Udelenie milosti prezidentom Slovenskej republiky je jedným z najvýznamnejších ústavných oprávnení, ktoré hlave štátu umožňuje zasiahnuť do rozhodnutí súdnej moci. Tento inštitút, hoci zriedkavý, predstavuje mimoriadny nástroj na nápravu prípadných nespravodlivostí alebo na zohľadnenie výnimočných okolností, ktoré by striktne aplikované právo nemuselo plne postihnúť. Prezident Peter Pellegrini nedávno udelil milosť matke malých detí, ktorá bola odsúdená na šesť mesiacov odňatia slobody za neoprávnené podnikanie v malom rozsahu. Toto rozhodnutie opäť otvorilo diskusiu o tom, koľko milostí môže prezident udeliť a aké sú kritériá pre ich udelenie.
Prezidentská právomoc udeľovať milosť: Ústavné základy
Ústava Slovenskej republiky v článku 102 ods. 1 písm. j) jasne definuje právomoc prezidenta odpúšťať a zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládzať odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Toto oprávnenie je zakotvené ako jedno z tradičných prerogatív hlavy štátu, ktoré má svoje korene v historickom vnímaní, že ľudský právny poriadok, rovnako ako človek, nie je dokonalý.
Je dôležité poznamenať, že v prípade amnestie, na rozdiel od individuálnej milosti, je rozhodnutie prezidenta platné len vtedy, ak ho podpíše predseda vlády alebo ním poverený minister. Za takto kontrasignované rozhodnutie zodpovedá vláda Slovenskej republiky. Milosť však zostáva osobným rozhodnutím prezidenta bez nutnosti spolupodpisu iného ústavného činiteľa.
Proces udeľovania milosti: Od žiadosti po rozhodnutie
Proces udeľovania milosti je detailne upravený v Trestnom poriadku. Podklady na rozhodovanie prezidenta v konaní o udelení milosti zabezpečuje minister spravodlivosti. Počas tohto konania môže prezident, ak to uzná za vhodné, nariadiť odloženie alebo prerušenie výkonu trestu.
Otázka: Má prezident dostatočné právomoci?
Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci predkladacej správy zasielanej kancelárii prezidenta uvádza všetky relevantné údaje o žiadateľovi. Tieto zahŕňajú rozhodnutia súdov, nástup a koniec výkonu trestu odňatia slobody, ako aj dôvody žiadosti o milosť. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj informácie z odpisu registra trestov, vrátane priestupkov, ktorých sa žiadateľ dopustil. Hodnotí sa tiež, či sa žiadateľ stará o svoje maloleté deti a či ide o osobu s predchádzajúcimi odsúdeniami alebo o nováčika v trestnej činnosti. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní je aj zdravotný stav žiadateľa, ktorý posudzuje odbor väzenstva a referát milostí Ministerstva spravodlivosti SR.
Minister spravodlivosti môže hlave štátu navrhnúť vyhovieť žiadosti len v prípade, ak sa potvrdia výnimočné a osobitné okolnosti prípadu. Naopak, ministerstvo navrhne nevyhovieť žiadosti napríklad v prípade, ak žiadateľ je recidivista s viacerými predchádzajúcimi odsúdeniami a počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia sa opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti.
Individuálna milosť: Prípad matky s chorým dieťaťom
Nedávny prípad, kedy prezident Peter Pellegrini udelil milosť matke malých detí, ktorá bola odsúdená na šesť mesiacov väzenia za neoprávnené podnikanie v malom rozsahu, ilustruje jeden z kľúčových dôvodov pre udelenie milosti - mimoriadne osobné okolnosti. Ako uviedol Odbor komunikácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, rozhodnutie bolo podmienené tým, aby odsúdená počas nasledujúcich 12 mesiacov nespáchala úmyselný trestný čin.
„Prezident Slovenskej republiky rozhodol o podmienečnom udelení milosti vzhľadom na mimoriadne okolnosti súvisiace s tým, že odsúdená je matkou maloletých detí, pričom jedno z nich má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a vyžaduje si zvýšenú starostlivosť,“ priblížila kancelária. K spáchaniu prečinu uplynulo už viac ako desať rokov a odsúdená v súčasnosti vedie usporiadaný rodinný život a nie je trestne stíhaná.
Milosť verzus Amnestia: Rozdiely a účel
Hoci sa pojmy milosť a amnestia často zamieňajú, predstavujú odlišné právne inštitúty s rozdielnym účelom a spôsobom udelenia. Amnestia je hromadným aktom, ktorý sa udeľuje vždy neurčitému počtu osôb a týka sa konkrétneho druhu právoplatne uloženého trestu, povahy trestného činu alebo výmery trestu. Jej vyhlásenie sa zverejňuje v Zbierke zákonov.
Milosť je naopak individuálnym aktom aplikácie práva, ktorý sa udeľuje konkrétnej osobe bez ohľadu na spáchaný trestný čin. Rozhodnutie o milosti sa v Zbierke zákonov neuverejňuje. Milosť sa udeľuje na základe skutočnosti, že právny poriadok nie je dokonalý a prezident môže svojím rozhodnutím reagovať na špecifické okolnosti, ktoré v rámci štandardného trestného konania nebolo možné alebo vhodné zohľadniť.
V minulosti mal prezident SR aj právo abolície, ktoré umožňovalo zastaviť trestné stíhanie ešte pred právoplatným rozhodnutím o vine a treste. Toto oprávnenie bolo však po skúsenostiach z minulosti výrazne obmedzené a v súčasnej právnej úprave už nie je možné.
Zahladenie odsúdenia a jeho dôsledky
Udelenie milosti môže mať vplyv aj na zahladenie odsúdenia. Ak bolo odsúdenie zahladené na základe nariadenia prezidenta formou milosti alebo amnestie, hľadí sa na páchateľa, ako keby nikdy nebol odsúdený. Toto však neznamená, že záznam o odsúdení úplne zmizne. V odpise z registra trestov zostáva zaznamenaný počas celého života osoby.
Je dôležité rozlišovať medzi výpisom z registra trestov a odpisom z registra trestov. Výpis z registra trestov slúži na preukázanie bezúhonnosti pre bežné účely, zatiaľ čo odpis obsahuje aj zahladené odsúdenia.
Bezúhonnosť a prezidentská milosť: Prípad Hasičského a záchranného zboru
Príklad žiadosti o prijatie do Hasičského a záchranného zboru ukazuje, že aj zahladené odsúdenie môže mať vplyv na splnenie podmienky bezúhonnosti. Podmienka bezúhonnosti pre prijatie do Hasičského záchranného zboru definuje za bezúhonného občana, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti republike, proti poriadku vo verejných veciach, alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Dôležité je, že na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu, alebo ak sa na občana hľadí ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov.
V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., sa za bezúhonného považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za určité trestné činy alebo ktorému nebol právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Aj v prípade, že také odsúdenie bolo zahladené v zmysle § 92 Trestného poriadku, na účely prijatia do Hasičského a záchranného zboru, sa občan nepovažuje za bezúhonného, a teda nesplňa jednu z podmienok, za ktorých ho možno do zboru prijať.
Štatistiky udeľovania milostí: Od minulosti po súčasnosť
Štatistiky udeľovania milostí od roku 1993 ukazujú, že počet žiadostí o milosť sa pohybuje v stovkách ročne, pričom počet udelených milostí je výrazne nižší. Napríklad v roku 2025 bolo do Kancelárie prezidenta SR doručených celkovo 582 žiadostí o milosť, pričom prezident Peter Pellegrini rozhodol o udelení milosti v jednom prípade. V roku 2024 bolo prijatých 689 žiadostí, z toho bolo udelených 0 milostí.
Počas pôsobenia prezidentky Zuzany Čaputovej bolo v roku 2023 udelených 39 milostí z celkového počtu 100 žiadostí. V roku 2022 bolo udelených 35 milostí z 115 žiadostí. V roku 2021 bolo udelených 41 milostí zo 144 žiadostí.
Prezident Andrej Kiska v roku 2019 udelil 3 milosti z 879 žiadostí, v roku 2018 to bolo 1 milosť z 517 žiadostí. Ivan Gašparovič v roku 2014 neudelil ani jednu milosť z 470 žiadostí, pričom v roku 2013 udelil jednu milosť z 353 žiadostí. Počet žiadostí o milosti sa pohybuje v stovkách, čo naznačuje, že tento inštitút je využívaný pomerne často, avšak samotné udelenie milosti je výnimočné.
Milosť ako mimoriadny nástroj hlavy štátu
Prezidentská právomoc udeľovať milosť je jedným z najcitlivejších ústavných kompetencií hlavy štátu. Ide o výnimočný nástroj, ktorý umožňuje reagovať na mimoriadne životné situácie tam, kde striktne aplikované právo nemusí vždy zohľadniť všetky ľudské a spoločenské okolnosti. Každá žiadosť o milosť je posudzovaná individuálne s maximálnou starostlivosťou, pričom prezident berie do úvahy všetky relevantné fakty a okolnosti prípadu. Hoci štatistiky ukazujú, že milosť je udelená len v malej časti prípadov, jej existencia poskytuje dôležitý mechanizmus na dosiahnutie spravodlivosti v prípadoch, ktoré si vyžadujú osobitný prístup.
tags: #individualna #milost #od #prezidenta #kolko #mozu