Slovenské zdravotníctvo prechádza významnými zmenami, ktoré sa dotýkajú aj práv rodičov a ich prítomnosti pri hospitalizácii detí. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2025, prináša zásadné posilnenie práv maloletých pacientov a ich zákonných zástupcov. Po dlhých diskusiách a s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť a psychickú pohodu detí, bol v parlamente 5. júna 2025 schválený zákon, ktorý explicitne zakotvuje právo rodiča byť s dieťaťom počas jeho hospitalizácie.
Vymedzenie práva na sprievod dieťaťa v nemocnici
Kľúčovou zmenou je formulácia v zákone, ktorá definuje právo na sprievod dieťaťa ako právo maloletého pacienta. Tým sa jednoznačne stanovuje, že toto právo sa vzťahuje na deti do dovŕšenia plnoletosti, teda do 18 rokov veku. Zákon však nepredstavuje hornú vekovú hranicu, po ktorej by toto právo zaniklo, pokiaľ dieťa zostáva v postavení maloletého. Dôležité je, že sprevádzajúcou osobou nemusí byť výlučne jeden z rodičov. Zákon umožňuje, aby dieťa sprevádzala aj iná plnoletá osoba, ktorú písomne určia rodičia. Toto ustanovenie poskytuje flexibilitu v situáciách, kedy napríklad obaja rodičia nemôžu byť prítomní, ale chcú zabezpečiť dieťaťu maximálnu podporu.
Rozšírenie prítomnosti sprievodnej osoby
Jednou z najvýznamnejších zmien je rozšírenie možnosti sprievodu nielen počas návštevných hodín. Sprievodná osoba bude môcť byť s dieťaťom nepretržite, čím sa výrazne zmierni stres a úzkosť, ktoré sú s hospitalizáciou často spojené. Jej úlohou nebude len poskytnúť emocionálnu podporu, ale aj aktívne asistovať pri všetkých úkonoch. To znamená, že sprievodca bude môcť pomáhať a upokojovať dieťa počas všetkých vyšetrení, pred operačným zákrokom, počas neho aj po ňom. Tým sa zabezpečí kontinuita starostlivosti a lepšie porozumenie zdravotnému stavu dieťaťa pre rodičov.
Nemocnica nemôže rozhodovať o výbere sprievodcu
Novela zákona tiež odstraňuje možnosť nemocníc rozhodovať o tom, či bude s dieťaťom matka alebo otec. Rodičia sa dohodnú, ktorý z nich bude dieťa sprevádzať. Toto rozhodnutie je plne v ich kompetencii a odráža ich individuálnu situáciu a možnosti. V prípade nezhôd alebo ak ani jeden z rodičov nemôže zabezpečiť sprievod, nastupuje možnosť určiť inú plnoletú osobu, ako bolo spomenuté.
Zákonná úprava a jej právny základ
Uvedené podrobnosti boli zatiaľ ohlásené verbálne ministrom zdravotníctva, pričom sa čaká na vydanie oficiálneho usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti explicitne uvádza, že ide o právo maloletého pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Pre lepšie pochopenie právneho rámca je dôležité odkázať na § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý definuje zdravotnú starostlivosť ako súbor pracovných činností vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi s cieľom predĺženia života, zvýšenia kvality života a zdravého vývoja fyzickej osoby. Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, diagnostiku, liečbu, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava.
Senátne právo detí a rodiny (04.02.2026)
Vplyv na rodičovskú dovolenku a návrat do práce
Zmeny v zákone o zdravotnej starostlivosti môžu mať nepriamy vplyv aj na rodičovskú dovolenku a plány rodičov vrátiť sa do práce. Autorka projektu „Právne pre rodiča“, JUDr. Mária Dvončová, poukazuje na osobnú skúsenosť, kedy aj napriek plánom vrátiť sa do práce po roku dieťaťa, si uvedomuje dôležitosť dlhšej prítomnosti pri dieťati, najmä pokiaľ ide o jeho sociálne a komunikačné zručnosti pred nástupom do jaslí či škôlky. Ideálne obdobie pre nástup do zariadenia, podľa jej názoru, nastáva okolo 1,5 až 2 rokov veku dieťaťa, kedy už dieťa vie chodiť, je na minimálnej komunikačnej úrovni, má za sebou príkrmy a je zvyknuté na režim s jedným denným spánkom. Novela zákona tak môže podporenie tejto prirodzenej potreby rodičov byť s dieťaťom ešte dlhšie.
Zrelosť dieťaťa a jeho samostatnosť: Všeobecné odporúčania
Hoci sa zákon priamo nezameriava na otázku, od kedy môžu byť deti samé doma, je dôležité spomenúť, že slovenská legislatíva nepredpisuje presný vek ani časový limit. Zákon o rodine však ukladá rodičom povinnosť zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu a zdravie dieťaťa. Toto rozhodnutie je teda primárne na zodpovednosti rodičov, ktorí musia posúdiť vhodnosť ponechania dieťaťa bez dozoru s ohľadom na jeho najlepší záujem.
Existujú však všeobecné odporúčania, ktoré slúžia ako orientačný rámec:
- Do 10 rokov: Dieťa by nemalo byť samé doma dlhšie ako 60 až 90 minút.
- 11 až 12 rokov: Dieťa môže byť samé doma približne 3 hodiny.
- 13 až 14 rokov: Deti v tomto veku už zvládnu byť samé aj vo večerných hodinách.
- 15 až 17 rokov: Dieťa si osvojuje čoraz viac samostatnosti a v prípade potreby zvládne byť samo aj cez noc, avšak stále je potrebný adekvátny dozor.
Kľúčovým faktorom pri rozhodovaní o ponechaní dieťaťa samého doma je jeho zrelosť a zodpovednosť. Rodičia by mali zhodnotiť, či je dieťa schopné:
- Reagovať v nečakaných situáciách: Podľahne panike pri banálnej prekážke, alebo dokáže zachovať pokoj a adekvátne reagovať?
- Poznať bezpečnostné pravidlá: Vie, ako sa správať v núdzových situáciách, pozná dôležité telefónne čísla a vie ich použiť?
- Prejavovať zodpovednosť: Dokáže splniť to, čo sľúbilo, a zvládať základné povinnosti?
Trestnoprávna zodpovednosť rodiča
V prípade, ak rodič zanedbá svoju povinnosť a dieťaťu sa osamote niečo stane, môže niesť trestnoprávnu zodpovednosť. V extrémnych prípadoch to môže viesť k obvineniu z ublíženia na zdraví z nedbanlivosti alebo dokonca z trestného činu opustenia dieťaťa, za ktoré hrozí trest odňatia slobody. Preto je nevyhnutné vždy zodpovedne posúdiť situáciu a zabezpečiť dieťaťu primeranú starostlivosť.
Praktické rady pre rodičov pri zvažovaní samostatnosti dieťaťa
Ak sa rodič rozhodne nechať dieťa samé doma, odporúča sa dodržiavať nasledujúce zásady:
- Postupnosť: Začnite s krátkymi časovými úsekmi a postupne ich predlžujte.
- Komunikácia: Pred odchodom si s dieťaťom jasne prejdite pravidlá, ako sa má správať a čo robiť v rôznych situáciách. Po návrate si vytvorte čas na rozhovor.
- Bezpečnosť: Uistite sa, že dieťa pozná a vie použiť dôležité núdzové telefónne čísla.
- Kontakt: Nechajte dieťaťu kontakt na seba alebo inú dôveryhodnú osobu.
- Informovanie blízkych: Vhodné je informovať dôveryhodných susedov alebo známych, že dieťa bude doma samo.
- Dôvera: Prejavte dieťaťu dôveru a snažte sa byť pokojní, pretože váš strach môže preniesť na dieťa.
Nové ustanovenia týkajúce sa prítomnosti rodiča pri hospitalizácii dieťaťa predstavujú významný krok k humanizácii zdravotnej starostlivosti a posilneniu práv rodiny. Zároveň však zostáva dôležité, aby rodičia pristupovali zodpovedne k otázke samostatnosti detí a zabezpečovali ich bezpečnosť a blaho vo všetkých životných situáciách.