Dvadsiate roky 20. storočia, často označované ako "doba jazzu" či "Roaring twenties", predstavujú fascinujúce obdobie hospodárskeho rastu, sociálneho liberalizmu a prevratných spoločenských zmien. V kontexte módy a bývania priniesli tieto roky radikálne premeny, ktoré formovali nielen dobový štýl obliekania, ale aj estetické vnímanie domova. Parížska haute couture zažívala intenzívny rozmach, pričom návrhári ako Coco Chanel, Madeleine Vionnet a Elsa Schiaparelli priniesli revolučné prvky, ktoré sa rýchlo rozšírili do celého sveta, vrátane Československa. Tieto zmeny sa odrazili aj v lokálnej módnej scéne, kde vznikali silné domáce značky a salóny, ktoré udávali trendy.
Revolúcia v ženskej móde: Od korzetov k "la garsonne"
Dvadsiate roky 20. storočia priniesli prvú veľkú módnu revolúciu predchádzajúceho storočia. Ženy po dlhých stáročiach odložili korzety, skrátili si sukne a vlasy ostrihali na mikádo. Tento odvážny a emancipovaný štýl, známy ako "flapper" štýl, bol charakterizovaný krátkymi sukňami, vysokými opätkami a výrazným make-upom. Bol to odraz rastúcej slobody a nezávislosti žien, ktoré získavali volebné právo a aktívnejšie sa zapájali do verejného života. V Československu sa tento trend preniesol do módy prvej republiky, kde ženy s obľubou prijali revolučný štýl "la garsonne".
Vplyv Paríža bol v tomto období nespochybniteľný. Do francúzskej metropoly pravidelne cestovali obchodníci, majitelia módnych salónov a bohatí zákazníci z celého sveta, aby načerpali inšpiráciu a nakúpili najnovšie modely. Módne časopisy zohrávali kľúčovú úlohu pri šírení týchto trendov, vďaka čomu sa parížske impulzy dostávali do krajčírskych salónov a dielní po celom svete, vrátane Československa. V Prahe patrili k tým najexkluzívnejším módnym salónom Hanny Podolskej a Oldřicha Rosenbauma, ktorí podobne ako ich parížski kolegovia, pravidelne prezentovali svoje kolekcie na sezónnych prehliadkach. V kozmopolitnej Bratislave boli známe módne salóny ako Christa Nase, salón Gitty Nemešovej, Jaroslava Kalvodu, Dedeo a Löwy. Módne prehliadky sa konali dokonca aj v rámci dostihov, čo svedčí o prepojení módy s vtedajším spoločenským životom.
Československá móda a dominantné značky
Obdobie dvadsiatych rokov bolo tiež svedkom rozmachu lokálneho textilného, pletiarskeho a odevného priemyslu. Vznikali legendárne firmy, ktoré obliekali mužov aj ženy prvej republiky. Medzi najvýznamnejšie patrili Nehera a Rolný. V oblasti pleteného tovaru si získal dominantné postavenie podnik Slovenka. Celú rodinu, samozrejme, obúval Baťa, ktorý sa stal synonymom pre kvalitnú a dostupnú obuv. Tieto značky nielenže pokrývali domáci trh, ale niektoré z nich, ako napríklad Baťa a Nehera, začali dobývať aj medzinárodný trh, čo svedčí o vysokej kvalite a inovatívnosti československej produkcie.
Mužská móda: Elegancia a univerzálnosť trojdielneho obleku
Mužská móda v 20. rokoch 20. storočia sa vyznačovala dôrazom na eleganciu a praktickosť. Dominoval trojdielny oblek, ktorý sa skladal zo saka, vesty a nohavíc. Košele boli zvyčajne bielej alebo svetlej farby, vyrobené z bavlny alebo ľanu, a nosili sa s kravatou, ktorá mohla mať rôzne farby a vzory. Pre dokončenie vzhľadu muži používali niekoľko dôležitých doplnkov. Vreckovky sa často nosili v náprsnom vrecku saka, čím dodávali oblečeniu trochu farby a osobnosti. Topánky boli rovnako dôležitým doplnkom, pričom muži zvyčajne nosili formálne topánky, ako napríklad topánky typu oxford alebo mokasíny. Celkovo boli doplnky k trojdielnemu obleku v 20. rokoch vyberané tak, aby dokonale dopĺňali klasický, upravený štýl obleku a pridali mu osobitý nádych a eleganciu. Tento štýl odrážal nielen spoločenský status, ale aj zmysel pre detail a estetiku.
Bývanie v 20. rokoch: Funkcionalizmus a Art Deco
Dvadsiate roky boli obdobím mimoriadnych zmien aj v architektúre a dizajne výrobkov. Na začiatku storočia sa v Európe, vrátane Československa, presadzoval štýl Art Deco, charakterizovaný geometrickými tvarmi, luxusnými materiálmi a výraznými farbami. Tento štýl sa odrazil aj v interiéroch, kde sa používali lesklé povrchy, zrkadlá a dekoratívne prvky.
Paralelne s Art Deco sa však začali presadzovať aj nové prúdy. Architekt Adolf Loos sa vymedzil proti dekoratívnosti vo všeobecnosti a nazval ju "ornamentom", pričom presadzoval maximálnu jednoduchosť a funkčnosť. Tento prístup predznamenal nástup funkcionalizmu, ktorý sa v 30. rokoch 20. storočia stal dominantným smerom v architektúre a dizajne. Heslo "forma nasleduje funkciu" sa stalo krédom velikánov ako Walter Gropius a Ludwig Mies van der Rohe. V oblasti dizajnu nábytku sa v tomto období objavili aj ikonické kúsky, ktoré dodnes ovplyvňujú moderný dizajn. Napríklad, svietidlá s jednoduchými, čistými líniami sa stali veľmi vyhľadávanými pre ich nekomplikované prispôsobenie sa moderným priestorom.
Mária Otočková: Príbeh cestovateľky a umelkyne
V kontexte módy a umenia dvadsiatych rokov je zaujímavý aj životný príbeh Márie Otočkovej. Hoci jej život začal v skromných podmienkach v Holíči, ako malá vyrástla do výšky sotva 80 cm. Napriek tomu sa jej podarilo precestovať svet a stať sa úspešnou umelkyňou.
Po tom, ako sa jej otec stretol s principálom Horváthom, začala Mária ako "Spievajúca muzikantka Izabella" vystupovať s varietnou skupinou liliputánov. V rokoch 1904 až 1918, v rámci turné Zeynardovej skupiny, precestovala Európu, severnú Afriku, Áziu, Ameriku, Japonsko a Austráliu. Spoznávala svet, predvádzala svoj spevácky a tanečný talent, ako aj artisticko-akrobatické kúsky. Počas prvej svetovej vojny sa skupina rozpadla a Mária sa v roku 1918 v Berlíne podieľala na založení Medzinárodného umeleckého divadla, ktoré malo hereckú aj varietnú zložku. Viedla varietnú skupinu a cestovala s ňou po Európe, najmä však po Nemecku. V roku 1936 sa vrátila do rodného Holíča, kde sa venovala vyšívaniu a háčkovaniu, pričom svoje výšivky často darovala alebo predávala. Jej životný príbeh je svedectvom o tom, ako aj v náročných podmienkach a napriek telesným obmedzeniam bolo možné dosiahnuť úspech a prežiť bohatý a pestrý život.
Zmeny módy po druhej svetovej vojne a za železnou oponou
Celá Európa po druhej svetovej vojne bola v akomsi budovateľskom naladení. Móda, na čele s parížskou haute couture, sa po krutých vojnových reštrikciách pomerne rýchlo spamätala a opätovne priniesla novinky, ktoré oslovili ženy na celom svete. Bol to najmä Christian Dior a jeho "new look" so širokou zvonovou sukňou a spodničkami, čo očarilo aj slovenské ženy, a to aj napriek nastupujúcemu tvrdému ideologickému nátlaku po roku 1948. Móda je jednoducho taký fenomén, že ju ani železná opona nedokázala zastaviť.
V tom čase začala v celej Európe naberať na sile priemyselná výroba odevov. Na Slovensku fungovali znárodnené textilky a odevné firmy, no vznikali aj nové štátne textilné a odevné podniky. Konali sa módne veľtrhy a predajné výstavy, kde sa prezentovala priemyselne vyrábaná móda. Naše textilné, pletiarske a odevné firmy prosperovali, pretože mali zaistený odbyt aj v ostatných krajinách socialistického bloku. Plánovaná a riadená veľkovýroba však mala negatívny dopad na kreativitu vtedajších módnych návrhárov. Títo návrhári väčšinou pracovali vo vývojových strediskách a modelových dielňach štátnych podnikov, kde o ich modeloch často rozhodovali komisie. Hŕstka módnych návrhárok pracovala v módnych časopisoch, kde nielen navrhovali modely, ale pôsobili aj ako redaktorky či stylistky. Ich tvorba sa prezentovala ako kolekcie tej či onej firmy, pričom ich mená boli často uvedené len malými písmenami v rohu. Verejnosť ich vlastne nepoznala.
Napriek obmedzeniam sa k nám dostávali módne signály z Paríža. V Prahe fungoval Ústav bytovej a odevnej kultúry (UBOK), kde pracovali návrhári, ktorým bolo dovolené cestovať do Paríža a cez zahraničné módne časopisy mali dostatok informácií o aktuálnych trendoch. Títo návrhári pripravovali prototypové kolekcie, ktoré následne prezentovali návrhárom z podnikov a ich modely sa dostávali aj na stránky časopisov. Aj tento inštitucionalizovaný kanál zabezpečil, že slovenská móda nebola úplne odtrhnutá od svetového diania.
Deväťdesiate roky: Demokratizácia módy a nové značky
Deväťdesiate roky predstavovali obrovský boom módy a proces jej demokratizácie. Ready-to-wear móda sprístupnila módne trendy oveľa väčšiemu okruhu ľudí. Na slovenskej módnej scéne sa po revolúcii v roku 1989 etablovali dizajnéri ako Fero Mikloško, Hana Převrátilová, Lea Fekete, Iveta Lederer, Lujza Flejšar Kafka, Monika Laceková či Jana Lieskovská. Objavili sa aj nové značky ako Móda plus, Hankin Mode, Verucon, Karin, Donna Rosi. Tieto značky však boli skôr podnikateľskými aktivitami, ktoré na začiatku deväťdesiatych rokov nasýtili hlad po móde na našom trhu, no často im chýbal výrazný dizajnérsky potenciál.
V Česku a čiastočne aj na Slovensku dochádzalo k spolupráci známych módnych dizajnérov s veľkými producentmi i menšími začínajúcimi odevnými firmami, čo bol veľmi pozitívny moment, ktorý posunul lokálnu módu na novú úroveň. Vznikali nové projekty, v rámci ktorých sa prezentovala pôvodná autorská móda, rozširoval sa počet módnych časopisov a objavil sa aj svetový modeling. Zdalo sa, že nič nestojí v ceste vytvoreniu dobre fungujúcej módnej scény. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave otvorili Ateliér odevného dizajnu, čo znamenalo, že aj budúcnosť módy mala byť zabezpečená.
Nové milénium: Generácia mladých dizajnérov a výzvy lokálnej módy
Po vstupe do nového milénia prišlo isté vytriezvenie z nadšenia okolo módy. Módny ošiaľ vo svete zastavili teroristické útoky, prírodné katastrofy a finančná kríza v roku 2008. Na Slovensku sa o slovo začala hlásiť generácia mladých módnych návrhárov, absolventi Ateliéru textilného, resp. odevného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení. Ich vstup na scénu bol osviežením a veľkým prísľubom do budúcnosti. Mená ako Andrea Vonkomerová, Vladimíra Bebčáková, Jana Kuzmová, Izabela Komjati, Boris Hanečka, Lenka Sršňová, Marcel Holubec W. a neskôr Martin Hrča zaplnili slovenskú módnu scénu sviežim autorským dizajnom.
Títo dizajnéri vytvorili vlastnú platformu, projekt Fashion Live, kde prezentujú svoju tvorbu. Atmosféra tohto podujatia je jedinečná a spontánne sa okolo neho zoskupili ľudia, ktorí slovenskej móde veria. Postupne sa pridáva ďalšia, mladšia generácia módnych dizajnérov ako Vivien Babicová, Lukáš Krnáč, Tereza Feňovčíková, Michaela Hriňová, Pavol Dendis, Silvia Zrebná, Petra Kovacs, ktorá prináša nový pohľad na módny dizajn a obrovskú energiu. Táto generačná konfrontácia láka k slovenskej móde aj mladšie publikum.
Napriek talentu a energii slovenských dizajnérov, lokálna móda čelí výzvam. Nedostatočné prepojenie medzi autorskou tvorbou, výrobou a obchodom bráni tomu, aby sa dobrá lokálna móda dostala k širšiemu okruhu spotrebiteľov. Ojedinelé a nesystémové pokusy o predaj slovenského módneho dizajnu často rýchlo končia a dizajnérom neprinášajú dostatočný zisk. Lokálna slovenská móda sa stále pohybuje v akejsi bubline dobrých nápadov, ktorej chýba odvaha vystúpiť von. Potrebuje najmä investorov, ktorí pochopia podnikateľský potenciál módy ako súčasti kreatívneho priemyslu.
Prospešným stimulom je, že rôzne firmy oslovujú dizajnérov na vytvorenie limitovaných kolekcií. Príkladom je hlavná cena Slovenského centra dizajnu za produktový dizajn, ktorú získal Marcel Holubec W. za kolekciu pre firmu Suverén. Aj tadiaľto vedie cesta, aby sa slovenské módne návrhárstvo dostalo k širšiemu okruhu spotrebiteľov.
Trendy a výzvy pre budúcnosť: Udržateľnosť a transparentnosť
Prognózy do ďalších rokov deklarujú, že módny priemysel sa musí intenzívnejšie snažiť riešiť hrozivé dopady stále sa zvyšujúcej produkcie módy, najmä lacnej fast fashion. Téma transparentnosti a udržateľnosti dnes silne rezonuje a súvisí aj s lokálnou módou. Práve lokálna móda môže čiastočne zabrzdiť deštruktívny dopad módneho priemyslu, pretože môže jasne deklarovať svoj pôvod od vlákna po hotový produkt a jej transport nezaťažuje životné prostredie uhlíkovou stopou.
Pred módnym priemyslom stoja aj ďalšie výzvy, ktoré sa týkajú výskumu a vývoja biologicky rozložiteľných materiálov či hľadania moderných riešení pri likvidácii a recyklácii textilného odpadu. Silnou tendenciou bude aj renesancia tradičného remesla v kontexte s digitálnou transformáciou textilného a odevného priemyslu. Súčasné technológie priniesli do módy neotextílie, ktoré nájdeme v kolekciách mnohých dizajnérov hľadajúcich nové možnosti ich digitálneho a manuálneho spracovania.
Ďalšou tendenciou bude objavovanie odkazov z módy predchádzajúcich desaťročí, najmä cez ikonické kúsky a ich transformáciu do moderných kolekcií.
A či je naša lokálna móda pozadu? Nemyslím si to. Stále ju máme vo svojej DNA. Dvadsiate roky 20. storočia boli obdobím zmien a slobody, s nástupom nových módnych návrhárov a vznikom avantgardných štýlov oblečenia. Aj napriek tomu, že sú dvadsiate roky často vnímané ako obdobie neobmedzenej radosti a prosperity, bolo to tiež obdobie plné napätia a neistoty, s prehlbujúcimi sa rozdielmi medzi bohatými a chudobnými. Napriek tomu zostávajú dvadsiate roky dôležitou a fascinujúcou súčasťou histórie, ktorá ovplyvnila mnohé kultúrne a sociálne zmeny, ktoré vidíme aj dnes.