Gizela „Gizka“ Oňová, rodená Galánová, je meno, ktoré na Slovensku rezonuje nielen vďaka jej umeleckej činnosti, ale aj pre jej silný rodinný odkaz a múdrosť, ktorú rozdáva. Jej životná púť je pretkaná herectvom, spevom a neúnavnou snahou o dobro, pričom si zachovala autenticitu a otvorenosť aj napriek rôznym životným skúsenostiam.
Počiatky talentu a umelecké formovanie
Gizka Oňová sa narodila 22. februára 1952 v Bratislave. Jej umelecké sklony sa prejavili už v útlom detstve. Intenzívny záujem o umenie, predovšetkým o herectvo a spev, ju viedol k aktívnemu účinkovaniu v rôznych školských a neskôr aj ochotníckych predstaveniach. Tieto rané skúsenosti položili základy pre jej budúcu profesionálnu dráhu. Po absolvovaní základnej školy pokračovala v štúdiu na strednej škole, kde sa aktívne zapájala do divadelného krúžku. Už vtedy bolo zrejmé, že disponuje talentom a odhodlaním venovať sa umeleckej činnosti. Jej rodina ju v jej záujmoch vždy podporovala a povzbudzovala ju v rozvíjaní jej talentu.
Po úspešnom zložení maturitnej skúšky sa Gizka Oňová rozhodla pre štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Počas štúdia sa intenzívne venovala rôznym hereckým technikám a štýlom, ktoré jej pomohli rozvinúť jej herecký potenciál. Pod vedením skúsených pedagógov získala cenné skúsenosti a zručnosti, ktoré neskôr úspešne využila vo svojej profesionálnej kariére. Štúdium na VŠMU nebolo len obdobím intenzívneho vzdelávania, ale aj cennou príležitosťou nadviazať kontakty s budúcimi kolegami a spolupracovníkmi. Zúčastňovala sa na rôznych školských predstaveniach a cvičeniach, kde mala možnosť prezentovať svoje herecké schopnosti a získavať cennú spätnú väzbu.
Divadelná a televízna kariéra
Po ukončení štúdia na VŠMU v Bratislave získala Gizka Oňová angažmán v jednom z popredných slovenských divadiel. Jej divadelná kariéra bola mimoriadne pestrá a zahŕňala širokú škálu úloh v klasických aj moderných divadelných hrách. Postupne si vybudovala povesť talentovanej a všestrannej herečky, ktorá dokázala stvárniť rôzne charaktery a postavy s presvedčivosťou a hĺbkou. V divadle sa venovala nielen herectvu, ale aj spevu a tancu, čo jej umožnilo plne rozvinúť jej komplexný umelecký potenciál. Jej divadelné výkony boli často oceňované kritikou aj samotnými divákmi pre ich autenticitu a emocionálnu silu.
Okrem divadelných dosiek sa Gizka Oňová výrazne presadila aj v oblasti televízie a rozhlasu. Účinkovala v rôznych televíznych inscenáciách, seriáloch a obľúbených zábavných programoch. Jej televízna kariéra jej priniesla širokú popularitu a uznanie verejnosti. V rozhlase sa venovala dabingu a načítavaniu rozhlasových hier a relácií, kde jej hlas zaznieval v mnohých projektoch. V televízii sa stala známa najmä vďaka účinkovaniu v zábavných reláciách a seriáloch, kde naplno prejavila svoj komediálny talent a zmysel pre humor.
Akcent Live a Gizka Óňová - 1.4.2023 Estrádny program v DK Mojzesovo
Teta Melánia a svet detí
Gizka Oňová sa neskôr stala nezabudnuteľnou postavou vďaka svojmu účinkovaniu v televíznych programoch pre deti. V relácii „Od Kuka do Kuka“ vystupovala ako obľúbená teta Melánia. Táto postava si okamžite získala srdcia detských divákov a stala sa jednou z jej najznámejších a najmilovanejších rolí. V relácii „Od Kuka do Kuka“ sa venovala rôznym témam, ktoré boli deťom blízke, a snažila sa ich zábavnou formou vzdelávať a inšpirovať. Jej vystúpenia boli plné humoru, optimizmu a hravej energie, čo výrazne prispelo k obrovskej popularite relácie. Okrem tejto kultovej relácie sa venovala aj ďalším projektom pre deti, v ktorých sa snažila podporovať ich kreativitu, fantáziu a zvedavosť.
Filozofia života: Rodina, láska a múdrosť
Gizka Oňová je známa aj ako „najznámejšia svokra“, pričom táto rola sa prenáša aj do jej súkromného života. Má tri deti, päť vnúčat a jedno pravnúča, ktoré priniesli do rodiny obrovskú radosť. Pre Gizku Oňovú je sila rodiny a súdržnosť alfou a omegou života. V živote, v ktorom urobila aj chyby, sa ich nebojí priznať a otvorene o nich hovoriť.
Jej vitalita a skvelá kondícia vo vyššom veku sú výsledkom disciplíny a uvedomelého prístupu k životu. Jednoducho si neodpustí každý deň prechádzku, pretože bez pohybu nie je život. Ráno si dopraje malú rozcvičku a dbá na pestrú stravu. Jej intelektuálne aktivity zahŕňajú čítanie kníh a lúštenie sudoku, ktoré považuje za svoju malú „úchylku“. Dôležitou súčasťou jej života je aj dobrá spoločnosť. Má rada prítomnosť svojich kolegov, ktorí sú o generáciu mladší, pretože od nich čerpá energiu a oni od nej. Tvrdí, že je to vzájomný proces, kde si podávajú energiu.
Jej životné motto „idem riešim, idem spievam“ dokonale vystihuje jej prístup k životu. Často ani dlho nerozmýšľa, či musí veci riešiť okamžite. Ak ju niekto z rodiny o čokoľvek požiada, snaží sa to čo najskôr vybaviť. Spev je jej celoživotnou vášňou a je vďačná, že stále dokáže spievať naživo a, podľa jej slov, aj celkom dobre.
Vďačnosť za rodinné dedičstvo a životné lekcie
Gizka Oňová je hlboko vďačná za svoju „výbavu“, ktorú dostala od svojej rodiny. Jej rodina bola na svoju dobu iná ako štandard, ponúkajúc jej hodnotné veci, na ktorých mohla budovať a z ktorých čerpá celý život. Z matkinej strany pochádzala slovensko-maďarská rodina a z otcovej strany maďarsko-nemecká. Dokonca aj prababky žili a rozprávali sa s deťmi svojimi jazykmi, čím Gizka v detstve nasávala tri jazyky. Uvedomuje si vzácnosť tejto skúsenosti, ktorá dieťaťu otvára obzory, robí ho tolerantnejším a chápavejším.
Dôležitou súčasťou jej vďaky je aj jej manžel Juraj Oňa, s ktorým sú spolu už 46 rokov. Hovorí, že nie každej žene s dvoma deťmi sa podarí druhýkrát vydať za muža o štyri roky mladšieho. Povahovo, záujmami, energiou a pohľadom na svet sa však veľmi zladili.
Recept na šťastné manželstvo je podľa nej veľmi ťažký. Hoci niektoré vzťahy vzniknuté z lásky na prvý pohľad vydržia celý život, iné sa vydaria aj napriek okolnostiam, ako napríklad neplánované tehotenstvo. Gizka si nie je istá, či aj ona sama neprišla na svet takto, keďže jej rodičia boli susedia, otec bol o deväť rokov starší a mama mala sedemnásť. S úctou spomína na svojich rodičov, ktorí boli 66 rokov príkladom láskavého manželského páru.
Nie je zástancom rozvodu, ale počas práce na projekte „Svokra“ videla prípady, kde rozvod bol jediným riešením, keďže nebola prítomná ani len náznak snahy o zladenie. Podľa nej neexistuje univerzálny recept, ale kľúčom je byť sám so sebou, počúvať svoje vnútro a nájsť odpoveď. Problémom dnešnej doby je, že ľudia nedokážu byť sami so sebou a dopriať si čas na úprimný vnútorný dialóg.
Jej deti sú podľa nej dosť suverénne a nevyhľadávali od nej vzťahové rady. Výchovu viedla bez fyzických trestov, s uvedomením si, že deti kopírujú rodičov. Bolo dôležité, aby videli správne vzory v bežných činnostiach, ako je sedenie pri stole či pitie kávy. Aj keď človek robí chyby a občas vybuchne, bolo dôležité uvedomiť si, že konflikty by sa nemali riešiť pred deťmi.
Odovzdávanie skúseností a sila rodiny
Gizka Oňová si dáva veľký pozor na rozdávanie rád, pretože často dopredu tuší, ako sa veci vyvinú. Počas relácie „Svokra“ dokázala ľudí pomerne rýchlo prečítať, pochopiť ich prostredie a potreby. Niektoré veci im musela povedať polopatisticky a nahlas, iné vysvetlila na základe svojho životného príkladu. Keď sa jej niekto priamo opýtal, čo by na jeho mieste robila ona, otvorene mu poradila, napríklad poukázala na nelogickosť situácie, keď žena chodí do troch zamestnaní, zatiaľ čo muž je na materskej dovolenke. Zdôrazňuje, že nie je hanba, aby muž umyl okná, a že rozdelenie prác na „mužské“ a „ženské“ je prežitok. Jej rada ženám znie: „Muža najprv pekne nakŕm, aby nebol agresívny, pol hodiny počkaj, aby mu pomalinky začalo tráviť, a potom mu pekne pri kávičke povedz - počúvaj ma, keď sa chceme mať dobre alebo chceme spoločne tráviť voľný čas, tak sa o to musíme spoločne postarať.“
Aj keď uvažovala nad zriadením manželskej poradne, cíti, že je na to už stará. Keby bola o desať až pätnásť rokov mladšia, vydupala by si v televízii reláciu o tom, ako lacno a dobre variť, čo považuje za svoju parketu. Vie urobiť nákup do sto korún na týždeň, čo by veľmi pomohlo rodinám, ktoré nemajú dostatočný vzor v gazdovaní od svojich matiek.
Ako „televízna svokra“ sa v realite považuje za ideálnu a veľmi dobrú. Uvedomuje si, že sa nemá do života svojich detí a ich rodín priveľmi starať, pretože každý má právo na omyly a následky svojich rozhodnutí. Hoci ťažko nesie, keď vidí, že sa vyberajú nesprávnou cestou, a často ako prorok vidí, kde to skončí, nemá právo im do toho zasahovať. Každý človek si podľa nej zaslúži druhú šancu a ako rodič musí vždy dať šancu svojmu dieťaťu a prijať ho také, aké je. Keď však o pomoc požiada, je tu preňho. Svoje deti a ich rodiny často pozýva k sebe domov.
Gizka Oňová nechala dom synovi, jedna dcéra žije v zahraničí a najmladšia je jej susedkou. Jej odkaz pre budúcnosť je sila rodiny a súdržnosť. Verí, že keď sa človeku darí, často si nespomenie na svojich blízkych. V prípade nešťastia alebo krízy je však nevyhnutné mať sa na koho obrátiť. Preto zdôrazňuje dôležitosť dobrých priateľstiev, aj keď dnes už na ne nie je veľa času. Na rodinu si však čas nájsť musíme.
Jej stretnutia s rodinou v paneláku, kde dokáže pohostiť 13-14 ľudí s jednoduchým občerstvením a výslužkami, sú pre ňu naplnením. Verí, že si na tieto spoločné stretnutia zvyknú a budú v nich pokračovať aj po jej odchode. Toto je podľa nej to ľudské - byť spolu, pomáhať si v dobrom aj v zlom prostredí s plným bruchom. Učí ich, že investovaný čas do rodiny sa oplatí a nestojí až tak veľa.
Najväčšie životné chyby a poučenia
Za najväčšiu chybu vo svojom živote považuje, že sa párkrát neriadila svojím vnútorným pocitom. S ťažkosťou hovorí o tom, že po narodení syna zaváhala a mala pocit, že sa nevydala za správneho partnera. Hoci jej obaja synovia a dcéra sa narodili z lásky, s prvým manželom, ktorý bol jej treťou manželkou, mala pochybnosti. Potlačila svoj inštinkt a presvedčila sa, že ide o zlé odhady. Po piatich rokoch sa rozhodla manžela opustiť, aj keď v jej rodine sa vtedy nerozvádzalo a nebolo to bežné. Sľub daný v manželstve mal pre ňu veľkú váhu. Toto bolo jej najväčšie zlyhanie - nepočúvať svoj vnútorný hlas.
V roku 1976 opustila prvého manžela a o tri roky sa vydala za súčasného manžela, ktorý jej „dal krídla“ svojím záujmom. Ako žena s dvoma deťmi si musela pri druhom vydaji dávať veľký pozor, aby to bolo dobré aj pre jej deti.
Ďalšou chybou, ktorá ju trápi, je, že poslúchla prvého manžela, keď ju prehováral, aby nenavštívila babičku v nemocnici. Sľúbila jej, že príde doobeda, ale nestihla to. Babka ťažko umierala a lekári povedali, že ju čakala. Toto je odkaz pre všetkých: keď váš vnútorný hlas niečo hovorí, treba ho poslúchnuť. Svojej babičke sa dodnes ospravedlňuje a mrzí ju to, pretože každý človek by mal byť vyprevadený na druhý svet s dotykom a láskavými slovami. Spomína na odchádzanie svojho otca, ktorého držala za ruku, a verí, že pokojne odišiel, pretože vnímal a počul aj vtedy, keď už nereagoval.
Nová životná kapitola: Prababka a pohľad na súčasnosť
Keď sa dozvedela, že bude prababkou, bola najprv v šoku, pretože jej vnučka otehotnela v 24 rokoch, čo sa jej na dnešnú dobu zdalo skoro. Uvedomila si však, že ona sama mala 21 rokov, keď sa jej narodil syn. Po počiatočnom váhaní, aj kvôli krátkemu známosti jej vnučky a jej partnera, si povedala, že ak sa dvaja rozhodnú pre dieťa a chcú spolu žiť, nájdu si spôsob. Z ich vzťahu má nádherný pocit a označuje ich za starostlivého otca.
Gizka Oňová sa s rodinou veľa rozpráva, ale uvedomuje si, že dnešná spoločnosť sa zmieta v arogancii a nepochopení. Riešením by podľa nej bola výchova, kde rodičia sú dobrým príkladom svojim deťom. Žijeme v dobe technického výbuchu, kde prítomnosť mobilov a množstvo informácií pokrivili ľudské charaktery a potreby. Hoci si život bez nich nevieme predstaviť, umelo diktované tempo a materializmus vedú k neistote a nespokojnosti. Sama je spokojná, pretože vie, kde je „sever“, ale u mladých ľudí nevidí jasné riešenie.
Situácia na Slovensku aj svetová politika je podľa nej dielom niekoľkých manipulatívnych ľudí, ktorí spôsobujú problémy medzi národmi. Verí, že mladá generácia vymyslí spôsob, ako byť šťastná nielen v prítomnosti mobilov, ale aj v prítomnosti normálnych živých ľudí. Dúfa, že sa opäť naučia objatie, ospravedlnenie a poďakovanie. Ak sa tieto slová vytratia z ich slovnej zásoby, potom sa staneme len strojmi.