V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v hlavnom meste Slovenska, Bratislave, udialo viacero prideľovaní mestských bytov, ktoré sa neskôr stali predmetom pozornosti verejnosti a médií. Medzi osobami, ktoré v tomto období získali mestské bývanie, figurovali aj vtedajší verejní činitelia, vrátane súčasného predsedu Súdnej rady SR Štefana Harabina a podpredsedu strany Most-Híd Ivana Švejnu. Tieto udalosti, ako aj následné odkupovanie spomínaných bytov, vyvolávajú otázky týkajúce sa transparentnosti a spravodlivosti pri prideľovaní štátneho majetku.
Štátne byty pre verejných činiteľov v 90. rokoch
V počiatočných rokoch po rozdelení Československa sa vtedajšia štátna správa a justícia potýkali s nedostatkom adekvátneho bývania pre svojich zamestnancov. V tomto kontexte bolo bežné, že ministerstvá prideľovali svojim pracovníkom štátne byty. Televízia Markíza informovala, že v 90. rokoch získali mestské byty v Bratislave aj Štefan Harabin a Ivan Švejna.
Štefan Harabin, ktorý začiatkom 90. rokov nastúpil na Najvyšší súd, získal štvorizbový byt v roku 1991. Prideľovacie právo v tomto prípade malo Ministerstvo spravodlivosti SR. Hovorca Súdnej rady Michal Jurči pre televíziu uviedol: "Sudca Harabin prišiel začiatkom 90. rokov na Najvyšší súd, bol mu pridelený štátny byt, ktorý užíva do dnešného dňa." Tento byt si Harabin po niekoľkých rokoch odkúpil. Jurči dodal, že tak ako iní sudcovia, aj Harabin odkúpil byt za štandardnú cenu.
Podobný osud postihol aj Ivana Švejnu, vtedajšieho podpredsedu strany Most-Híd. Ten získal byt v roku 1993 a neskôr ho odkúpil za niekoľko desiatok tisíc korún. Pre televíziu Markíza ozrejmil, že byt dostal v súvislosti so svojím nástupom do pozície ekonomického poradcu vtedajšieho primátora Bratislavy Petra Kresánka.
Výhodné kúpy nehnuteľností Štefana Harabina
Prípad Štefana Harabina však nezostáva len pri prideľovaní štátneho bytu v 90. rokoch. Jeho majetkové priznania z neskorších rokov odhalili ďalšie nehnuteľnosti, ktoré získal za ceny výrazne nižšie, než bola ich trhová hodnota. Tieto transakcie vyvolali diskusiu o tom, či nešlo o formu neprípustnej výhody pre verejného činiteľa.
V roku 2008, keď Štefan Harabin zastával post ministra spravodlivosti, získal luxusný štvorizbový mezonetový holobyt v obytnom súbore Octopus na prestížnej bratislavskej adrese. Zaplatil zaň 94 570 eur, zatiaľ čo štandardná cenníková cena sa v tom čase pohybovala okolo 168 522 eur. Teda získal zľavu vo výške 44 percent.
Hovorkyňa Petržalky Mária Grebeňová-Laczová uviedla, že byt im bol zverený hlavným mestom do správy už ako obecný byt spolu s nájomcom 1. novembra 1991, pričom prevod do osobného vlastníctva sa uskutočnil v zmysle zákona. Harabinova kancelária sa k týmto informáciám vyjadrila, že cena bola primeraná lokalite a času nákupu, keď ceny v dôsledku krízy klesli na minimum. Väčšina prác na byte údajne nebola dokončená a pár si byt s pomocou príbuzných dokončoval sám.
Šéfka Asociácie realitných maklérov Daniela Rážová považuje takúto vysokú zľavu za nezvyčajnú, pričom uviedla, že v centre Bratislavy sa v tom čase udeľovali maximálne 15-percentné zľavy. Realitné kancelárie predávajúce byty v komplexe Octopus priznali, že individuálna cena, ktorú dostal Harabin, nebola štandardná, ale ani výnimočná.
Opoziční poslanci v reakcii na tieto informácie avizovali záujem preskúmať okolnosti, za ktorých Harabin získal takúto zľavu. Riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš navrhol, aby sa touto záležitosťou zaoberal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, keďže by sa mohlo jednať o prijatie daru súvisiaceho s výkonom funkcie. Niektorí poslanci Mosta-Híd a KDH vyjadrili ochotu rokovať o tejto otázke vo výbore, zatiaľ čo poslanci Smeru-SD sa zdržali komentára s tým, že sa s celou situáciou musia najprv oboznámiť.
Finančné hospodárenie a úspory Štefana Harabina
Okrem výhodných kúpených nehnuteľností sa pozornosť médií zamerala aj na finančné hospodárenie Štefana Harabina. Portál Aktuality.sk informoval o jeho majetkových priznaniach z rokov 2013 a 2014, ktoré naznačovali mimoriadne nízke životné náklady.
V roku 2013 zarobil Harabin 71 767 eur. Podľa svojho majetkového priznania v tom istom roku ušetril 70-tisíc eur, pričom na živobytie mu malo zostať iba 1767 eur, čo predstavuje necelých 5 eur na deň. Okrem toho si v roku 2013 kúpil pozemok za 150-tisíc eur.
Nasledujúci rok, v roku 2014, zarobil 58 659 eur a z toho si údajne ušetril 55-tisíc eur. Ak by žil len z platu, na živobytie by mu vtedy vystačilo 3659 eur. Zaujímavé je, že v tomto období neminul ani cent z úspor za roky 1986-2012, ktoré dosahovali výšku 300-tisíc eur.
Spolu vo svojom majetkovom priznaní uvádza Harabin úspory vo výške viac ako 440-tisíc eur, pozemok za 150-tisíc eur, byt kúpený za výhodnú cenu 94-tisíc eur a byt od ministerstva spravodlivosti za 2-tisíc eur.
Štefan Harabin na tieto zistenia reagoval odkazom na Súdnu radu, ktorá jeho majetkové priznania kontrolovala a nemala k nim žiadne otázky. Tvrdil, že všetko bolo deklarované v súlade so zákonom. Na otázku, ako sa mu podarilo žiť z tak nízkej sumy, alebo z akých peňazí kúpil pozemok, nechcel priamo odpovedať a namiesto toho sa pýtal, či ho platí George Soros.
Súdna rada sa k tomu vyjadrila, že komisia zložená z jej členov preskúmava úplnosť majetkového priznania a majetkové prírastky sudcu, nie však jeho celkové výdavky na život.
Ďalšie výhodné kúpy nehnuteľností
Okrem bytu v komplexe Octopus a štátneho bytu v Petržalke, ktorý odkúpil za 2-tisíc eur, sa Štefan Harabin v roku 2009 postaral aj o kúpu rozostavaného domu s pozemkom. Táto nehnuteľnosť ho stála 65 388 eur. Jeho kancelária vtedy uviedla, že išlo o hrubú stavbu, ktorá sa nenachádzala vo vychýrenej lokalite.
Tieto prípady poukazujú na vzorec výhodných nákupov nehnuteľností zo strany Štefana Harabina, ktorý vyvoláva otázky o transparentnosti a etike pri nakladaní s verejným majetkom a pri získavaní súkromného majetku verejnými činiteľmi.
Ivan Švejna a jeho byt v centre Bratislavy
Prípad Ivana Švejnu, podpredsedu strany Most-Híd, síce nezahŕňal tak vysoké zľavy ako v prípade Štefana Harabina, no aj jeho získanie a následný odkup mestského bytu v 90. rokoch patrí do kontextu prideľovania štátneho majetku v tom období. Ako bolo spomenuté, byt získal v roku 1993 v súvislosti so svojím nástupom do pozície ekonomického poradcu vtedajšieho primátora Petra Kresánka. Neskôr ho odkúpil za niekoľko desiatok tisíc korún.
Aj keď tieto transakcie boli v súlade s vtedajšími zákonmi a postupmi, poukazujú na štruktúru, v ktorej verejní činitelia mali možnosť získať bývanie za výhodnejších podmienok ako bežní občania. Otázkou zostáva, či tieto podmienky boli vždy spravodlivé a či nedochádzalo k zneužívaniu pozície.
Dôsledky a reflexia
Prípady Štefana Harabina a Ivana Švejnu ilustrujú komplexnú problematiku prideľovania a odkupovania mestských a štátnych bytov v období transformácie. Zatiaľ čo niektoré transakcie sa uskutočnili v rámci platnej legislatívy, iné vyvolávajú pochybnosti o spravodlivosti a transparentnosti. Mimoriadne výhodné zľavy, ako v prípade bytu v komplexe Octopus, naznačujú možnosť netransparentných praktík a potenciálneho zneužívania moci.
Majetkové priznania verejných činiteľov sú dôležitým nástrojom na kontrolu ich finančného hospodárenia a na predchádzanie korupcii. Avšak, ako ukazujú aj prípady, samotné priznania nemusia vždy dostatočne osvetliť pôvod majetku alebo výhodné transakcie, najmä ak verejný činiteľ odmieta priamo komunikovať a odkazuje na kontrolné orgány, ktoré samy o sebe nemuseli dôkladne preskúmať všetky aspekty.
Diskusia o týchto prípadoch je dôležitá pre posilnenie dôvery verejnosti v inštitúcie a pre zabezpečenie spravodlivejšieho systému prideľovania a nakladania s majetkom štátu a miest. Je nevyhnutné, aby boli verejní činitelia zodpovední za svoje konanie a aby boli mechanizmy kontroly dostatočne účinné na odhalenie akýchkoľvek pochybení.