Vydanie nového stavebného zákona predstavuje významný míľnik v českom stavebnom práve, prinášajúci so sebou zásadné systémové zmeny. Tento komplexný legislatívny rámec, podrobne analyzovaný v obsiahlych odborných komentároch, mení doterajšie postupy a otvára nové možnosti pre stavebníkov, projektantov i verejnú správu. Kľúčovou postavou pri formovaní a interpretácii tejto legislatívy je Mgr. František Korbel, Ph.D., partner advokátnej kancelárie HAVEL & PARTNERS, ktorý sa aktívne podieľal na tvorbe samotného zákona a následne aj na jeho detailnom výklade v odborných publikáciách.
Vznik a vývoj nového stavebného zákona
Nový stavebný zákon, schválený Parlamentom a s účinnosťou od 1. januára 2024 pre vyhradené stavby a od 1. júla 2024 pre všetky ostatné stavby a územné plánovanie, predstavuje dlho očakávanú reformu. Jeho príprava bola výsledkom rozsiahlej spolupráce odborníkov, politikov a zástupcov verejnosti. František Korbel, ako vedúci autorského kolektívu, stál pri zrode pôvodného návrhu zákona a jeho paragrafového znenia. Jeho angažovanosť nekončí pri legislatívnej tvorbe, ale pokračuje aj v podrobnom komentovaní a vysvetľovaní zavedených zmien.
V súvislosti s novým stavebným zákonom došlo k viacerým diskusiám a novelizáciám. Pôvodný návrh rátal s vytvorením čisto štátnej stavebnej správy, vrátane Najvyššieho stavebného úradu a podriadenej sústavy stavebných úradov. Avšak, politická vôľa viedla k úpravám, ktoré zachovávajú stavebné úrady v obciach s rozšírenou pôsobnosťou, avšak s posilnenou úlohou pre Specializovaný a odvolací stavebný úrad, ktorý sa zameria na strategické stavby ako železnice, diaľnice či elektrárne. Cieľom týchto zmien je zjednodušenie a zrýchlenie povoľovacích procesov, pričom sa zachováva princíp jediného povolovacieho riadenia namiesto doterajšej dualitu územného a stavebného konania.
Kľúčové zmeny a nové inštitúty
Nový stavebný zákon prináša radu zásadných zmien, ktoré sa dotýkajú definícií, klasifikácie stavieb, procesov povoľovania a zodpovednosti zhotoviteľov.
- Definícia stavby: Zákon vychádza z definície stavby podľa starého zákona, avšak upúšťa od potreby stavebných výrobkov a účelu stavby ako definičných kritérií. Tým sa otvára priestor pre flexibilnejšie posudzovanie stavebných projektov.
- Klasifikácia stavieb: Naďalej sa rozlišuje medzi drobnou a jednoduchou stavbou, pričom sa rozšíril ich "katalóg". Delenie stavieb podľa stavebno-technického vyhotovenia na budovy a inžinierske stavby ostáva v princípe zachované, avšak dochádza k precizovaniu a úprave jednotlivých pojmov.
- Vyhradené stavby: Zákon zavádza nový pojem "vyhradená stavba". Ide o technologicky náročné alebo konštrukčne neobvyklé stavby, ktoré kladú zvýšené nároky na činnosti vo výstavbe a na zhotoviteľa. Medzi takéto stavby patria napríklad diaľnice, tunely či skládky nebezpečných odpadov. Tieto stavby budú môcť uskutočňovať iba certifikovaní zhotovitelia, čo zvyšuje záruku kvality a bezpečnosti.
- Dokumentácia stavby: Nový zákon rozlišuje tri stupne dokumentácie stavby: projektová, realizačná a prevádzková. Táto dokumentácia sa má spravidla vypracovať v elektronickej podobe a uložiť v informačnom systéme, čo prispieva k digitalizácii stavebného procesu.
- Zhotovitelia stavieb: Doterajšie predpisy nemali samostatné ustanovenia o zhotoviteľoch stavby ani neupravovali požiadavky na ich odbornú spôsobilosť, technické vybavenie a personálne zabezpečenie. Nový stavebný zákon túto medzeru vypĺňa, čím zvyšuje transparentnosť a zodpovednosť na strane zhotoviteľov.
Komentár k novému stavebnému zákonu
Rozsiahly odborný komentár k novému stavebnému zákonu, vydaný v dvoch zväzkoch v celkovom rozsahu 2 700 strán, predstavuje neoceniteľný zdroj informácií pre všetkých aktérov v stavebnom sektore. Autori, na čele s Františkom Korbelom, čerpali nielen z aktuálnej judikatúry a odbornej literatúry, ale aj z vlastných dlhoročných praktických skúseností a aktívnej účasti na príprave legislatívy. Komentár ponúka detailný a zrozumiteľný výklad jednotlivých ustanovení zákona, vrátane porovnania s predchádzajúcou právnou úpravou a rozboru relevantnej judikatúry.
Význam HAVEL & PARTNERS v stavebnom práve
Zapojenie právnickej kancelárie HAVEL & PARTNERS do prípravy komentára k novému stavebnému zákonu len potvrdzuje jej významné postavenie v oblasti stavebného práva. Odborníci tejto kancelárie, vedení Františkom Korbelom, sa okrem tvorby legislatívy a komentárov podieľali aj na príprave pražských, brnianskych a ostravských stavebných predpisov a návrhu nového Metropolitného plánu hlavného mesta Prahy. HAVEL & PARTNERS, ako najväčšia nezávislá právnická firma v strednej Európe, poskytuje komplexné právne a daňové poradenstvo pre široké spektrum klientov, vrátane medzinárodných spoločností, domácich firiem, štátnych podnikov i startupov. Jej medzinárodný dosah a vysoká odbornosť ju radia medzi lídrov v oblasti právnych služieb.
Inštitúcie a dotknuté orgány v rámci stavebného konania
Nový stavebný zákon prináša zmeny aj v oblasti inštitúcií a dotknutých orgánov, ktoré sa podieľajú na stavebnom konaní. Cieľom je zefektívniť a zjednodušiť celý proces. Kľúčovou novinkou je princíp "1 úrad - 1 konanie - 1 pečiatka", ktorý má nahradiť doterajšiu komplikovanú sústavu povolení.
- Jednotné environmentálne stanovisko: Toto stanovisko bude zahŕňať požiadavky na posúdenie dopadov na životné prostredie podľa viacerých relevantných zákonov, čím sa zjednotí a zefektívni proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.
- Štátna stavebná správa vs. obecná: Hoci novela ruší pôvodný návrh na čisto štátnu stavebnú správu, zachováva sa špecializovaný a odvolací stavebný úrad pre strategické stavby. Stavebné úrady naďalej zostávajú v obciach s rozšírenou pôsobnosťou, čo by malo zabezpečiť ich dostupnosť a lokálnu znalosť.
- Digitalizácia procesov: Implementácia digitalizácie povolenia procesov je kľúčová pre zefektívnenie a zrýchlenie stavebného konania. Aj keď jej reálne kroky nateraz zaostávajú za plánmi, očakáva sa jej postupné zavádzanie.
Budúcnosť stavebného práva a výzvy
Napriek tomu, že nový stavebný zákon bol v súťaži "Zákon roka 2021" vyhlásený za zákon roka, jeho implementácia a ďalší vývoj čelia výzvam. Politické dohody a rôzne záujmy viedli k novelizáciám, ktoré menia pôvodné zámery. Dôležité je, aby sa pri ďalších úpravách dbalo na splnenie pôvodného cieľa zjednodušenia a zrýchlenia stavebných procesov, a aby sa zachovala potenciálna zlepšenia, ktoré nový zákon prináša po desaťročiach stagnácie.
František Korbel zdôrazňuje, že hoci novela nemusí nový stavebný zákon vylepšiť, dôležité je, aby ho nepoškodila. Stále existuje šanca udržať procesnú integráciu rozhodovania na úradoch obcí s rozšírenou pôsobnosťou a na krajských úradoch, čím sa takmer zachová pôvodný princíp "1 úrad - 1 konanie - 1 pečiatka". Kľúčové je tiež reálne spustenie činnosti Specializovaného a odvolacieho stavebného úradu pre vyhradené stavby a urýchlenie implementácie digitalizácie.
Budúcnosť stavebného práva tak závisí od zodpovedného prístupu k jeho implementácii a ďalším úpravám, s cieľom vytvoriť moderné, predvídateľné a efektívne prostredie pre všetkých účastníkov stavebného trhu.