Hrad Pajštún: Od pohraničnej pevnosti po romantickú zrúcaninu

Hrad Pajštún, dnes známy ako pôsobivá zrúcanina týčiaca sa na vápencovom brale nad obcou Borinka, má bohatú a zložitú históriu, ktorá siaha až do 13. storočia. Tento kedysi strategicky významný pohraničný hrad Malých Karpát prešiel v priebehu stáročí mnohými prestavbami a zmenami vlastníkov, odrážajúc tak búrlivé obdobia uhorského kráľovstva. Jeho príbeh je príbehom o ochrane hraníc, šľachtických rodoch, vojenských konfliktoch a napokon o postupnému úpadku, ktorý z neho urobil romantickú zrúcaninu obľúbenú medzi turistami.

Počiatky a strategický význam

Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Sústava týchto hradov sa tiahla od Bratislavy až po Žilinu a tvorila dôležitú pohraničnú líniu medzi Uhorskom a Čechmi. Hrad vznikol na strategicky výhodnom mieste, na vápencovom chrbte vo výške 486 metrov nad morom, pri križovatke viacerých dôležitých ciest. Strážil predovšetkým kľúčovú cestu z Brna cez Holíč, Malacky, Stupavu a Lamačským sedlom ústiacu do Bratislavy. Význam tejto cesty vzrástol koncom 14. storočia, keď kráľ Ľudovít I. povolil obchodníkom z českých krajín tadiaľto prichádzať do Bratislavy, čím sa stala dôležitou odbočkou starobylej Českej cesty. O čulosti obchodu svedčí aj existencia tridsiatkovej stanice v Stupave, ktorá sa prvýkrát spomína v listinách z roku 1492. Popod hrad viedla aj lokálna obchodná cesta zo Svätého Jura a Rače cez Borinku do Stupavy a ďalej cez brod do rakúskeho Marcheggu. Pajštún spolu s Devínskym hradom strážil brody na rieke Morave a chránil tak Bratislavu pred možným vpádom nepriateľa.

Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v roku 1273. Existujú však aj neoverené údaje, ktoré pripisujú založenie hradu českej kráľovnej Konštancii (Kunhute) už v roku 1230. Konštancia, dcéra uhorského kráľa Belu III., dostala ako veno územie medzi Bratislavou a Trnavou, ktoré bolo súčasťou pohraničného hvozdu slúžiaceho ako prirodzená ochrana hraníc. Hoci sa jej pripisuje veľká zásluha na rozvoji regiónu, neexistujú priame písomné dôkazy o jej podiele na založení Pajštúna.

Iné zdroje uvádzajú, že hrad vystavali pravdepodobne v poslednej tretine 13. storočia svätojurskí a pezinskí grófi v rokoch 1270-1290. Toto obdobie však bolo poznačené vojnami medzi českými Přemyslovcami a uhorskými Arpádovcami, čo sťažovalo rozsiahle stavebné aktivity. Okrem toho, v tomto období panovala v Uhorsku celková bieda, čo ďalej znižuje pravdepodobnosť rozsiahlej výstavby.

Prvá priama písomná zmienka o hrade pochádza až z roku 1314, kedy sa spomína v spojitosti s majiteľom hradu - Otom z Telesprunu. V listine sa uvádza ako "Pelistan", čo je pravdepodobne pôvodný názov hradu, ktorý sa neskôr vyvinul do dnešného Pajštúna. Názov hradu asi pochádza z nemeckého základu "Paulenstein", čo v preklade znamená "skala pavlínov", pravdepodobne podľa blízkeho kláštora a kostola pavlínov v Marianke.

Vlastníci a prestavby

Pajštúnsky hrad mal šťastie na majiteľov, ktorí sa o jeho rozvoj starali. Počas svojej histórie ho vlastnili najmä tri významné rody:

• Rody Svätého Jura a Pezinka: Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do roku 1526, keď rod vymrel. Počas ich panstva bol hrad strediskom stupavského panstva.
• Serédyovci a Salmovci: Po vymretí rodu Svätého Jura a Pezinka sa majetky dostali do rúk Serédyovcov. Gašpar Serédy hrad zveľadil a vybudoval mohutný delový rondel. Neskôr sa hrad dostal do rúk rodu Salmovcov, ktorý hrad ďalej zveľaďoval a modernizoval. Významnou postavou bol Mikuláš II. Salm, ktorý bol vrchným veliteľom uhorských vojsk.
• Pálfiovci: V roku 1592 až 1867 patril hrad Pálfiovcom. Títo majitelia uskutočnili rozsiahle prestavby a rozšírenia hradu, aby ho prispôsobili novým vojenským poznatkom. V období renesancie bol hrad podstatne prestavaný a získal moderné opevnenie s mohutným rondelom. V roku 1619 Pálfiovci ukončili základnú prestavbu a rozšírenie hradu. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17. storočia, kedy taliansky stavebný inžinier Filiberto Luchese viedol práce na prestavbe a rozšírení hradu na kaštieľ. V tomto období bolo vybudované nové opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel a bolo doplnené o ďalšie obranné prvky, ktoré sa mohli vzájomne dopĺňať delovou paľbou. Z tohto obdobia pochádza aj na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v roku 1550, ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17. storočia Pálfiovci. Zaujímavým prvkom sú aj kamenné nosníky zdobené maskarónmi, ktoré pochádzajú z tohto obdobia.

V polovici 18. storočia hrad vyhorel, čiastočne ho opravili a naďalej používali, avšak už len s malou vojenskou posádkou. Koncom 17. storočia sa stal i napriek nákladnej prestavbe nepohodlným a majitelia sa presťahovali do kaštieľa v neďalekej Stupave.

Zánik a súčasnosť

Postupné chátranie hradu bolo zavŕšené jeho čiastočnou demoláciou francúzskym vojskom v roku 1809 počas napoleonských vojen. Po odchode francúzsko-saských vojsk boli hrady Devín a Pajštún čiastočne zdemolované. V prípade Pajštúna sa uvažuje o strieľaní do múrov hradu z pomsty za smrť jedného saského dôstojníka, ktorý padol v bitke s uhorskými husármi v blízkosti Stupavy, alebo o pokusných odstreloch. Historici tiež uvažujú o premyslenom zničení zďaleka viditeľných symbolov moci, čo malo mať psychologický efekt na porazeného nepriateľa. Po tomto výbuchu bol celý horný hrad zničený.

Posledným pálfiovským majiteľom ruín Pajštúnskeho hradu bol Ferdinand III. Leopold Pálfi. V roku 1868 sa rozhodol k radikálnemu kroku a po dohode s deťmi stupavský veľkostatok s kaštieľom v Stupave a zrúcaninou hradu Pajštún vymenil s grófom Alojzom Károlyim za menší majetok v dnešnom Maďarsku. Károlyiovci dali v 90. rokoch 19. storočia oplotiť skalnaté okolie hradnej ruiny a do tejto aklimatizačnej zvernice umiestnili muflóny. V roku 1945 sa rodina Károlyi Stupavu opustila a ich majetok bol skonfiškovaný.

Múry hradu Pajštún sa po napoleonských vojnách stali zdrojom stavebného materiálu na budovanie domov v okolitých obciach. Napriek tomu sa zachovali fragmenty murív okolo ústredného nádvoria, obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov.

Turistické informácie a okolie

Dnes je hrad Pajštún obľúbeným cieľom turistov. Nachádza sa v južnej časti Malých Karpát, na vápencovom brale nad obcou Borinka. Cesta na hrad, najčastejšie po červenej turistickej značke, je stredne náročná a trvá približne 30-45 minút v závislosti od kondície. Trasa vedie lesom a v niektorých úsekoch môže byť náročnejšia, preto sa odporúča použiť turistické palice.

V okolí hradu sa nachádza niekoľko ďalších zaujímavostí. Po žltej trase sa dá dostať k ďalšej zrúcanine - Dračiemu hrádku, vzdialenému necelé 4 kilometre. V blízkom okolí sú aj ďalšie turistické možnosti, ako napríklad hrad Devín, ktorý je vzdialený asi 25 minút jazdy autom. V okolí je tiež možnosť navštíviť sokoliarsky dvor a mini ZOO, alebo sa vydať na rozhľadňu na Devínskej Kobyle.

Pri návšteve hradu je potrebné dbať na pokyny ochrany prírody, nakoľko sa nachádzate v 5. stupni ochrany. Zákaz zakladania ohňa je samozrejmosťou. V areáli hradu nie sú žiadne služby, toalety ani občerstvenie, preto si návštevníci musia priniesť všetko potrebné so sebou.

Hrad Pajštún, aj keď dnes už len zrúcanina, si zachováva svoje čaro a ponúka návštevníkom nielen pohľad do minulosti, ale aj nádherné výhľady na okolitú krajinu Malých Karpát.

tags: #hrad #pajstun #rekonstrukcia