poskytuje údaje z katastra už v mene úradu, nakoľko správcom informačného systému katastra je úrad.
Ochrana osobných údajov a elektronické podania
V minulosti sa správne orgány na úseku katastra v rámci zápisu práv k nehnuteľnostiam vyžadovali od dotknutých vlastníkov rôzne identifikačné údaje (rodný list, sobášny list…), čo bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Nová právna úprava ustanovuje, ktoré úkony robí okresný úrad v mene úradu, pričom tieto úkony súvisia s budovaním centrálneho informačného systému v rámci projektu OPIS - Elektronické služby katastra nehnuteľností. Týmto sa prechádza od decentralizovaného informačného systému, kde každý okresný úrad spravoval samostatnú databázu, k jednotnému systému, kde správcom je ÚGKK SR. Centrálny informačný systém umožní okresnému úradu poskytovať údaje katastra aj o nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v územnom obvode iného okresného úradu.
Zásadnou zmenou je aj úprava týkajúca sa elektronických podaní. Ak bol návrh na začatie katastrálneho konania podaný v elektronickej podobe, musia byť aj všetky prílohy predložené v elektronickej podobe, aby bolo možné uplatniť ustanovenie o znížení správneho poplatku. Správny orgán je však povinný prijímať prílohy aj v listinnej podobe, avšak v takomto prípade bude potrebné doplatiť správny poplatok do plnej výšky. Novelizačný bod nadväzuje na zákon o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie a zákon č. 305/2013 Z. z.
Návrh na začatie katastrálneho konania
Upravujú sa náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania. Návrh musí obsahovať identifikačné údaje navrhovateľa, pričom pre cudzinca bude potrebné uviesť iný identifikátor, napríklad číslo pasu. Dopĺňa sa označenie, čoho sa navrhovateľ domáha, čo v súčasnej právnej úprave absentovalo a spôsobovalo problémy v praxi. V návrhu je potrebné uviesť aj číslo úradného overenia geometrického plánu, označenie príloh a údaj o mieste a čase zverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy.
Pred podaním návrhu na vklad budú môcť účastníci konania podať oznámenie o návrhu na vklad. Návrhom na začatie katastrálneho konania môžu navrhovatelia požiadať o oznámenie vykonania zápisu prostredníctvom elektronickej pošty. Elektronické oznamovanie nielenže urýchli spôsob oznámenia o zápise, ale aj šetrí náklady a kapacity okresného úradu. Ak sa oznámi vykonanie záznamu alebo výsledok prešetrenia údajov katastra elektronicky, papierovo sa už oznamovať nebude.
V prípade úpravy náležitostí návrhu na začatie katastrálneho konania zákon vychádza z § 24 zákona o e-Governmente. Obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania. V prípade podania návrhu na začatie konania o návrhu na vklad v elektronickej podobe sa správny poplatok znižuje o 50 %, pretože podaním návrhu na vklad elektronicky by sa mala znížiť prácnosť jeho vybavenia zo strany správneho orgánu.
Okresný úrad bude prijímať návrhy na začatie katastrálneho konania v elektronickej podobe prostredníctvom prístupového miesta. Na návrhu na začatie konania v listinnej podobe vyznačí okresný úrad dátum a čas jeho prijatia.
Predkladanie listín a príloh
Doterajšej právnej úprave absentovalo ustanovenie, podľa ktorého by účastníci konania boli povinní predkladať všetky dôležité listiny pre konanie v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii. Iba originál alebo úradne osvedčená kópia listiny preukazuje skutočnosti v nej uvedené, a iba na základe takejto listiny je možné vykonať zápis, zmenu alebo výmaz práva v katastri.
Možnosť pred podaním návrhu na vklad vyplniť oznámenie k návrhu na vklad zverejnené na webovom sídle úradu má iba informatívny charakter, nenahrádza návrh na vklad a nemá žiadne právne účinky. Účel tohto oznámenia spočíva v tom, že vyplnené údaje z oznámenia sa v prípade povolenia vkladu automaticky premietnu do informačného systému katastra nehnuteľností. Dôsledkom podania oznámenia o návrhu na vklad je zníženie správneho poplatku za návrh na vklad.
Vypúšťa sa právna úprava, podľa ktorej k návrhu na vklad bolo potrebné priložiť geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, že geometrický plán sa bude prikladať k návrhu na vklad len v tých prípadoch, kedy geometrický plán, ktorý bol podkladom pre právny úkon, ktorým sa nakladá s nehnuteľnosťou, bol úradne overený pred nadobudnutím účinnosti tejto novely katastrálneho zákona.
Prílohy k návrhu na vklad uvedené v doterajšom znení § 30 ods. 5 katastrálneho zákona zostávajú zachované, pričom ustanovenie sa dopĺňa o čestné vyhlásenie, ktorým sa preukazuje splnenie podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka alebo čestné vyhlásenie, že sa podmienky na danú obchodnú spoločnosť nevzťahujú. Výpočet príloh návrhu na vklad je uvedený len príkladmo. Okresný úrad bude oprávnený požadovať predloženie aj ďalších listín, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad, resp. sú potrebné na preukázanie splnenia podmienok na rozhodnutie o povolení vkladu. Na to, aby mohol byť vklad povolený, je potrebné splniť procesné a hmotnoprávne podmienky a práve ich naplnenie sa preukazuje prílohami k návrhu.
tags: #katastralny #bulletin #preukazanie #obcou