Drevo je od nepamäti obľúbeným materiálom, ktorý nás obklopuje v každodennom živote. Od záhradných stavieb, cez exteriérový a interiérový nábytok, až po doplnky a dekorácie - drevené výrobky sú dôkazom, že ani dnes drevo nestratilo na svojej atraktivnosti. Jeho vynikajúce fyzikálne, estetické a technologické vlastnosti ho predurčujú na široké využitie v stavebníctve, rezbárstve, ale aj umení. Vnáša kus prírody do našich príbytkov, vytvára príjemnú a harmonickú atmosféru a zútulňuje priestor. Drevo je nielen stavebným materiálom, ale aj nadčasovým doplnkom. Jedinečnou vlastnosťou, ktorá ho odlišuje od ostatných stavebných materiálov, je jeho špecifickosť. Vzhľadom na množstvo druhov drevín sa líši sfarbením, štruktúrou, vlastnosťami aj využitím. Na Zemi existuje viac ako 23 tisíc rôznych druhov stromov, čo nám dáva príležitosť využiť širokú škálu farebnosti a textúr dreva.
História drevených stavieb: Od pradávnych čias po moderné drevodomy
Drevo sa využíva už po celé stáročia a aj dnes si udržiava pozíciu významného stavebného materiálu. Dôkazom jeho dlhej histórie ako stavebného materiálu na našom území je ľudová architektúra, drevenice na dedinách či domčeky v skanzenoch. Obce ako Vlkolínec, Čičmany, Ždiar či Východná sú skvelým príkladom, kde drevené domčeky stoja už po niekoľko desaťročí. Drevodomy, drevené chaty či altánky sú dnes pomerne dopytovaným produktom, predstavujúce sofistikované stavby s mnohými možnosťami využitia.
Stredná Európa je oblasť mimoriadne bohatá na drevené stavby. Len málokde nájdete takú vysokú koncentráciu dochovaných historických drevených stavieb či objektov na takom malom území. Prvoradým faktorom, ktorý ovplyvňoval voľbu materiálu v minulosti, bola najmä ľahká dostupnosť a opracovateľnosť dreva. Zároveň aj technologické a estetické funkcie dreva zohrávali a stále zohrávajú významnú úlohu v stavebníctve.
Archeologické objavy potvrdzujú hlboké korene drevených konštrukcií. Minulý rok archeológovia objavili stavbu, ktorá je považovaná za najstaršiu zachovanú drevenú konštrukciu na svete. Ide o malú drevenú studňu objavenú pri Ostrove v Pardubickom kraji. Letokruhy na dreve datujú pôvod studne do rokov 5256 - 5255 pred naším letopočtom, čo znamená, že najstaršia opracovaná drevená konštrukcia na svete má viac ako sedemtisíc rokov.
V minulosti medzi časté drevené stavby na našom území patrili drevené zrubové obytné domy, stodoly, senníky, kôlne, koliby, hospodárske budovy či technické stavby, ako napríklad mlyny či sýpky. Drevené stavby mali väčšinou podobu zrubových domov a stavali sa bez základovej konštrukcie. Dom bol zvyčajne položený na plochých masívnych kameňoch, ktoré prenášali váhu obvodovej konštrukcie do pôdy. Dôkazom využívania dreva ako stavebného materiálu na našom území sú nielen spomínané drevenice, ale aj drevené kostoly, ktoré sa zachovali z 15. storočia. Stavali ich dedinskí tesári inšpirovaní sakrálnou mestskou architektúrou.
Pod kategóriu drevené stavby však nespadajú len vyššie spomínané budovy. Drevenou stavbou môže byť aj altánok. Altánky sú už po dlhé stáročia jedny z obľúbených exteriérových stavieb. Ich pôvod siaha až do obdobia spred päťtisíc rokov. Samotné slovo altánok (v angl. „gazebo“) je spojením slova „gaze“ a latinskej prípony „ebo“ a v preklade znamená „budem hľadieť“. Táto charakteristika odráža ich častú funkciu slúžiť ako miesto, ktoré umožňuje vychutnávať si pohľad na okolitú krajinu. Altánky prešli počas histórie svojim vývojom, obľubovali ich starí Egypťania, Rimania, Gréci ale aj Peržania. V stredoveku boli obľúbeným miestom na oddych v záhradách a dnes sú moderné záhradné altánky bežnou súčasťou mnohých záhrad a pozemkov.
Drevené stavby sa však nestavali len na našom území. Ich výhody a benefity poznali v minulosti aj v iných kútoch sveta. Približne 25 rokov pred naším letopočtom Vitruvius, rímsky architekt a inžinier, napísal rozsiahle dielo o architektúre a technikách stavania v Ríme. Okrem poznámok o astronómii, slnečných hodinách či stavebných technikách a materiáloch obsahuje práca aj prvé opisy zloženia, vlastností a spôsobov využitia dreva. Aj napriek tomu, že starodávne civilizácie ako Rimania, Gréci či Egypťania v nás evokujú honosnosť a hneď si predstavíme budovy z tehál či mramoru, v civilnej architektúre to bolo práve drevo, ktoré sa využívalo najčastejšie. Vnímanie dreva ako cenného stavebného materiálu je intenzívne aj v krajinách severnej Európy, najmä v Škandinávii, kde bolo drevo vždy hlavným stavebným materiálom, vysoko ceneným svojimi izotermickými vlastnosťami. Zrubové domy predstavujú najstarší stavebný štýl.
Listnaté stromy - charakteristika a využitie
Jednotlivé druhy dreva sa rozlišujú štruktúrou, sfarbením, ale aj vlastnosťami. Vedeli ste, že farba dreva sa odvíja aj od tvrdosti dreviny? Vo všeobecnosti platí, že tvrdšie drevo je tmavšie ako mäkšie. Najtmavším drevom na svete je eben a najsvetlejším drevom cezmína.
Agát
Charakteristika: Agát je najstabilnejšia a najpevnejšia drevina rastúca v našich zemepisných šírkach. Agátové drevo je tvrdé a častá je aj jeho výrazná kresba s možnými štruktúrami ako široké tangenciálne letokruhy, husté radiálne štruktúry ale aj komplikované obrazce. Ide o kruhovo-pórovitú drevinu s obsahom živice, farbív a minerálnych solí. Vyznačuje sa veľmi dobrými technickými a biologickými vlastnosťami. Nechránené a neimpregnované agátové drevo vydrží v priemere 40 rokov. Pod strechou sa jeho životnosť zvyšuje na v priemere 100 rokov, pod vodou na 300 a vždy suché vydrží aj 500 rokov. Má dekoratívnu štruktúru, ktorá je typická širokou škálou farebností a kresieb, od vanilkovej cez odtiene žltej, oranžovej a červenkastej až po odtiene šedo zelenej a hnedej.
Využitie: Agátové drevo sa prevažne využíva na výrobky, ktoré vyžadujú vysokú odolnosť voči poveternostným podmienkam, vonkajším vplyvom či drevokazným škodcom. Je mimoriadne vhodné na využitie v exteriéri. Vyrábajú sa z neho produkty s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu odolnosť a životnosť. Okrem tradičných výrobkov sa z agátového dreva vyrábajú aj stolárske a nábytkárske produkty či parkety, výnimkou nie je ani záhradný nábytok, terasové dosky či fasádne obklady.
Buk
Charakteristika: Bukové drevo patrí k najznámejším a najpoužívanejším. Buk je v našich končinách pomerne rozšírenou drevinou a má veľký hospodársky význam. Radí sa k stredne ťažkým a tvrdým drevám, je mierne pružné a ľahko sa opracováva. Obsahuje lignín, vďaka čomu je po zahriatí dobre tvarovateľný. Zároveň sa dobre povrchovo upravuje. Menšou nevýhodou však je, že vo vlhkom prostredí môže napučať. Bukové drevo rýchlo schne, no intenzívne zosychá a často sa v ňom vytvára tzv. „nepravé jadro“, čím sa stáva náchylnejšie na napadnutie drevokazným hmyzom. Vyznačuje sa hnedo-ružovou, ružovkastou, krémovou či bielou farbou bez výrazných letokruhov.
Využitie: Vďaka svojej ohybnosti sa bukové drevo často využíva na výrobu ohýbaného nábytku, konštrukčných rámov čalúneného nábytku či dokonca pracovných nástrojov alebo športových potrieb. Dobre sa lepí a takéto lepené bukové drevo sa využíva aj na výrobu schodov a podláh. Využíva sa dokonca aj v potravinárstve, napríklad pri výrobe drievok k nanukom, varešiek či dosiek na krájanie.
Breza
Charakteristika: Poznávacím znamením brezy je jej biela kôra s občasnými čiernymi fľakmi. Je to nenáročná drevina, ktorá rastie takmer všade. Brezové drevo je pevné, stredne tvrdé a dá sa ľahko ohýbať. Môže však podliehať poveternostným vplyvom, najmä dažďom a je náchylné k navlhnutiu a napadnutiu hubami. Vyznačuje sa svetlou, zväčša bielou farbou, ktorá sa v závislosti od podmienok a prostredia, kde breza rástla, môže meniť. Ak breza rástla vo vlhkom prostredí, môže sa okolo jej drene objaviť tmavohnedý až čierny pruh.
Využitie: Pri výrobkoch z brezového dreva sa často ponecháva aj jeho kôra ako unikátny prvok. Brezové drevo sa využíva najmä v rezbárstve a sústružníctve a vyrábajú sa z neho napríklad vázy, svietniky, drevené soľničky či koreničky. Z brezového dreva je možné vyrábať aj pekné misky. Brezové drevo je možné využiť aj ako súčasť štýlového nábytku či doplnkov.
Čerešňa
Charakteristika: Okrem chutných plodov sa využíva aj čerešňové drevo. Vyznačuje sa tvrdosťou, pružnosťou a je možné ho ľahko opracovávať. Drevo čerešne je potrebné chrániť pred priamym slnečným žiarením, inak sa môže stať, že stmavne. Jadro čerešňového dreva má červenohnedú farbu pripomínajúcu mahagónové drevo a beľová časť je skôr smotanová až ružová.
Využitie: Cena čerešňového dreva je o čosi vyššia, preto sa nezvykne používať na výrobu masívnych konštrukcií. Častejšie sa využíva na výrobu umeleckých predmetov a výnimkou nie sú ani drevené podlahy či vykladané kazetové stropy. Čerešňové drevo je obľúbené aj pri dekoračnom dyhovaní a využitie nachádza aj v rezbárstve či sochárstve.
Dub
Charakteristika: Dubové drevo je trvanlivé a vyznačuje sa pevnosťou a húževnatosťou. Je na ňom badať výrazné letokruhy a stržňové lúče. Je vhodné na úpravu dlátom, dobre sa lepí aj morí. Dub je známy najmä pre svoju pevnosť a trvanlivosť, aj preto je jeden z najžiadanejších druhov dreva. Ide o odolnú drevinu, ktorá zvládne aj náročné poveternostné vplyvy či pôsobenie vody. Dobre odoláva striedaniu sucha a vlhka. Sfarbenie dubového dreva je svetlohnedé s tmavohnedým jadrom.
Využitie: V minulosti sa dubové drevo využívalo tam, kde bolo potrebné zabezpečiť odolnosť voči vonkajším vplyvom, ako napríklad pri mlynských kolách, mostoch či lávkach. Dnes sa využíva aj na výrobu veľmi kvalitného a drahého nábytku z masívu.
Jabloň
Charakteristika: Drevo jablone je ťažké, tvrdé, pevné a ohybné. Schne pomaly a vyznačuje sa dobrou opracovateľnosťou. Nevýhodou tejto dreviny je náchylnosť k zosychaniu a praskaniu pri jej štiepení a sušení. Farba jabloňového dreva sa môže rôzniť od odtieňov krémovo hnedej, žltej cez oranžovú a ružovú až po červenú.
Využitie: Drevo jablone je možné využívať pri výrobe nábytku, najmä v prípadoch, kedy sa kladie veľký dôraz na odolnosť. Môže ísť o stoly, dvere či schodiská. Využíva sa aj v rezbárstve a sústružníctve. Naparením získava jabloňové drevo teplý červenkastý odtieň.
Jaseň
Charakteristika: Táto drevina sa vyznačuje veľmi dobrou pružnosťou a opracovateľnosťou. Jaseň ponúka širokú škálu textúr a kresieb. Ide o veľmi pružné drevo, ktoré je s pomocou pary veľmi ľahko ohýbateľné. Zaradzuje sa medzi svetlé odrody drevín a má smotanovú bielu farbu so svetlohnedým jadrom.
Využitie: Jaseňové drevo sa skvele hodí na výrobu ohýbaného nábytku a na výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s potravinami, keďže nemá výraznejšiu chuť ani vôňu. Využíva sa aj na výrobu drevených obkladov, podláh či športového náčinia, akými sú napríklad sánky či hokejky.
Javor
Charakteristika: Anatomickou stavbou sa javor podobá buku, má aj podobnú hmotnosť a hustotu. Javorové drevo však pracuje o čosi menej. Patrí medzi jednu z najsvetlejších tuzemských drevín. Vyznačuje sa smotanovo slonovinovo krémovou až bielou farbou a nemá farebne odlíšené jadro.
Využitie: Javor je drevina, ktorá sa využíva vo forme masívu aj dýh. Môže sa z neho vyrábať nábytok, ako postele, stôl, stoličky ale aj obklady interiérových stien. Využitie nachádza aj v rezbárstve na výrobu hračiek či drobných úžitkových predmetov.
Jelša
Charakteristika: Jelšové drevo je mäkké, menej kvalitné a má nižšiu životnosť. Vo vodnom prostredí však stvrdne a je veľmi trvanlivé. Vyznačuje sa dobrými obrábacími vlastnosťami a dobre vzdoruje vlhku a udržiava si stály tvar. Dobre sa lepí a farbí a vyznačuje sa nižšou cenou. Ľahšie však podlieha hnilobe a pri zvýšenej záťaži sa môže nechcene ohýbať. Jelšové drevo je typické červenkastým odtieňom podobným jantáru.
Využitie: Vzhľadom na nižšiu cenu sa jelšové drevo využíva ako imitácia iných drevín u začínajúcich rezbárov. Kvôli svojej ohybnosti sa využíva prevažne na menšie a kompaktnejšie kúsky nábytku ale aj hračky či hudobné nástroje.
Lipa
Charakteristika: Lipové drevo je mäkké a ľahko sa opracováva. Má hustú štruktúru, čo vedie k nízkej náchylnosti k štiepeniu. Výhodou je, že po vysušení lipové drevo nepodlieha vysychaniu, dobre sa lepí, morí aj farbí. Patrí však k menej trvanlivým druhom drevín. Nemalo by prichádzať do kontaktu s priamym slnkom a bez vhodnej ochrany ho často napádajú červotoče. Sfarbenie lipového dreva je svetlé, zvyčajne bielej až sivastej farby.
Využitie: Lipa, podobne ako jaseň, sa využíva na výrobky, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, ako napríklad misky či nádoby. Využíva sa aj na výrobu hračiek či bižutérie. Lipa má svoje umiestnenie aj v umeleckom rezbárstve a stolárstve.
Orech
Charakteristika: Orechové drevo je v našich končinách pomerne dostupné. Vyznačuje sa tvrdosťou a typickou kresbou, vďaka ktorej je pomerne cenené. Orech má dobré ohýbacie vlastnosti a dobre sa opracúva. Ide o trvanlivú a odolnú drevinu s bielosivým sfarbením a tmavohnedým až tmavočerveným jadrom.
Využitie: Na orechovom dreve sa ľahko tvoria preliačiny, preto sa využíva prevažne na menšie časti nábytku. Vzhľadom na svoju výnimočnú farbu sa uplatňuje aj v umeleckom rezbárstve a stolárstve na dyhovanie či vykladanie.
Topoľ
Charakteristika: Ide o rýchlo rastúcu mäkkú a ľahkú drevinu, ktorá neuvoľňuje živicu a málo pracuje. Vyznačuje sa dobrou savosťou a tým sa aj dobre lepí a morí. Drevo topoľa sa podobá lipovému, vyznačuje sa sivobielym sfarbením bez výrazných letokruhov.
Využitie: Topoľ sa často využíva na výrobu nábytkov. Dôvodom je jeho dobrá schopnosť prijímať …
Ihličnaté stromy - charakteristika a využitie
Ihličnaté dreviny sú rovnako dôležité v stavebníctve a pri výrobe rôznych produktov. Ich vlastnosti sa líšia v závislosti od konkrétneho druhu.
Borovica
Charakteristika: Borovica je známa svojou charakteristickou vôňou a živicovými časťami, čo jej dodáva odolnosť voči hnilobe. Má žltohnedú farbu a taktiež jemnú textúru. Ide o ľahkú a pružnú drevinu. Borovica je ľahko spracovateľná a často sa používa na výrobu nábytku, obkladov a podláh. Vďaka svojej estetickej hodnote sa často využíva aj na renovácie dreva. Borovicové drevo obsahuje prírodné oleje, ktoré mu poskytujú prirodzenú odolnosť voči hmyzu a hnilobe. Má charakteristickú arómu, ktorá je príjemná a upokojujúca. V japonskej kultúre je borovicové drevo považované za symbol silnej vôle a vytrvalosti. Je tiež známe svojou schopnosťou zlepšiť akustiku v miestnostiach.
Využitie: Borovica je ľahko spracovateľná a často sa používa na výrobu nábytku, obkladov a podláh. Vďaka svojej estetickej hodnote sa často využíva aj na renovácie dreva. Vďaka svojej odolnosti sa borovicové drevo dodnes často využíva na výrobu okien a dverí, vrátane rámov. Borovica horšie prijíma farby a nátery než smrek, a jej jadro sa tiež obtiažne lepí.
Jedľa
Charakteristika: Jedľa má podobné vlastnosti ako smrek, ale je o niečo mäkšia a má menšiu hustotu. Tento typ dreva je pružný a ľahko opracovateľný, a preto sa často používa v stavebných konštrukciách, kde nie je potrebná vysoká pevnosť. Má bielu až svetlo hnedú farbu, ktorá sa hodí na rôzne dekoratívne účely. Jedľa nemá živičné kanáliky (ako napríklad borovica alebo smrek), a teda jej drevo neobsahuje živicu. Pri poranení kôry však vyteká tekutina, ktorá sa tiež nazýva živica a využíva sa napríklad v liečiteľstve. Nevýhodou je väčší podiel hrčí a je menej trvácne než smrek či borovica.
Využitie: Mladé jedle sa často využívajú ako vianočné stromčeky. Jedľové drevo sa využíva v stavebníctve, najčastejšie ako stavebné rezivo, ale aj na strešné konštrukcie, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská.
Smrek
Charakteristika: Smrek je jedno z najdostupnejších a najpoužívanejších mäkkých driev. Charakterizuje sa svetlou farbou a jemnou štruktúrou. Vďaka svojej ľahkosti a pružnosti je vhodný pre konštrukcie, kde je potrebné ľahké spracovanie a manipulácia. Navyše má dobré izolačné vlastnosti, čo ho robí ideálnym pre vonkajšie konštrukcie, ako sú okná a dvere. Vyznačuje sa krémovo-bielym až hnedastým odtieňom, s výraznými letokruhmi. Na rezoch je ľahko rozpoznať jasné farby jarného a letného rastového obdobia dreva. Jadro dreva zvyčajne nie je farebne odlíšené, no v prípade tmavších zahnednutí (najmä blízko pôdy) sa môže jednať o vadu alebo počiatočnú hnilobu. Napriek svojej mäkkosti je smrekové drevo odolné, relatívne pevné a pružné.
Využitie: Využitie nachádza smrekové drevo predovšetkým v stavebníctve. Vyrábajú sa z neho drevené chaty, zruby, domčeky či altánky. Smrekové drevo je známe svojou všestrannosťou a použitím vo viacerých odvetviach. Je jednou z najbežnejšie používaných drevín vo svete, predovšetkým v oblasti stavebníctva a výroby nábytku. Smrek je tiež známy svojou schopnosťou dobre sa spracovávať, čo ho robí obľúbeným materiálom pre domáce remeslá a stavebné práce. Zo smrekového dreva sa vyrábajú nosné časti konštrukcií, ako sú trámy, krovy a debnenia, ale aj tatranské a zrubové profily, podlahové dosky a hranoly.
Smrekovec
Charakteristika: Smrekovec je jedným z tvrdších mäkkých driev a je známy svojou odolnosťou voči vode a vlhkosti. Má žltohnedú farbu, ktorá na vzduchu časom stmavne. Vzhľadom na svoju trvanlivosť sa často využíva na vonkajšie konštrukcie, ako sú terasy, fasády a záhradný nábytok. Od hnedo-bielej farby sa postupne mení na žlto-zeleno-hnedú farbu, s rôznorodou, často zaujímavou kresbou. Letokruhy sú jasne viditeľné. Je stredne tvrdé, tvrdšie ako drevo smreku alebo borovice, a je pevné a odolné. Biela časť je svetlo žltohnedá, zatiaľ čo jadro dreva má odtieň od okrovej po červenohnedú. Pri kontakte so vzduchom a vlhkosťou tmavne. Je vhodný na obrábanie, menej zanáša nástroje než borovica a lepšie prijíma lepidlá a nátery. Jeho schopnosť odolávať vlhkosti a hnilobe ho robí ideálnym materiálom pre vonkajšie konštrukcie a exteriérový nábytok.
Využitie: Vzhľadom na svoju trvanlivosť sa často využíva na vonkajšie konštrukcie, ako sú terasy, fasády a záhradný nábytok. Vyrobiť z neho možno terasovú podlahu, fasádne obklady, ale aj šindle.
Ťažba dreva a jeho udržateľnosť
Ťažba dreva je neoddeliteľnou súčasťou dodávateľského reťazca stavebných materiálov. Je dôležité, aby bola vykonávaná zodpovedne a udržateľne. Drevo ako obnoviteľná prírodná surovina, ktorá viaže CO2, má v porovnaní s inými stavebnými materiálmi výrazne lepšiu klimatickú bilanciu.
Po prvé, drevo ako obnoviteľná prírodná surovina sa dá ťažiť a spracovať na stavebný materiál s relatívne malou spotrebou energie a nízkymi emisiami CO2. Dokáže nahradiť iné stavebné materiály, ktorých energeticky náročná výroba je často spojená s vysokými emisiami CO2. Po druhé, stavebné prvky z dreva prirodzene viažu CO2. Stromy odoberajú škodlivý CO2 z atmosféry a využívajú ho na fotosyntézu, pričom sa uvoľňuje kyslík a uhlík sa naviaže v dreve. Až keď drevo zhnije alebo zhorí, sa CO2 opäť dostáva do obehu. Ak sa drevo použije na stavbu, CO2 v ňom zostáva uložený vo forme uhlíka. Okrem toho sa drevo dá energeticky nenáročne demontovať aj recyklovať a likvidovať oveľa šetrnejšie k životnému prostrediu ako iné stavebné materiály (napr. oceľ alebo betón).
O tom, či drevo ako stavebný materiál dokáže tento potenciál skutočne využiť, však rozhoduje jeho pôvod. Drevo by malo pochádzať výlučne z trvalo udržateľne obhospodarovaných lesov (certifikované lesné hospodárstvo) v danom regióne. Intenzívnejšia výstavba z dreva je dôležitým stavebným kameňom na ceste k cieľu dosiahnuť do roku 2040 klimatickú neutralitu v celom hodnotovom reťazci.
Vlastnosti dreva ako stavebného materiálu
Drevo ako stavebný materiál má pomerne nízku tepelnú vodivosť, čo ho robí vhodným pre energeticky úsporné stavby. Vďaka relatívne nízkej hmotnosti (je ľahšie ako betón, oceľ či tehla) má vysokú pevnosť v ťahu a tlaku. Stavebné prvky z dreva, ako sú stropy, steny, trámy alebo časti fasády, sa zvyčajne vyrábajú priemyselne ako prefabrikáty, ktoré potom stačí zmontovať na stavenisku. Na rozdiel od betónu nemusia schnúť, čím sa doba výstavby skracuje. Stavebné projekty s vysokým podielom dreva umožňujú realizovať výstavbu do značnej miery nezávisle od poveternostných podmienok, čo šetrí čas aj náklady.
Drevo ako prírodný produkt vytvára príjemnú a útulnú atmosféru bývania a dobrú, prirodzene regulovanú klímu v miestnosti. Keďže drevo pracuje v závislosti od poveternostných podmienok, absorbuje vlhkosť a odráža zvuk, výstavba z dreva si vyžaduje starostlivé plánovanie, aby sa eliminovali možné nevýhody drevených konštrukcií. Moderné drevené konštrukcie zaručujú vzduchotesný plášť budovy a dostatočnú ochranu proti vlhkosti, ako aj dobrú zvukovú a tepelnú izoláciu.
Drevo je horľavé, ale horí len veľmi pomaly a kontrolovaným spôsobom, pretože v prípade požiaru sa vytvorí ochranná zuhoľnatená vrstva. Vďaka tomu zostáva nosnosť drevených konštrukcií zachovaná pomerne dlho a dá sa predvídať, ako sa požiar bude vyvíjať.
Výhody dreva ako stavebného materiálu:
- Ekologickosť: Obnoviteľný zdroj, viaže CO2.
- Nízka tepelná vodivosť: Dobrý tepelný izolant.
- Vysoká pevnosť v pomere k hmotnosti: Stabilný a ľahký materiál.
- Estetické vlastnosti: Prirodzená krása a príjemná atmosféra.
- Rýchla výstavba: Možnosť prefabrikácie a rýchlej montáže.
- Dobré akustické vlastnosti: Absorbovanie zvuku, zamedzenie ozvien.
- Jednoduchá údržba a oprava: V porovnaní s inými materiálmi.
Nevýhody dreva ako stavebného materiálu:
- Citlivosť na vlhkosť: Riziko plesní a hniloby pri nedostatočnej ochrane.
- Náchylnosť na škodcov: Riziko napadnutia hmyzom (červotoče).
- Horľavosť: Hoci horí pomaly, je to horľavý materiál.
- Akumulácia tepla: Drevo neakumuluje teplo, čo znamená rýchle zohriatie aj vychladnutie.
- Nízka zvuková izolácia: Potreba dodatočného odhlučnenia.
- Cena: Drevené konštrukcie môžu byť drahšie ako iné systémy.
Naše produkty
Vďaka našim dlhoročným skúsenostiam a odborným znalostiam ponúkame širokú škálu drevených produktov. Spoliehame sa na know-how a dlhoročné skúsenosti našich odborníkov, ktorí sa na trhu s drevostavbami a hybridnými drevostavbami etablovali na popredných pozíciách. Ponúkame riešenia na mieru, od drevených konštrukcií, cez nábytok až po špeciálne výrobky. Ak máte akékoľvek otázky alebo potrebujete odbornú pomoc, neváhajte nás kontaktovať. Pozrite si naše realizácie v časti …