Rekonštrukcia strechy je procesom, ktorý je niekedy nevyhnutným predpokladom na to, aby bola stavba vôbec použiteľná. V iných prípadoch je zas hlavným cieľom rekonštrukcie zmena vzhľadu stavby a zlepšenie jej úžitkových vlastností. Skôr než sa pozrieme na povinnosti vyplývajúce zo zákona, oplatí sa spomenúť, že ak strecha vykazuje nedostatky, nemusíte sa vždy púšťať do rozsiahlej rekonštrukcie. Tá je nevyhnutná najmä v prípadoch značného poškodenia strešnej krytiny, výrazného zatekania cez strechu, veľkých a ťažko riešiteľných problémov, a rovnako v prípade, ak sa jej vek počíta už na desiatky rokov. Zásadnou indikáciou pre celkovú rekonštrukciu strechy je aj poškodenie či zníženie únosnosti krovu. V prípadoch, ktoré sme nespomenuli vyššie, si s najväčšou pravdepodobnosťou vystačíte s dôslednou opravou strechy. Tie majú spravidla charakter a sústredia sa na poškodené miesta.
Odpoveď na otázku, pri ktorých udržiavacích prácach nepotrebujete stavebné povolenie ani vykonanie ohlásenia nájdete v § 139 b ods. 16 písm. V prípade, že ste sa po zvážení situácie a všetkých okolností rozhodli pre rekonštrukciu strechy, je potrebné myslieť aj na súvisiace zákonné povinnosti. Z čisto praktického hľadiska je vhodné, ak aj rekonštrukcia strechy má vlastný projekt pripravený odborníkom, ktorý stanoví, čo všetko sa rekonštrukciou dosiahne, aký bude výsledok a ako budú prebiehať práce. Odpoveď na túto otázku opäť poskytuje Stavebný zákon, konkrétne § 55 ods. 2 písm. Je teda zrejmé, že ak výsledkom rekonštrukcie strechy nebude podstatne zmenený vzhľad stavby, ani nezasiahnete do konštrukcie stavby, pred samotným zahájením prác vám postačí ohlásenie stavebnému úradu, čo zvládnete pomerne jednoducho aj bez pomoci právnika. V zásade platí, že stavebné povolenie budete potrebovať vtedy, ak spolu s rekonštrukciou strechy pôjde o významný zásah do konštrukcie stavby a jej vzhľadu, alebo sa mení spôsob užívania stavby. V praxi tak pôjde skôr o prípady rozsiahlych rekonštrukcií, kedy je nová strešná konštrukcia len jednou z jej súčastí, alebo o prípady, kedy by ste sa rozhodli kompletnú zmenu typu zastrešenia. Na záver pridajme odporúčanie, aby ste rekonštrukciu strechy vždy konzultovali s odborníkom a dôsledne dodržiavali svoje zákonné povinnosti. Nielenže sa vyhnete nedostatkom v samotnom projekte a vyhotovení strechy, ale aj možným sankciám zo strany stavebného úradu.
Havarijné stavy a ich legislatívne riešenie
V kontexte stavebného práva je pojem "havarijný stav" kľúčový a jeho riešenie je definované najmä v § 88 až § 97 Stavebného zákona, ktoré sa venujú odstraňovaniu stavieb. Stavebný úrad má v takýchto prípadoch právomoc nariadiť vlastníkovi stavby jej odstránenie. Toto nariadenie prichádza do úvahy v niekoľkých situáciách: ak ide o závadnú stavbu, ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb a nemožno ju hospodárne opraviť; ak bola stavba postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, prípadne bez písomného oznámenia stavebnému úradu pri stavbách, ktoré bolo potrebné ohlásiť (výnimkou je situácia, keď dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami); ak bolo stavebné povolenie zrušené; alebo ak ide o dočasnú stavbu, ktorej určený čas trvania uplynul alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
Prípady z praxe, akými sú napríklad problémy spojené so stavbou obchvatu D4R7, kde polícia vykonala raziu v súvislosti s podozreniami z používania kontaminovanej zeminy, alebo incident v Petrohrade, kde sa zrútila časť univerzitnej budovy, ilustrujú vážnosť možných dôsledkov zanedbania stavebných predpisov a nedostatočnej kontroly. Stavebná komora Slovenskej republiky (SKSR) v reakcii na podobné udalosti poukazuje na systémové problémy v stavebníctve. Podnet na Generálnu prokuratúru SR, ktorý SKSR podala v súvislosti s podozreniami zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia a marenia vyšetrovania, zdôrazňuje nedostatky v konštrukcii krovu, nesprávne zakotvenie a pochybenia pri vyšetrovaní nehody, ako aj nedostatočné prizvanie znalcov z odboru stavebnej statiky.
Prezident SKSR Ivan Pauer vyjadruje znepokojenie nad úpadkom morálky a zodpovednosti v stavebníctve, poukazujúc na prípady, kde aj napriek tomu, že stavbu vyprojektoval oprávnený projektant a statiku navrhol certifikovaný statik, výsledná konštrukcia vykazovala vážne chyby. Otázky ako "Ako je možné, že sa postaví stavba, ktorú vyprojektuje oprávnený projektant s autorizačným osvedčením a pečiatkou so štátnym znakom, statiku stavby navrhne statik s autorizačným osvedčením a pečiatkou so štátnym znakom a statika má vážne až nebezpečné chyby; ako je možné, že hotový projekt po technickej stránke nikto neskontroluje; ako je možné, že stavba už počas výstavby vykazuje závažné viditeľné nedostatky a nikto to nekontroluje; ako je možné, že miestny stavebný úrad vydá stavebné povolenie sám sebe; ako je možné, že stavbu ktosi postaví bez ohlásenia a stavebného povolenia, a bez akejkoľvek zodpovednosti a postihu; ako je možné, že stavby bez stavebného povolenia napokon úrady zlegalizujú; ako je možné, že problémové stavby posúdia odborníci a určia príčiny závažných vád na len na základe dohadu bez výpočtov a prieskumu; ako je možné, že prizvaný vyšetrovateľ k havarovanej stavbe vyhlási, že nejde o všeobecné ohrozenie bez toho, aby si prizval odborníka na poruchy stavieb alebo znalca atď…" odzrkadľujú hlboko zakorenené systémové problémy.
Ako študovať právo? (štúdium práva)
Korene týchto problémov siahajú až do roku 1992, odkedy neplatia predpisy určujúce kontrolu a zodpovednosť za prácu v stavebníctve a stavebných úradov. Nedomyslená zmena kompetencií stavebných úradov od 1.1.2003 a neustále zmäkčovanie legislatívy situáciu ešte zhoršili. Nestabilná legislatíva pre stavebníctvo je považovaná za základný problém. Najväčšie problémy nastali po roku 1992 zrušením významných predpisov týkajúcich sa obsahu, povinností a zodpovedností projektanta, majstra stavebnej výroby, stavbyvedúceho, technického dozoru a taktiež stavebných úradov bez náhrady. Zostal len pôvodný stavebný zákon č. 50/1976 Zb., ktorý pod zámienkou prispôsobovania európskym kritériám neustále podlieha desiatkam nesystémových účelových zmien a haseniu problémov pre potreby rôznych developerov a lobistických skupín.
Prípadová štúdia: Havarijný stav budovy Centroom v Piešťanoch
Prípad havarijného stavu budovy Centroom v Piešťanoch z októbra 2015 slúži ako názorná ukážka týchto systémových zlyhaní. Vtedajší poverený vedúci stavebného úradu v Piešťanoch, Ivan Pauer, v reakcii na podaný odborný posudok spoločnosti Betoning & Partners s.r.o., ktorý potvrdzoval vážnosť situácie, okamžite nariadil vypratanie stavby na ochranu životov a zdravia osôb. Napriek tomu, že posudok jasne poukazoval na závažné nedostatky, nastúpili právnici rôznych strán (správcu budovy, vlastníkov, pôvodného investora, susedného investora) a bojovali proti platnosti rozhodnutia o vyprataní, poukazujúc na formálne nejasnosti.
Situáciu komplikovali aj rokovania s firmou, ktorá ponúkla dotáciu na náklady opravy, ktorú však vlastníci údajne na radu právnika odmietli. Riešenie havarijného stavu, ktoré vtedy riešil jediný § 94 pôvodného znenia z roku 1976, bol bez adekvátneho vykonávacieho predpisu po nežnej revolúcii zrušeného bez náhrady. Zatiaľ čo za socializmu mal štát fondy na krízové situácie a ľudí jednoducho presťahoval, v prípade súkromných bytov a nebytových priestorov bola situácia oveľa komplikovanejšia, keďže štát, kraj ani mesto v dnešnej dobe nikomu nič nedaruje. Vlastníci si museli zaplatiť všetko, vrátane drahej opravy. Dodnes čakajú na vyšetrenie zodpovednosti za havarijný stav.
Napriek tomu, že vyšetrovanie trvá už niekoľko rokov, stále nie je jasné, kto nesie plnú zodpovednosť. Ivan Pauer vyjadril názor, že vinný nie je len statik Ing. Tomčáni, ktorý spravil v statike chybu, ale celý rozbitý systém v príprave a uskutočňovaní stavieb na Slovensku. Poukazuje na nedostatky v projektových dokumentáciách, katastrofálnu právnu úpravu riadiacu projektovú činnosť, neexistujúcu kontrolu a chýbajúcu kontrolu na všetkých stupňoch prípravy a riadenia výstavby. Obáva sa, že z Ing. Tomčániho sa chce spraviť obetný baránok, zatiaľ čo skutoční vinníci zostávajú nepotrestaní. Vyjadruje pochybnosť, či podhodenie verejnosti jedného statika s exemplárnym rozsudkom odstráni systémovú chybu.
Pripomína tiež, že priestor na činnosť stavebného dozoru je obmedzený najmä pri jednoduchých stavbách svojpomocou, pričom zákon dokonca pripúšťa, že to nemusí byť priamo stavebný dozor, ale iná odborne vzdelaná osoba. V prípade Centroomu, aj keď statik svojou chybou vydal nebezpečenstvu života budúcich vlastníkov stavby, a teda by mal niesť zodpovednosť, poukazuje sa na systémovú chybu. Dva včas spravené posudky, ktoré vyhotovilo niekoľko odborníkov, neboli po svojom vyhotovení podkladom pre žiadne technické opatrenia na zlepšenie statickej bezpečnosti budovy. Ak by sa vtedy spravili zabezpečovacie opatrenia, boli by lacnejšie, určite účinnejšie a dnes by sme sa bavili o niečom celkom inom.
V súvislosti s týmto prípadom sa objavujú aj nové otázky. Napríklad, prečo sa čakalo na posudok až po skončení záruky na stavbu, alebo prečo sa nekonalo už v roku 2010, keď geodet potvrdil priehyby. Zistenia naznačujú, že úrad v kolaudačnom konaní nepochybil, pretože investor predložil posudok, ktorý nezahŕňal informácie o závažnej poruche stavby. Tento prípad, spolu s množiacimi sa závažnými stavebnými poruchami novostavieb a rekonštrukcií s dopadom na ich statickú bezpečnosť bez osobnej zodpovednosti a postihov zodpovedných osôb, potvrdzuje slová Ivana Pauera o tom, že slovenské stavebníctvo je v morálnom, odbornom a legislatívnom…
Záverom možno konštatovať, že legislatíva pre stavebníctvo je v katastrofálnom stave a jej aktuálne tvorená rekonštrukcia nedáva nádej na zlepšenie. Pokiaľ nebudeme mať nekomerčný, jasný a jednoznačný zákon a vykonávacie predpisy pre stavebníctvo, budeme sa naďalej stretávať s podobnými prípadmi. Prípad Centroom považujem za precedens v slovenskom stavebníctve v celom rozsahu a zároveň je to aj zrkadlo odvrátenej strany slovenského stavebníctva. Situácia bola v danom čase mimoriadne vážna, hektická, legislatívne problematická a na Slovensku bezprecedentná. Do tohto dátumu sa na Slovensku neriešilo nútené vysťahovanie vlastníkov bytov zo spoločnej novopostavenej budovy pre riziko jej možného náhleho zrútenia.