Modernizácia a rekonštrukcia verejného osvetlenia predstavuje kľúčový krok k zefektívneniu prevádzky miest a obcí, zníženiu nákladov na spotrebu elektrickej energie a údržbu. Nie je to len o kozmetických úpravách, ale o systematickej obnove celej infraštruktúry, ktorá je v mnohých lokalitách fyzicky aj morálne zastaraná. V meste Ružomberok sa onedlho začne rozsiahla rekonštrukcia verejného osvetlenia, ktorá by mala byť dokončená do dvoch rokov. Celková hodnota zákazky presahuje 3,3 milióna eur bez DPH, pričom zahŕňa aj opciu na budúce investičné projekty. Projekt bude financovaný prostredníctvom úveru vo výške 2,8 milióna eur od Environmentálneho fondu, ktorý bude mesto splácať počas 20 rokov.
Fázy rekonštrukcie a jej prínosy
Prvá fáza projektu v Ružomberku sa zameria na výmenu a doplnenie 1700 kusov výbojkových svietidiel za modernú LED technológiu. V druhej etape dôjde ku komplexnej obnove verejného osvetlenia vo vytypovaných lokalitách. Cieľom je nielen znížiť prevádzkové náklady, ale aj zvýšiť bezpečnosť a komfort obyvateľov.
Primátor mesta poukázal na to, že v meste sa nachádzajú stovky svietidiel starých viac ako 30 rokov. Nesystematické dopĺňanie svietidiel v minulosti viedlo k nejednotnej sústave, kde na každej ulici nájdeme rôzne typy svietidiel s rozdielnymi upevneniami, výkonmi a svetelnými zdrojmi. Táto nejednotnosť predstavuje značnú záťaž pre správu a údržbu a je dlhodobo nevýhodná. Problémom sú aj zastarané stožiare, ktoré už dnes predstavujú bezpečnostné riziko. Celkovo verejné osvetlenie v Ružomberku tvorí 3184 svetelných bodov rôzneho veku. Len 337 svietidiel je mladších ako päť rokov, 1160 je mladších ako 15 rokov a zvyšných 1687 kusov je starších, ako je ich morálna životnosť. Súčasťou systému je približne 1500 inteligentných svietidiel na diaľkové riadenie a 58 rozvádzačov. V roku 2023 bolo v rámci projektu Smart technológie mesta vymenených 337 svietidiel.
LED info - Verejné osvetlenie po novom
Pohľad Najvyššieho kontrolného úradu SR
Najvyšší kontrolný úrad SR v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach zadefinoval optimálny postup pre efektívnu a hospodárnu modernizáciu verejného osvetlenia na základe kontroly v 37 slovenských mestách a obciach. Zistil, že súčasný zlý stav osvetlenia je spôsobený vysokou životnosťou existujúcich zariadení (cca 50 rokov) a ich nevyhovujúcim či neúčinným stavom. Rekonštrukcia je podmienená finančnými možnosťami samospráv a investičnou náročnosťou projektov s využitím nových technológií.
Kontrolóri identifikovali viaceré pochybenia pri realizácii projektov rekonštrukcie verejného osvetlenia. V spolupráci s akademickou obcou preto namodelovali postup, ktorý má pomôcť starostom a primátorom pri príprave projektov, rozhodovaní o modernizácii, zvýšení bezpečnosti obyvateľov, ochrane majetku a dlhodobom šetrení verejných prostriedkov. Hospodárnosť pri moderných LED svietidlách je kľúčová a prejavuje sa v znížení spotreby elektrickej energie a nižších nákladoch na údržbu. Celkové prevádzkové náklady moderného osvetlenia sú v priemere o 50 % nižšie oproti starším typom svietidiel.
NKÚ SR preveril procesy modernizácie s dôrazom na úsporu financií a zvýšenie bezpečnosti a komfortu obyvateľov. Zistil, že viac ako tretina realizátorov projektov sa nezaujímala o ekonomickú stránku, ako je návratnosť a reálne prínosy po modernizácii. Výnimkou boli projekty financované z eurofondov, ktoré síce splnili technické parametre, ale boli najnáročnejšie finančne. Kontrola poukázala aj na nedostatky v dodržiavaní zákona o verejnom obstarávaní, technických noriem a dosiahnutia úspor.
Dobrá prax a všeobecný návod NKÚ SR a Technickej univerzity v Košiciach má pomôcť obciam a mestám realizovať projekty hospodárne a efektívne prostredníctvom unifikácie procesov rekonštrukcie a modernizácie. NKÚ SR sa strategicky zameriava na témy súvisiace s energetickou udržateľnosťou. V minulom roku sa zameral na energetické úspory pri rekonštrukcii verejných budov a tento rok na obnovu a modernizáciu verejného osvetlenia, ktoré je jedným z kľúčových nástrojov znižovania energetickej náročnosti Slovenska.
Energetická efektívnosť a bezpečnosť ako priority
Národný akčný plán energetickej efektívnosti definuje modernizáciu verejného osvetlenia ako kľúčový nástroj na znižovanie energetickej náročnosti Slovenska. Vďaka projektom modernizácie osvetlenia samospráv sa v rokoch 2014 - 2016 dosiahli úspory vo výške 255 TJ, čo predstavuje jeden z najvýznamnejších príspevkov k úsporám energie vo verejnom sektore.
Kontrola sa zamerala na dva hlavné aspekty: úspory verejných financií (zníženie prevádzkových nákladov) a zvýšenie bezpečnosti a komfortu obyvateľov. Boli porovnávané projekty financované z rôznych zdrojov, vrátane eurofondov, koncesií a vlastných zdrojov.
Najväčším problémom investičných aktivít miestnych samospráv je podľa kontrolórov fakt, že nespôsob technického riešenia a financovania projektu nevyberajú na základe vopred stanovenej analýzy, ale podľa aktuálnych finančných možností. To často vedie k výberu menej efektívnych riešení z dlhodobého hľadiska. Z pohľadu najmenšej finančnej participácie v dlhodobom horizonte sa ako najvhodnejšie javia projekty financované zo zdrojov Európskej únie, kde miera spoluúčasti dosahuje 5 %.
Forma koncesie, ktorá kombinuje súkromný kapitál a verejné zdroje, sa môže zdať jednoduchšia a lacnejšia, pretože obec platí mesačnú splátku prevádzkovateľovi. V takomto prípade však obec nemá prehľad o detailných položkách, nákladoch na elektrickú energiu či cene jednotlivých svietidiel, čo sťažuje posúdenie hospodárnosti nakladania s verejnými prostriedkami.
V svetelno-technických štúdiách, ktoré definujú rozsah potrebnej rekonštrukcie, sa prognóza úspory elektrickej energie často nezhodovala so skutočne dosiahnutou úsporou. Až v 40 % projektov nebola preukázateľne dosiahnutá alebo sa nedala merať. Technické parametre definované v štúdiách boli splnené vo všetkých projektoch financovaných z európskych zdrojov, ale pri koncesiách len v 50 % a pri projektoch z vlastných zdrojov a kombinovaných v 70 %.
Závažným zistením je, že až 65 % obcí po skončení rekonštrukcie nevykonalo technickú kontrolu a svetelno-technické meranie, ktoré je kľúčové pre preukázanie splnenia projektových cieľov a noriem. Absentujú tiež údržbové plány. NKÚ SR preto vypracoval návrh optimálneho postupu pre obnovu a modernizáciu osvetlenia verejných priestranstiev v slovenských obciach a mestách.
Výzvy a príležitosti pri implementácii projektov
Na Slovensku sa o získanie podpory z eurofondov na rekonštrukciu verejného osvetlenia uchádzalo 400 obcí, pričom uspelo 117 z nich. Rozdelený balík vyše 23 miliónov eur však nie je k dispozícii okamžite. Mnohé obce ešte čaká výber dodávateľov prostredníctvom verejného obstarávania a následne musia zdokladovať, či proces obstarávania zodpovedal predpisom. Prvé peniaze dostanú až po predložení faktúr za zrealizované projekty alebo ich časti.
Pre úspešné obce to znamená možnosť zásadnej a systémovej rekonštrukcie osvetlenia na uliciach. Správy o nepridelení nenávratného finančného príspevku kvôli vyčerpaniu alokovanej sumy boli adresované 77 mestským a obecným úradom.
Ministerstvo hospodárstva SR, ako poskytovateľ pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, zverilo vyhodnocovanie projektov a ich administráciu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. Každý z 246 projektov, ktoré vyhoveli kontrole formálnej správnosti, posudzoval interný a externý hodnotiteľ. Na hranicu 70 bodov, ktorá oddeľovala finalistov, nedosiahlo 52 projektov.
Podpora do výšky 95 % oprávnených nákladov na projekt nebola podmienená nesplniteľnými technickými kritériami. Riešenia navrhované v projektoch museli spĺňať štyri základné kritériá:
- Využívanie svetelných zdrojov s minimálnym merným svetelným tokom 87 lm/W: Zabezpečuje vysokú účinnosť spotreby elektriny.
- Dodržanie minimálneho krytia IP 65: Zabezpečuje odolnosť svietidla voči vniknutiu nečistôt, čím sa znižujú nároky na údržbu.
- Regulácia intenzity osvetlenia: Umožňuje napr. stmievanie v noci, keď sú komunikácie menej využívané, čím sa maximalizuje potenciál úspor energie.
- Nulové svetelné emisie do horného polpriestoru: Toto kritérium vyplývalo z pripravovaných európskych predpisov.
Žiadatelia sa museli k rešpektovaniu všetkých štyroch podmienok v projektoch zaviazať. Energetický prínos projektu mal vychádzať z opisu technického zhodnotenia stavu sústavy pred realizáciou a technickej špecifikácie navrhovaných zásahov, vrátane prevádzkových nákladov.
Dva mesiace po vyhlásení výzvy bolo zrejmé, že žiadatelia, ktorí podcenili časovú náročnosť a odbornú prípravu, mohli mať problém nájsť na poslednú chvíľu kvalifikovaného projektanta. Nedostatok skúsených odborníkov viedol k tomu, že príležitosť dostali aj nováčikovia alebo experti, ktorí projekty písali od stola bez dôkladného zmapovania terénu a potrieb obce.
Pri väčších projektoch sa oplatilo investovať do kvalitného projektu. Minimálna podpora bola 20 tisíc eur a maximálna 250 tisíc eur. Niektorí starostovia podľahli marketingovým ponukám predajcov LED svietidiel. Hoci LED technológia spotrebúva menej energie, jej používanie nie je bez rizík, najmä pokiaľ ide o kvalitu a hodnovernosť informácií v katalógových listoch. Skúsenosti s LED svietidlami v reálnom vonkajšom prostredí sa stále testujú.
Problémy pri príprave a realizácii projektov
Častým problémom bolo nedostatočné alebo zmätočné opísanie pôvodného a plánovaného stavu systému verejného osvetlenia. Následne bolo ťažké presne vyčísliť skutočné úspory energie, pretože nebolo možné porovnať ich s reálnou spotrebou starých systémov. Úspory sa preto často počítali modelovým spôsobom s využitím parametrov starých svietidiel.
V mnohých projektoch chýbala špecifikácia a opis technického stavu starých svietidiel, zdrojov svetla, rozvádzačov a napájacích vedení, ako aj transparentný spôsob výpočtu modelového príkonu pôvodných svetelných zdrojov. Ďalšou chybou bolo, ak v nacenených projektoch chýbalo zadefinovanie technických parametrov navrhovaných svietidiel a svetelných zdrojov. Tento nedostatok sa objavoval najmä pri projektoch, kde ešte neprebehlo verejné obstarávanie, hoci minimálne technické špecifikácie boli jasné.
Prax v obciach často ukazuje zdevastované staré systémy, nefunkčné zdroje svetla alebo zámerné vypínanie každého druhého svietidla neskoro v noci na úsporu. Tieto faktory sťažovali objektívne porovnanie úspor.
Jedným z kritérií energetickej efektívnosti bolo dosiahnutie merných úspor elektriny viac ako 50 kWh na vymenené svietidlo za rok. V mnohých projektoch však chýbala optimalizácia dodržania požadovaných svetelnotechnických podmienok, ako je dostatočné vyžiarenie a rozptyl svetla pre rovnomernosť osvetľovaného priestoru.
Seriózne projektantské metódy predpokladajú využitie výpočtových programov a technických noriem. Bohužiaľ, veľa technických projektov bolo spracovávaných iba ako projekt elektrického zariadenia bez svetelno-technických súvislostí.
Objavili sa aj projekty s energeticky neefektívnym návrhom. Napríklad projektanti naplánovali doplniť svietidlá na existujúce stožiare bez ohľadu na optimálne osvetlenie alebo navrhovali inštalovať svetelné zdroje s rovnakými výkonmi v celej obci. Na druhej strane, v návrhoch pre frekventované ulice a križovatky sa objavovali svietidlá s nedostatočnými svetelnými výkonmi. Toto bolo najzreteľnejšie pri návrhoch LED svietidiel s užším vyžarovacím diagramom, ktoré bez dopĺňania svietidiel mohli viesť k nerovnomernému osvetleniu vozovky.
Pri týchto technických riešeniach neboli ich vlastnosti dostatočne overené. Vzhľadom na otáznu deklarovanú životnosť dostupných LED svietidiel a výrazný rozptyl cien (od 600 € do 3 300 € na kompletnú rekonštrukciu svetelného bodu) je potrebná opatrnosť.
Vysoké merné investičné náklady na modernizáciu jedného svetelného bodu sa objavovali nielen pri projektoch s LED technológiou, ale aj pri systémoch riadenia s telemanagementom. Paradoxne boli takéto sofistikované technológie navrhované aj na miestach, kde ich funkcionalita nebude v budúcnosti využitá.
Dôležitosť odborne zdatného projektanta
Argumenty pre investovanie času a peňazí do výberu zodpovedného, dôsledného a odborne zdatného autora technického projektu sú nepriestrelné. Takýto projektant musí byť schopný zohľadniť na prvý pohľad protichodné ciele: zabezpečiť dostatočné osvetlenie pre vodičov a chodcov a zároveň minimalizovať prevádzkové náklady z obecného rozpočtu.
Každé nové osvetlenie by malo byť finančne a energeticky efektívne a zároveň bezpečné. Tieto princípy sa oplatí rešpektovať, pretože investície sa nepochybne vrátia.
tags: #rekonstrukcia #verejneho #osvetlenia