Máte pocit, že napriek poctivému splácaniu váš dlh neklesá? Kolotoč splátok, nátlak veriteľov či hrozba exekúcie nie sú len právne problémy - je to obrovská psychická záťaž, ktorá ovplyvňuje celú rodinu. V mnohých prípadoch sa za tým skrývajú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom. Tiež sú často uplatňované, či vymáhané aj nároky bez právneho dôvodu, alebo nároky sú vymáhané neoprávnenými spoločnosťami. Našou úlohou je sa snažiť zákonným spôsobom vrátiť váš dlh do spravodlivých koľají a poskytnúť právnu pomoc s cieľom, aby ste nemuseli platiť ani euro navyše.
Prečo „osobný bankrot“ nemusí byť vždy výhrou?
Osobný bankrot sa často prezentuje ako zázračné riešenie, no v praxi má svoje vážne limity, ktoré nie sú každému známe. Je dôležité vedieť, že osobný bankrot:
- nerieši zabezpečené dlhy - osobný bankrot vás spravidla nezbaví hypotéky.
- nie je bezplatný - náklady spojené s osobným bankrotom sú na úrovni približne 500 eur.
- postihuje aj spoločný majetok manželov - to neplatí pokiaľ bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pred osobným bankrotom vyporiadané.
- môže byť spätne zrušený pre nepoctivý zámer - napr. z dôvodu, ak zdedíte v lehote šesť rokov od osobného bankrotu nie nepatrný majetok, mali by ste ponúknuť aspoň polovicu takéhoto majetku veriteľom. Pokiaľ tak neurobíte, oddlženie vám môže byť súdom zrušené.
- návrh nemôžete podať ihneď, keď Vám vznikne dlh - zákon stanovuje podmienku rok trvajúcej exekúcie.
Naša cesta sa preto zameriava skôr na rozbor pôvodných zmlúv, zastupovanie v súdnych konaniach a predchádzanie vzniku nezákonných exekúcií. Dôležité je pre nás tiež ochrániť to najcennejšie - váš domov a rodinný rozpočet.
Ako konkrétne vieme pomôcť vašej situácii?
Podrobne preveríme zákonnosť vymáhaných nárokov (aj v štádiu exekúcie). Ak zistíme právne vady, podávame kvalifikované návrhy na príslušný súd, opravné prostriedky (odpor proti platobnému rozkazu), návrh na odklad a zastavenie exekúcie, čím dokážeme účinne chrániť váš majetok.
Analýza nevýhodných úverov a „nulové“ úroky
Identifikujeme neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, či absentujúce zákonné náležitosti pri úveroch na bývanie (hypotéky), či spotrebiteľských úveroch. V takýchto prípadoch môže byť úver súdom vyhlásený za bezúročný a bezpoplatkový - vtedy vraciate iba istinu, ktorú ste si skutočne požičali.
Skrytá pasca v úveroch: Ako fiktívne poplatky pripravujú veriteľov o nárok na úroky
Mnohí spotrebitelia sa stretávajú s praxou, kedy im veriteľ (banka či nebankovka) schváli úver v určitej výške, no „na ruku“ dostanú podstatne menej. Rozdiel tvoria rôzne administratívne poplatky, poplatky za spracovanie či balíky služieb, ktoré sú v skutočnosti fiktívne. Súdna prax je v tomto smere jasná: ak veriteľ umelo navyšuje istinu o takéto položky, môže prísť o nárok na úroky a poplatky.
Obrana proti nebankovým subjektom a vymáhačským spoločnostiam
Odporučíme, ako komunikovať s veriteľmi, ktorí často využívajú nátlakové praktiky. Zabezpečíme, aby ste tam, kde sa nedodržujú zákony na ochranu spotrebiteľa, nečelili neoprávnenému navyšovaniu dlhu sami a ponúkneme vám právne vhodné riešenie.
Realita vs. špekulácia: Ako má banka správne posúdiť vašu schopnosť splácať?Krajský súd v Banskej Bystrici sa v rozhodnutí zaoberal rozsahom a účelom povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Súd zdôraznil, že zákon od veriteľa nevyžaduje absolútnu istotu budúceho splatenia úveru, ale zodpovedné a racionálne vyhodnotenie existujúcej finančnej situácie spotrebiteľa. Podstatou posudzovania bonity je práve toto zodpovedné vyhodnotenie.
Úver bez úrokov a poplatkov? Keď banka hrubo poruší zákonOkresný súd Rimavská Sobota sa v predmetnej veci zaoberal dôsledkami hrubého porušenia povinnosti veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. Súd potvrdil, že ak veriteľ túto povinnosť poruší, zákon s tým spája významné sankcie, vrátane straty nároku na úroky, poplatky a možnosti zosplatnenia úveru. Podstatou povinnosti veriteľa je práve dôkladné preverenie finančnej situácie klienta.
Čo všetko musí banka preveriť? Skúmanie bonity nie je len o príjmeKrajský súd v Banskej Bystrici sa opäť zaoberal otázkou, čo konkrétne zahŕňa povinnosť veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím spotrebiteľského úveru alebo úveru na bývanie. Súd zdôraznil, že skúmanie bonity nemôže byť formálne ani povrchné, ale musí viesť k objektívnemu obrazu o finančnej situácii spotrebiteľa. Podstatou povinnosti veriteľa je komplexné posúdenie všetkých relevantných faktorov.
Neurčité úkony veriteľa vedú k informačnej nerovnováheOkresný súd Rimavská Sobota sa v jednej z kauz zaoberal otázkou, či zosplatnenie úveru zo strany veriteľa bolo vykonané zákonným a dostatočne určitým spôsobom. Súd dospel k záveru, že postup veriteľa bol neurčitý, čím došlo k narušeniu informačnej rovnováhy medzi veriteľom a spotrebiteľom. Podstatou pochybenia veriteľa bola práve nejednoznačnosť jeho konania.
Iluzórne očakávania banky: Súd sa zastal spotrebiteľa pri zlom posúdení bonityKrajský súd v Banskej Bystrici posudzoval, či banka postupovala s odbornou starostlivosťou pri preverovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Spotrebiteľ mal príjem približne 520 € mesačne, pričom mesačná splátka nového úveru predstavovala 265 €. Zároveň už evidoval viacero existujúcich úverových záväzkov. Súd dospel k záveru, že očakávanie banky, že spotrebiteľ bude schopný úver splácať, bolo iluzórne a neopodstatnené.
Dôsledky nezákonného postupu banky zastavil súd!V jednej z prípadov súd posudzoval, či postúpenie pohľadávky bankou na tretiu osobu (inkasnú spoločnosť) spĺňalo zákonné požiadavky, ak išlo o tzv. „živý úver“ pred jeho konečnou splatnosťou. Súd dospel k záveru, že banka nemôže ľubovoľne obchádzať zákonné obmedzenia pri prevode práv, pričom zdôraznil význam legitímneho očakávania klienta voči bankovému domu. Podstatou pochybenia bolo nezákonné obchádzanie predpisov.
Inkasná spoločnosť neuspela pre pochybenie banky pri boniteV ďalšej kauze súd posudzoval, či je postúpenie pohľadávky z banky na inkasnú spoločnosť platné, ak banka na začiatku vzťahu vykonala nedostatočné skúmanie bonity spotrebiteľa. Inkasná spoločnosť podala proti klientovi žalobu o zaplatenie sumy 15.910,34 eur, no súd dospel k záveru, že pochybenie banky pri preverovaní klienta jej znemožnilo pohľadávku platne postúpiť.
Banka musí presne špecifikovať splátku pri predčasnej splatnostiV jednej z vecí súd posudzoval, či zosplatnenie úveru zo strany banky spĺňalo zákonné požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť, ak vo výzve na predčasnú splatnosť absentovala identifikácia konkrétnej splátky, s ktorou bol dlžník v omeškaní. Najvyšší súd dospel k záveru, že takýto úkon je vágny a neurčitý, pričom zdôraznil význam transparentnosti a informačnej rovnováhy.
Spotrebiteľský úver je pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviaže poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom, peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, mali by sa im pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so sebou a zvážiť.
„Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. Uvedený rozsudok a najmä jeho citovaná časť vyvolala polemiku, či ochrana spotrebiteľa zakotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky a predovšetkým zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nepresahujú spravodlivý rámec, ktorý možno od veriteľa požadovať. Požiadavka na členenie každej splátky na istinu, úrok a ďalšie poplatky je expressis verbis stanovená v §4 ods. 1 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj v § 13 ods. 4 písm. m) zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Na ďalšie posúdenie predmetného ustanovenia je potrebné predovšetkým zodpovedať otázku, či je možné zachovať rovnako vysokú ochranu spotrebiteľa i bez uvedeného členenia na splátky. I v súčasnosti sú v ponukách bankových inštitúcií úverové produkty, ktoré neobsahujú delenie splátok na istinu a úrok. Tieto môžu slúžiť ako dôkaz a súčasne ako návod, že existujú efektívne mechanizmy na kontrolu rovnováhy vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom i bez členenia jednotlivých splátok.
V § 1 ods. 3 zákona 129/2010 Z. z sú vymedzené úvery, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Jedným z takýchto úverov je bezúčelový úver, ktorého výška je viac ako 75.000,00 EUR. Na uvedený úver sa nevzťahuje povinnosť vypracovania amortizačnej tabuľky a to napriek tomu, že tento úver je splácaný pravidelnými mesačnými splátkami, ktoré čiastočne ponižujú istinu a čiastočne sú používané na hradenie úrokov. Osobitnú rozsiahlu skupinu predstavujú tzv. revolvingové úvery, ktoré sú uzatvárané na dobu neurčitú. Ide najmä o produkty povolených prečerpaní a kreditných kariet. Tieto úvery sú typické skutočnosťou, že nie sú časovo ohraničené. Veriteľ poskytnutý úver dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver pričom časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Na počiatku sa uvedená povinnosť splniť ako tak dá, pretože výšku úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu pochádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. Nie je to však dobre možné v priebehu revolvingu, pretože úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN ako i pre vlastnú výšku splátky. Je pritom výlučne v dispozícii dlžníka, koľko vyčerpá, a je preto výlučne v dispozícii dlžníka, koľko bude povinný zaplatiť. Opätovne tak pôjde o iné mechanizmy, ktoré zabezpečia ochranu spotrebiteľa, ako napr.
Ďalšou vysoko aktuálnou formou je hypotekárny úver. Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak zákon neustanovuje inak, najmenej vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu 61) a ktorý poskytuje hypotekárna banka za účelom nadobudnutia, výstavby a údržby nehnuteľností (§ 68 Zákona o bankách). Ide o úver, ktorý stanovuje postupné amortizáciu istiny. Do 31.12.2016 šlo o formu úveru, pri ktorej nebol veriteľ povinný vypracovať splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok. S účinnosťou od 01.01.2017 bola zavedená povinnosť uvedenia amortizačnej tabuľky zákonom 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, avšak táto povinnosť je značne limitovaná § 13 ods. 8 tohto zákona, keď v prípadoch, ak úroková sadzba úveru na bývanie nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere na bývanie môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru na bývanie alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere na bývanie. Možno uzavrieť, že existujú prípady, kde vypracovanie amortizačnej tabuľky pre spotrebiteľa nemá žiadnu výpovednú hodnotu, a rovnako tak sú prípady, kde na takéto vypracovanie nie je veriteľ povinný. Koncepcia ochrany slabšej strany v týchto prípadoch vychádza z kritérií, ktoré možno označiť ako všeobecnejšie v porovnaní s vypracovaním amortizačnej tabuľky, akými sú najmä výška uplatnenej úrokovej sadzby a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Úver je povinne odplatný záväzkový vzťah. Výška uplatnenej úrokovej sadzby preto bude predstavovať konštantnú a hlavnú informáciu, o ktorej má byť spotrebiteľ informovaný a dodržiavanie ktorej by malo byť hlavným cieľom ochrany spotrebiteľa. Druhou podstatnou náležitosťou, pri zmluvách uzatvorených na dobu určitú, sú informácie o konečnej splatnosti úveru a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, t. j. súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi sa rozumejú náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, vrátane poistného a nákladov spojených so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Výsledná suma nákladov predstavuje spoľahlivú a pre spotrebiteľa zrozumiteľnú informáciu o celkových nákladoch. Vzhľadom na rozsah a dynamiku trhu so spotrebiteľskými úvermi je potom nepochybne na súdnej praxi, aby reflektovala zákonné požiadavky kladené na jednotlivé formy spotrebiteľských úverov a súčasne zachovala právo na spravodlivý súdny proces pre všetky zúčastnené strany sporu.
Ústavný súd ČR v náleze spis. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005 uviedol: „Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Citovaný nález by mal predstavovať základ nazerania na sporové konanie, spotrebiteľské spory nevynímajúc. Základnou podmienkou je predovšetkým zhoda (konsenzus) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy. Zmluva vzniká, ak sa strany dohodnú na obsahu zmluvy, teda keď adresát právneho úkonu (oblát) prijme návrh na uzatvorenie zmluvy. Návrh musí byť prijatý v celosti, a bez výhrad. Sankcia za porušenie povinnosti na vypracovanie amortizačnej tabuľky spočíva v tom, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je potrebné poukázať na judikatúrou opakovane prezentovanú doktrínu, podľa ktorej nie je možné aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa uskutočňovať selektívne a spätne. Nie je možné dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa umožňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia len s odôvodnením, že je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Uvedený záver by vnášal do právnych vzťahov značnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov (NS ČR sp.zn. 32 Cdo 3337/2010, sp.zn. 32 Cdo 1592/2012, sp.zn. 33Cdo 1069/2014).
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Je preto na všetkých zložkách, aby zosúladili právny poriadok a jeho aplikačnú prax so závermi prezentovanými Rozsudkom SD-EÚ C‑42/15, a aby predišli stavu opisovanému odlišným stanoviskom sudcu ústavného súdu Ľalíka vo veci I. ÚS 547/2012, ktorý uviedol: „Považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, a neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto základného práva. Požiadavka na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany je preto dôvodná len tam, kde prišlo k nezákonnému obohateniu na úkor spotrebiteľa alebo kde boli dojednané plnenia, ktoré značne znevýhodňujú jeho postavenie. Nerozčlenenie splátok na istinu a úrok nepredstavuje žiadnu z vyššie uvedených kategórií a právny poriadok SR i v súčasnosti rozoznáva mechanizmy, ktoré poskytujú rovnocennú ochranu. Rešpektovanie slobodne prejavenej vôle dlžníka s veriteľom by preto malo predstavovať základné východisko pri posudzovaní zmluvného úverového vzťahu."
Mgr. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o.
Ochrana bývania pri hypotékach a lízingoch
Ak vám hrozí dražba bytu či domu, preveríme možnosti jej zákonného odkladu alebo úplného zrušenia. Hľadáme právne cesty, ako udržať vašu nehnuteľnosť v bezpečí.
Právny rámec ochrany spotrebiteľa pri hypotekárnych úveroch
Hypotekárny úver predstavuje významný finančný záväzok pre spotrebiteľa. Preto je dôležité, aby boli spotrebitelia dostatočne chránení a informovaní o svojich právach a povinnostiach. Právna úprava v tejto oblasti je rozsiahla a zahŕňa vnútroštátne predpisy, ako aj právne normy Európskej únie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o zmluvách o hypotekárnom úvere a ochrane spotrebiteľa, s dôrazom na kľúčové podmienky a aspekty, ktoré by mali spotrebitelia zvážiť pred uzatvorením takejto zmluvy.
Ochrana spotrebiteľa v oblasti hypotekárnych úverov
Ochrana spotrebiteľa v oblasti hypotekárnych úverov je upravená viacerými právnymi predpismi na národnej aj európskej úrovni.
Vnútroštátna právna úpravaVnútroštátna právna úprava je charakteristická svojou roztrieštenosťou vo viacerých právnych úpravách. Dôležité ustanovenia nájdeme v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb.), zákone o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z.), zákone o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z.z.) a v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.). Tieto predpisy upravujú definície základných pojmov, práva a povinnosti spotrebiteľov a dodávateľov, ako aj procesné aspekty riešenia spotrebiteľských sporov.
Právna úprava Európskej úniePrávna úprava Európskej únie je obsiahnutá prevažne vo forme smerníc, ktoré vyžadujú transpozíciu do vnútroštátnej právnej úpravy. Medzi najdôležitejšie patrí smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (ďalej len „smernica o úveroch na bývanie“). Táto smernica stanovuje podmienky pri poskytovaní úverov na bývanie, postupy a informácie pred uzatvorením zmluvy, náležitosti zmluvy, spôsob výpočtu celkových nákladov a podmienky posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver.
Kľúčové pojmy a definície
Pre správne uplatňovanie právnych predpisov je nevyhnutné poznať definície základných pojmov.
- Dodávateľ: Osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).
- Spotrebiteľ: Fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).
- Spotrebiteľská zmluva: Každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ).
- Úver na bývanie: Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným právom týkajúcim sa takejto nehnuteľnosti, alebo ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie (§ 1 ods. 2 návrhu zákona o úveroch na bývanie).
Ochrana spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy o hypotekárnom úvere
Právna úprava kladie dôraz na poskytnutie dostatočných informácií spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy o hypotekárnom úvere. Cieľom je umožniť spotrebiteľovi informované rozhodnutie a posúdiť, či je pre neho daný úver vhodný.
Povinnosti veriteľa pred uzatvorením zmluvyVeriteľ má pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie niekoľko povinností, ktoré zabezpečujú ochranu spotrebiteľa:
- Poskytnutie všeobecných informácií: Veriteľ je povinný bezplatne poskytnúť spotrebiteľovi informácie o postupe poskytovania úverov na bývanie, postupe správy úveru na účely kontroly schopnosti spotrebiteľa splácať úver, informácie o príslušných orgánoch vykonávajúcich dohľad nad veriteľom a informácie o pôsobnosti spotrebiteľských združení. Tieto informácie musí zverejniť na svojom webovom sídle a vo svojich prevádzkových priestoroch písomnou formou v štátnom jazyku.
- Poskytnutie štandardných informácií v reklame: V každej reklame alebo ponuke, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa, musí veriteľ uviesť tzv. štandardné informácie. Reklama musí byť pravdivá, zrozumiteľná a nesmie byť klamlivá.
- Poskytnutie Európskeho štandardizovaného informačného formulára (ESIS): Veriteľ je povinný poskytnúť spotrebiteľovi Formulár ESIS, ktorý obsahuje všetky podstatné informácie o úvere, ako sú výška úveru, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), výška splátok, poplatky a pod.
- Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver: Veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie. Na tento účel je povinný určovať, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver.
Ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver
Ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie je dôležitým nástrojom na posúdenie, či je spotrebiteľ schopný splácať úver.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky). Za neprijateľné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
- dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
- vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
- určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Predčasné splatenie úveru
Spotrebiteľ má právo na predčasné splatenie úveru za podmienok stanovených zákonom. Veriteľ má právo na spravodlivé odškodnenie predčasného splatenia úveru.
Mimosúdne riešenie sporov: Spotrebiteľ má právo na prístup k postupom mimosúdneho vybavovania sťažností, reklamácií a nápravy v prípade urovnávania sporov medzi veriteľom a spotrebiteľom, ako aj medzi finančným agentom a spotrebiteľom.
Súdne riešenie sporov: Spotrebiteľ sa môže obrátiť na súd so žalobou. V spotrebiteľských sporoch má spotrebiteľ určité procesné výhody, ako napríklad možnosť nechať sa zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa a súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-520/21 | Bank M. A.Súdny dvor EÚ sa zaoberal prípadom, keď zmluva o hypotekárnom úvere indexovaná v cudzej mene obsahovala nekalé zmluvné podmienky. Súdny dvor zdôraznil, že ak je zmluva o úvere v cudzej mene neplatná pre nekalé podmienky, spotrebiteľ nemôže byť povinný vrátiť celú výšku úveru bez zohľadnenia už uhradených splátok. Súdny dvor tiež uviedol, že smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá je platná aj dnes, chráni spotrebiteľa pred takýmito nekalými praktikami.
Nezostávajte v tom sami. Prvým krokom k pokojnému spánku je odborná analýza vašej situácie. Často existuje cesta von aj tam, kde ju veritelia nechcú vidieť.
tags: #hypotekarny #uver #a #ochrana #spotrebitela