Justičný palác v Bratislave, impozantná stavba s bohatou históriou, prechádza v súčasnosti rozsiahlym procesom rekonštrukcie a modernizácie. Tento monumentálny komplex, ktorý slúži ako sídlo Krajského súdu v Bratislave a v jeho zadnej časti aj väznica, dostane vďaka investíciám z Plánu obnovy a odolnosti nielen novú vizuálnu podobu, ale predovšetkým sa skvalitní jeho prevádzka a zvýši energetická efektívnosť. Obnova paláca, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou architektonického dedičstva Bratislavy, je zverená renomovanému architektonickému ateliéru Siebert + Talaš, ktorý už predstavil víziu budúceho vzhľadu inštitúcie.
Historické korene a pôvodná vízia
História Justičného paláca siaha do obdobia prvej Československej republiky. Ministerská rada v Prahe rozhodla 30. júna 1922 o výstavbe Justičného paláca v Bratislave. Pôvodne sa uvažovalo s umiestnením na Námestí slobody, avšak toto stavenisko sa ukázalo ako nevyhovujúce. Po hľadaní alternatívnych riešení v iných častiach mesta bol nakoniec schválený zámer postaviť budovu v priestoroch Záhradníckej ulice, kde sa v tom čase nachádzali záhrady a obytné prízemné domy. Z viacerých predložených návrhov bol prijatý projekt architekta Alexandra Skuteckého, ktorý v spolupráci s Vojtechom Holeschom vytvoril návrh komplexu.
Výstavba samotnej väzenskej časti, ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť Justičného paláca, bola realizovaná v rokoch 1934 až 1936. Išlo o reakciu na zhoršený stav pôvodnej súdnej a väzobnej budovy na Župnom námestí. Väznica bola postavená podľa tzv. pensylvánsko-panoptického vzoru v tvare kríža. Z kruhovej centrály budovy vychádzajú schodištia na tri poschodia, odkiaľ vedú chodby k jednotlivým celám. V čase jej odovzdania do užívania mala kapacitu 358 osôb. Samotný Justičný palác, určený pre krajský súd, okresný súd, krajskú a okresnú prokuratúru, bol dokončený a odovzdaný do užívania 31. decembra roku 1936. Do komplexu patrila aj budova pre justičných a väzenských zamestnancov, kotolňa s 50 metrovým komínom, pozemková kniha, firemný register a register trestov. Po roku 1948 sa sem nasťahovali aj verejní notári a advokácia.
Architektonické a historické hodnoty
Monumentálna stavba Justičného paláca sa obracia k Záhradníckej ulici a Námestiu Martina Benku mohutným rizalitom, výrazne vysunutým pred hlavné krídlo, doplneným o ďalšiu dvojicu krídiel. Monumentálny charakter stavby nie je daný len jej rozsahom, ale aj stvárnením. Palác vznikol v rokoch 1937-1938, v čase, keď sa miešali funkcionalistické vplyvy s klasicizujúcimi prvkami. K typickým prvkom starších tendencií patrí symetrický pôdorys či stvárnenie fasád s priebežnými medziokennými piliermi, rímsami a vysokým soklom obloženým travertínom. Podľa historikov architektúry ide o typický príklad architektúry tradične chápaných verejných inštitúcií.
V minulosti sa v budove Justičného paláca konali aj popravy odsúdených na trest smrti. Lustráciou v trestných registroch Krajského súdu v Bratislave bolo zistené, že na trest smrti bolo v Justičáku odsúdených celkovo 11 osôb v rozmedzí rokov 1958 až 1982. Posledný rozsudok trestu smrti bol vynesený v roku 1982. V Justičáku bol 15. apríla 1947 na trest smrti odsúdený aj prezident Slovenského štátu Jozef Tiso, spolu s bývalým ministrom zahraničných vecí Ferdinandom Ďurčanským, ktorý bol súdený v neprítomnosti. Bývalý minister vnútra Alexander Mach bol odsúdený na 30 rokov väzenia. V Justičáku boli súdení aj bývalý predseda vlády Slovenského štátu Vojtech Tuka, ktorý bol v roku 1946 odsúdený na trest smrti za účasť na rozbití ČSR, pronemeckú politiku a účasť na protižidovskej politike.
Rekonštrukcia väznice: Úspešný projekt modernizácie
Väzenská časť Justičného paláca prešla najvýznamnejšími zmenami v 70. až 80. rokoch 20. storočia. Správa väznice sa presťahovala do novej administratívno-správnej budovy a doplnkovou výstavbou sa celý areál uzatvoril. V rokoch 2015 až 2018 prešla táto väznica poslednou komplexnou rekonštrukciou, ktorá ju zaradila medzi najmodernejšie väzenské zariadenia na Slovensku. Rekonštrukcia sa začala 9. marca 2015 a jej cieľom bolo úspešné zrealizovanie dlhodobého zámeru súvisiaceho s komplexnou rekonštrukciou ústavu.
Po rekonštrukcii dosiahla kapacita väznice 742 osôb, pričom 255 miest je určených na výkon väzby a zvyšok na výkon trestu odňatia slobôd. V priestoroch sa nachádzajú všetky stupne stráženia väzňov a sú tu umiestňované aj odsúdené ženy. Úžitková plocha v prepočte na jednu väznenú osobu sa zvýšila z pôvodných 3,5 na štyri metre štvorcové. V rámci modernizácie boli vybudované a zrekonštruované priestory ako kuchyňa, spoločenská miestnosť, zdravotné stredisko a viacúčelové ihrisko. Zmodernizované boli aj priestory pre orgány činné v trestnom konaní a právnych zástupcov, návštevné miestnosti, garáže, jedáleň, vonkajšie ihriská a dvory. Celková modernizácia väznice prispela aj k zníženiu administratívneho zaťaženia a zlepšeniu komfortu pre väznené osoby aj personál. V súčasnosti majú väzni zabezpečené samostatné hygienické zariadenia a prostredníctvom kariet môžu telefonovať či platiť v bufete.
Bratislavský hrad: Hora která ovládla Dunaj
Plánovaná obnova Justičného paláca: Fáza modernizácie
Vstupom do 21. storočia vstúpil komplex Justičného paláca v zhoršenom stave, a preto si vyžadoval rozsiahlu rekonštrukciu. Kým väzenská časť prešla modernizáciou v rokoch 2015-2018, samotný palác, kde sa nachádzajú pojednávacie miestnosti a administratívne priestory, na rozsiahlejšiu rekonštrukciu doteraz čakal. V súčasnosti prebiehajú na zámere projekčné práce a Krajský súd v Bratislave je prijímateľom prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti v projekte s názvom „Modernizácia budovy Krajského súdu Bratislava - fáza 1".
Projekt je vo fáze projekčnej činnosti a očakáva sa vydanie stavebného povolenia na stavbu „Modernizácia budovy Krajského súdu v Bratislave - Justičný palác". Toto je posledné potrebné povolenie pred spustením prác. Termín začatia stavebných prác bude upresnený po ukončení prípravných fáz projektu, ale s ohľadom na postup povoľovania by to mohlo byť v roku 2026.
Rozsah a ciele rekonštrukčných prác
Rekonštrukčné práce sú zamerané na niekoľko priorít s cieľom zlepšiť prevádzku a zvýšiť komfort pre zamestnancov aj návštevníkov. Projekt zahŕňa prístavbu výťahu v átriu objektu, čím pribudne 14 štvorcových metrov plochy. Okrem toho sa uskutočnia stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré zahŕňajú čiastočnú obnovu fasády a zateplenie obvodového plášťa budovy, ako aj sanáciu vlhkosti stien a podláh. Tieto zásahy umožnia zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov a predídu zhoršovaniu stavu budovy.
Stavebnými úpravami a udržiavacími prácami sa nemení vzhľad stavby, významne sa nezasahuje do nosných konštrukcií a nemení sa spôsob užívania stavby. Rekonštrukčné práce nepredpokladajú prerušenie prevádzky súdu.
Podľa predstavených vizualizácií od architektonického ateliéru Siebert + Talaš, Justičný palác obnova rozžiari. Obloženie zo spišského travertínu na prvých dvoch podlažiach zostane zachované, zatiaľ čo sivý odtieň fasády sa podľa vizualizácií zmení na biely. Atraktívne je aj zobrazenie átria, ktoré obsahuje miesta na sedenie, rôzne druhy drevín a vysadené vzrastlé stromy.
Budúcnosť a výzvy
Napriek plánovanej obnove paláca, stav okolitých verejných priestranstiev, ako sú zdevastované chodníky a divoké parkovanie pred vstupom, ostáva výzvou. V minulosti sa hovorilo o možnosti výstavby podzemných garáží a obnove zelene s vodnými prvkami, avšak táto téma nie je v rámci aktuálneho projektu riešená.
Plán obnovy a odolnosti prináša rekonštrukcie viacerých verejných budov v Bratislave, vrátane Karácsonyiho paláca, Vojenského internátu Hviezda či budovy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Tieto projekty majú za cieľ zlepšiť stav mnohých budov, avšak potenciál nebol vždy využitý naplno kvôli nepripravenosti projektov alebo ich slabšej kvalite.
V prípade Justičného paláca však ide o komplexný projekt, ktorý má ambíciu nielen obnoviť monumentálnu stavbu, ale aj zabezpečiť jej funkčnosť a modernizáciu pre potreby slovenskej justície na ďalšie desaťročia. Obnova sa dotkne aj partera a prvého nadzemného podlažia, kde sa uskutočnia zmeny v rozsahu 710 a 1683 štvorcových metrov. Repasu sa dočkajú zábradlia, nášľapné vrstvy z terazza na schodiskách, dverné výplne aj vonkajšie obvodové steny. Súčasťou rekonštrukcie budú aj nevyhnutné búracie práce.
V súčasnosti v budove Justičného paláca pracuje pod Krajským súdom Bratislava 78 sudcov a 215 zamestnancov. V rámci Okresného súdu Bratislava I pôsobí 39 sudcov a 170 zamestnancov. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava mali k 1. decembru 2021 systematizovaných 372 príslušníckych miest, z toho obsadených bolo 349 funkčných miest.
tags: #justicny #palac #rekonstrukcia