Hrad Vršatec: Záchrana národného pokladu v ohrození

Hrad Vršatec, majestátna zrúcanina čnejúca sa na skalnatom brale nad obcou Vršatské Podhradie na kraji Bielych Karpát, je svedkom takmer osemstoročnej histórie. Postavený v 13. storočí, konkrétne približne v roku 1244, ako reakcia na vpád mongolských kmeňov, patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku, čím si vyslúžil prívlastok "orlie hniezdo". V nadmorskej výške 805 metrov pútal pozornosť už v minulosti. Vršatské bradlá, v ktorých sa hrad ukrýva, sú samy o sebe turisticky veľmi atraktívnou lokalitou, skrývajúcou prírodné i historické krásy. Napriek svojej historickej a kultúrnej hodnote sa však hrad Vršatec v súčasnosti rozpadá, pričom jeho záchrana naráža na byrokratické prekážky.

Hrad Vršatec z diaľky

Srdce dobrovoľníkov bije pre Vršatec

Úsilie o záchranu tejto národnej kultúrnej pamiatky sa naplno rozhorelo pred štyrmi rokmi, keď sa skupina nadšencov, združených v neziskovej organizácii, rozhodla vziať osud hradu do vlastných rúk. Medzi nimi nechýba ani 70-ročný Vladimír Uličný, ktorý na hrad chodil už ako chlapec a bolestne vnímal jeho postupný úpadok. Spolu s partiou rovnako zmýšľajúcich ľudí sa pustili do prác, ktoré mali zabrániť ďalšiemu chátraniu. Osadili schody, postavili búdu na náradie a opravili časť múru, ktorá hrozila zrútením. Ich cieľom je kompletná rekonštrukcia a obnova zrúcaniny, ktorá by hradu prinavrátila jeho niekdajšiu podobu a majestátnosť. Veria, že obnova hradu podstatne zvýši cestovný ruch v regióne, z čoho by získali nielen podnikatelia, ale aj miestna komunita. Zvýšilo by sa spoločenské povedomie o Považí a prebudila by sa hrdosť ľudí na to, že práve oni pochádzajú z lokality, kde tento historický poklad stojí. Hrad si zaslúži byť miestom vzdelávania nielen pre mladých, ale aj pre starších ľudí, ktorí o ňom v podstate nič nevedia.

Dobrovoľníci pracujúci na údržbe hradu

Úradná prekážka v ceste za záchranou

Napriek obrovskému nasadeniu a pokroku, ktorý sa dobrovoľníkom podarilo dosiahnuť, ich práce museli byť prerušené. Pamiatkari z Krajského pamiatkového úradu Trenčín zastavili akékoľvek ďalšie zásahy s odôvodnením, že akémukoľvek zásahu musí predchádzať odborný výskum. "V zásade môžu dobrovoľníci vykonávať činnosti súvisiace napr. s kosením a údržbou areálu. Akákoľvek iná činnosť, prípadne úprava terénu je považovaná za narúšanie archeologickej lokality," uvádza sa v stanovisku úradu. Táto byrokratická prekážka, hoci v dobrom úmysle, zabrzdila snahy o záchranu hradu, na ktorý dopadajú roky zanedbávania, pôsobenia času, počasia a, žiaľ, aj ľahostajnosti úradníkov.

Verejná zbierka a nádej na financovanie

Na prekonanie tejto prekážky a zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov na odborný výskum spustili dobrovoľníci verejnú zbierku. Ich cieľom bolo získať finančné prostriedky na zaplatenie predbežného architektonicko-historického výskumu, bez ktorého nemôžu v záchrane hradu Vršatec pokračovať. Celý výskum stojí bezmála 10 000 eur. S obrovskou vďakou však informovali, že sa im podarilo cieľovú sumu nielen vyzbierať, ale aj vysoko prekročiť. Táto masívna podpora, nielen vo forme finančných príspevkov, ale aj v komentároch, ich nesmierne potešila a zaväzuje. Z peňazí navyše zakúpili stavebné navijáky, ktoré im prácu značne uľahčia a urýchlia. Matej Uličný z o.z. vyjadril obrovskú vďačnosť a uistil podporovateľov, že na ich pomoc nezabudnú.

Informačná tabuľa pri hrade Vršatec

Minulosť hradu: Od strážnej veže po cisársku deštrukciu

História hradu Vršatec siaha až do 13. storočia, kedy bola postavená jeho pôvodná strážna veža. V priebehu storočí hrad menil svojich majiteľov. Patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, neskôr Stiborovi zo Stiboríc. Svoje súčasné meno získal po rode Slopnajovcov, ktorí si k nemu pridali prívlastok Vršatskí. Hrad začal upadať v 17. storočí. Smrteľnú ranu mu zasadilo Rákocziho protihabsburské povstanie o storočie neskôr, kedy ho cisárske vojská vyhodili do vzduchu ako reakciu naň. Dnes z kedysi mocnej pevnosti ostali už len nezrekonštruované pozostatky. Do dnešnej doby sa zachovalo zopár obvodových múrov dolného hradu a minimum horného. Vzhľadom na nebezpečenstvo padajúcich častí hradu bol vstup do horného hradu zakázaný.

Povesť o Levej skale a odvážnom sluhovi

K hradu sa viaže aj zaujímavá povesť. Kedysi sa nazýval Levia skala, pretože jeden z jeho majiteľov, pán Tichomír, sem priviedol divú šelmu. Iná povesť hovorí o pánovi Imrichovi a jeho sluhovi Ondrejovi, ktorí si vďaka tomu, že si uťali nohy, aby si zachránili život, dokázali zachrániť život pri vpáde Tatárov. Nepriatelia ocenili ich odvahu a darovali im slobodu, aby sa mohli vrátiť na hrad.

Hrad Vršatec / Castle Vršatec

Turistická výzva a objavovanie okolia

Hrad Vršatec sa nachádza neďaleko Ilavy a ukrýva sa v záhyboch skál, čo ho robí menej dostupným, ale zároveň o to zaujímavejším pre turistov. Turistika na hrad Vršatec je výzvou, ktorá však stojí za to. Výstup na hrad nie je náročný, nečaká vás žiadny brutálny kopec, a dostanete sa naň pomerne jednoducho od hlavnej cesty. Treba si však dávať pozor na exponované časti, preto je vhodnejší pre rodiny s väčšími deťmi.

Ako sa dostať na hrad

Existuje niekoľko možností, ako sa dostať k hradu.

  • Autom a pešo: Zadarmo zaparkovať auto môžete pri hoteli Jasoň hneď pod hradom (necelých 600 metrov). Od hotela Jasoň sa vyberte zhruba 200 metrov späť po ceste, ktorou ste prišli. Potom sa po vašej pravici zjaví úzka lesná cestička. Spočiatku vedie po lúke popri skalách, po zhruba 150 metroch sa ponorí medzi stromy. Cesta sa rozšíri, ale vzápätí vás čakajú prekážky, ktoré treba zdolať. Dostať sa hore k zrúcaninám chce akú-takú zručnosť.
  • Kombinácia s turistikou: Odporúča sa spojiť výstup na hrad Vršatec s turistikou z obce Pruské alebo Vršatské Podhradie.
    • Z obce Pruské: Vedie trasa dlhá 9 a pol kilometra s takmer 500 výškovými metrami.
    • Z Vršatského Podhradia: K bralu Vršatec vás čakajú len 3 kilometre a 200 výškových metrov. Odtiaľto je to k hradu Vršatec už iba nejakých 5 minút. Na tomto mieste sa nemusíte obávať, že by ste nezaparkovali.
  • Verejnou dopravou: Vlakom sa dostanete len do Ilavy, následne treba prestúpiť na autobus do Pruského, prípadne ešte na jeden do Vršatca, aby ste si trasu skrátili. Z druhej autobusovej zastávky vás čaká zhruba 10-minútová prechádzka po modrej značke k zrúcanine.

Mapa s vyznačenými trasami k hradu Vršatec

Čo očakávať od návštevy

Hrad je prístupný celoročne a vstup do zrúcaniny je bezplatný. Pohyb v celej lokalite je však na vlastnú zodpovednosť, pretože chodníky nie sú zabezpečené a mnohé vyhliadky sú veľmi exponované. Na tento fakt vás upozorní aj tabuľa s nápisom „Vstup do areálu hradu len na vlastnú zodpovednosť”. V čase návštevy sa na mieste nachádzali viaceré lešenia a jeden drevený mostík, ktorý prechod v daždivom počasí skôr sťažil ako uľahčil. Aj keď sa na hrad pôjdete pozrieť len od hotela Jasoň, nepodceňujte obuv. Pokiaľ si chcete lepšie pozrieť hradby, nevyhnete sa nebezpečným pasážam do a z kopca, kameniu, drevu, koreňom. Veľmi ľahko sa môžete pošmyknúť.

Hneď vedľa hradu, po vašej ľavici, sa nachádza drevená stavba s terasou a informáciami o zrúcanine. Keď sa budete chcieť ísť pozrieť hore na hradby a pokochať sa výhľadom, dobre vám padne novo vybudované drevené schodisko. Avšak aj to sa v sychravom jesennom počasí šmýka.

Nové schodisko pri hrade Vršatec

Služby a program v okolí

Priamo na hrade sa neorganizujú žiadne podujatia. Avšak pri hoteli Jasoň, ktorý je dobrou záchranou v nečase, kde si môžete dať v reštaurácii obed, využiť wellness služby a prípadne tu zostať na noc, majú cieľ viaceré športové preteky. Viacero rokov po sebe bolo miesto dejiskom majstrovstiev Slovenska v behu do vrchu a začal sa tu organizovať aj charitatívny beh „12 hodín pod Vršatcom“.

V čase mimo hlavnej turistickej sezóny, počas sychravého počasia, neboli v areáli žiadne služby ako predaj suvenírov či občerstvenia. Miesto na posedenie pod stromami zívalo prázdnotou.

Kam v okolí na výlet

Bola by škoda nespojiť túru na Vršatecký hrad a bradlá aj s inými atrakciami v okolí.

  • Zrúcaniny Lednica a Košeca: Zhruba 25 minút cesty autom sa týčia ďalšie dve zaujímavé zrúcaniny - na západnej strane hrad Lednica a na tej východnej Košeca.
  • Vrch Chmeľová: Na trase Vršatských bradiel sa nachádza vrch Chmeľová (925 m. n. m.), ktorý ponúka krásne výhľady. Naň vás nasmeruje žltá turistická značka z Vršatského Podhradia, cez wellness hotel Jasoň, rázcestie Chmeľová až na Chmeľovú.
  • Červenokamenské bradlo: Pokiaľ by ste si radi pozreli aj ďalšie fascinujúce skalné útvary, zamierte autom na severozápad. Približne za 22 minút jazdy autom ste na Červenokamenskom bradle.

Pohľad na Vršatské bradlá z vyhliadky

Fakty a hodnotenie

Hrad Vršatec je národná kultúrna pamiatka, ktorá si zaslúži byť tak aj vnímaná. Jeho obnova by nebola len prínosom pre cestovný ruch a lokálnu ekonomiku, ale aj pre národnú hrdosť a kultúrne povedomie. Záchranou hradu sa ukazuje, že aj v dnešnej dobe existujú ľudia, ktorí sú ochotní obetovať svoj čas a energiu pre záchranu historického dedičstva.

Podľa hodnotenia z septembra 2024 bola zrúcanina ohodnotená nasledovne:

  • Celkové hodnotenie: 4.3
  • Doprava a parkovanie: 7.1
  • Prístup: 6.2
  • Služby a prehliadka: 3.3
  • Atraktivita: 2.5
  • Odporúčanie: 3.0

Aj napriek tomu, že hrad Vršatec momentálne čelí byrokratickým prekážkam, odhodlanie dobrovoľníkov a podpora verejnosti dávajú nádej na jeho úspešnú záchranu a obnovu pre budúce generácie. Ide o skvelú vec, ktorú si zaslúži byť zachovaná ako národný poklad.

tags: #hrad #vrsatec #rekonstrukcia