Nepriaznivá situácia obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít viedla k vzniku pilotného projektu Rozvojové tímy - I. fáza, projektu strategického významu (NP RT I.). Tento projekt podporuje vzájomné učenie sa, desegregáciu a súdržnosť celej sídelnej komunity. Naša obec je jednou zo 60 zapojených obcí, kde sa NP RT I. realizuje. Rozvojové tímy sú koordinované a metodicky usmerňované Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Realizácia projektu zahŕňa mäkké aktivity zamerané predovšetkým na oblasť vzdelávania, bývania, zamestnanosti a boja proti rómskemu rasizmu, ale aj tvrdé aktivity spojené s nevyhnutnými infraštruktúrnymi investíciami, ako je výstavba a rekonštrukcia vodovodov, výdajných stojanov, vodných zdrojov, budovanie stokových sietí a čistiarní odpadových vôd, či budovanie infraštruktúry pre odpadové hospodárstvo.
V rámci NP RT I. nám záleží na tom, aby sme vytvorili podmienky pre obsadenie pracovných pozícií najmä miestnymi obyvateľmi z radov Rómov a nerómov. Pri výbere uchádzača na vybrané obsadzované pracovné pozície financované z NP RT I. (konkrétne pracovné pozície: Nene, Nenementorka, Rozvojový pracovník pre bývanie, Rozvojový pracovník pre mládež a Sociálny pracovník) sa aplikujú pravidlá preferenčného zamestnávania rómskych uchádzačov a uchádzačiek o túto pracovnú pozíciu.
Za hlavný cieľ projektu si kladieme integrovaný komplexný prístup so zameraním na zlepšovanie životných podmienok s dôrazom na charakter potrieb a špecifických problémov cieľovej skupiny v našej obci.
Centrum rozvojového tímu (CRT) a jeho členovia
Za účelom naplnenia cieľov projektu aj v našej obci vzniklo Centrum rozvojového tímu (CRT), ktoré pozostáva z týchto členov rozvojových tímov (RT):
Rozvojový pracovník plánovania - Mgr. Denisa Cichá
Mgr. Denisa Cichá je kľúčovým členom RT, ktorý organizuje komunitné stretnutia, tzv. komunitné fóra, s cieľom identifikácie potrieb a problémov celej sídelnej komunity a pomenovanie priorít, ktoré sa budú v obci riešiť. Komunitné fóra sa budú konať minimálne dvakrát do roka. Takisto realizuje malé projekty v spolupráci s ostatnými RT na základe potrieb identifikovaných v rámci komunitných fór. S aktérmi miestnej samosprávy a členmi sídelnej komunity sa podieľa na vytvorení Rozvojového plánu komunity, v ktorom sa pomenujú oblasti zamerané na odstránenie identifikovaných problémov.
Čo je rozvoj komunity? Úvod
Nene - Nadežda Šmatarová, Lucia Šmatarová, Martina Šmatarová
Pozícia Nene zahŕňa odborné skúsenosti aj znalosť života a obyvateľov v danej komunite. Hlavnou úlohou Nene je podpora zdravého vývinu detí a zvyšovanie rodičovských zručností. Nene navštevuje rodiny a pomáha rodičom a deťom so starostlivosťou a s výchovou s cieľom zabezpečiť pripravenosť dieťaťa na škôlku, resp. školu, najmä prostredníctvom hier a aktivít stimulujúcich rozvoj dieťaťa.
Nenementorka - Emília Feková
Každá Nene má svoju Nenementorku. Jej hlavnou činnosťou je podpora a usmerňovanie Nene pri práci s deťmi, rodičmi a rodinami. Okrem podpory a usmernení dáva spätnú väzbu Nene v jej práci s deťmi, rodičmi a rodinami. Konzultuje problémové situácie s príslušnými odborníkmi a spolupracuje s Nene pri kontaktovaní odborníkov podľa potreby (pediater, logopéd, psychológ, odborné a špeciálne lekárstvo a pod.).
Rozvojový pracovník pre bývanie - Andrej Miľo, Jozef Dama
Títo pracovníci majú na starosti zmapovanie a analýzu aktuálnej bytovej situácie a problémov súvisiacich s politikou bývania sídelnej komunity pre potreby nastavenia plánu činnosti a poskytovaných intervencií v oblasti bývania. Analyzujú sociálnu situáciu a možnosti človeka a individuálne plánujú riešenia bytovej situácie. Zároveň motivujú k udržaniu bývania, resp. štandardného bývania, prostredníctvom platobnej disciplíny.
Rozvojový pracovník pre mládež - Andrea Miková, Anna Nemčíková
Títo pracovníci predovšetkým mapujú aktuálne potreby a problémy v živote mladých ľudí sídelnej komunity. Zistené údaje analyzujú a snažia sa zapájať mladých ľudí do verejného života. Spolupracujú s učiteľmi základných a stredných škôl, ktoré navštevujú „ich deti a mládež“. Pomáhajú a podporujú mladých ľudí pri dokončení základného vzdelania pre mládež bez ukončeného vzdelania s cieľom ukončiť základné vzdelanie v 9. ročníku. Takisto podporujú študentov stredných škôl k ukončeniu štúdia. Zároveň sa podieľajú na príprave budúceho povolania.
Rozvojový pracovník pre pracovné poradenstvo - Mgr. Silvia Jacková, Mgr. Marta Kalafová
Tieto pracovníčky sprostredkovávajú možnosti na zvyšovanie kvalifikácie a dosiahnutého stupňa vzdelania (napr. rekvalifikačné kurzy, ukončenie základného vzdelania, výučný list a pod.). Aktivizujú a podporujú rozvoj zručností, ktoré klient potrebuje na získanie zamestnania (napr. odpoveď na inzerát, telefonický kontakt so zamestnávateľom, zostavenie životopisu). Rovnako pomáhajú klientom pri prekonávaní prekážok, ktoré bránia (opätovnému) vstupu na trh práce (napr. zadlženosť a prebiehajúce exekúcie, rodinná situácia, psychologické dôsledky dlhodobej nezamestnanosti - nízke sebavedomie, úzkosť zo zmeny, nízka motivácia a pod.).
Sociálny pracovník - Mgr. Ľuboslava Kimáková
Prioritnou úlohou Mgr. Kimákovej je poskytovanie sociálnej pomoci pre jednotlivcov a rodiny, ktoré sa dostali do nepriaznivej životnej situácie. Aktívne vyhľadáva a kontaktuje jednotlivcov a rodiny so sociálnymi problémami v rámci marginalizovaných rómskych komunít a ostatných obyvateľov. Poskytuje základné informácie v krízových situáciách a podporuje pri zabezpečovaní sociálnej služby. Zároveň poskytuje sociálnu intervenciu a plánovanie procesu riešenia sociálneho problému.
Asistent mládeže - Radoslav Gábor
Radoslav Gábor zabezpečuje administratívne činnosti spojené s evidenciou rôznych údajov a dát, spolupracuje pri budovaní spolupráce rodiny a školy v mimoškolských aktivitách, asistuje pri organizovaní a realizácii záujmových a mimoškolských aktivít pre deti, mládež a dospelých.
Asistent centra rozvojového tímu - Petra Mitrišinová
Úlohou Asistenta Centra rozvojového tímu je výpomoc predovšetkým rozvojovému pracovníkovi plánovania, ale aj ostatným členom tímu podľa inštrukcií a pokynov Rozojového pracovníka plánovania. Asistent pomáha s komplexnou agendou, a to ako administratívnou, tak aj praktickou a funkčnou.
Šikana ako sociálny problém v školskom prostredí na II. stupni základnej školy
Šikanovanie je v škole tak starodávne, ako škola samotná. Aj keď bola disciplína v minulosti prísnejšia, vždy sa našiel jedinec, ktorý ubližoval slabšiemu. Mladiství si nemohli dovoliť voči učiteľovi to, čo dnes. V minulosti bolo menej priestoru na únik z dozoru pedagógov. Ako je tomu dnes? V posledných desaťročiach agresivita stúpla a zvýšilo sa aj šikanovanie. Intenzita šikanovania medzi deťmi sa prejavuje posmechom, ktorý poznačí človeka smutnou tvárou a bolesťou na duši. Mnohí o tom nehovoria, pretože si myslia, že problém vybavia sami medzi sebou.
Pojmy a definície šikany
Šikanovanie nie je len jednorazové ubližovanie, ale má určité trvanie. Začína sa nenápadne a často krátko pokračuje, aj pri zmene prostredia. Niekedy sa prejaví rovnako aj po prechode na inú školu. Vágnerová a kol. uvádzajú, že šikana má viacero príčin a jej podstata sa objaví len vtedy, keď prenikneme do hĺbky problému.
Existujú rôzne formy správania, ktoré môžu pripomínať šikanu, no nie sú ňou. Napríklad "teasing" (doberať si) môže byť nevinné doberanie si, ktoré sa však pri opakovaní môže zmeniť na šikanu. Vágnerová a kol. zdôrazňujú, že aj keď sa tieto správania môžu navonok javiť podobne, vnútorný rozdiel je enormný.
Kolář (2001) si kladie otázky: Ako to je so šikanovaním na školách? Existuje vôbec? V mnohých prípadoch sa stretávame s mlčaním, z ktorého usudzujeme, že nič také nás netrápi. Niektorí učitelia problém nevideli, v žiadnom prípade nie na ich škole. Šikana je však ochorením celej skupiny, nie len individuálnym problémom agresora a obete. Podmienky k jeho vzniku môžu byť z počiatku nenápadné a bežné.
Príčiny a podmienky vzniku šikany
Existuje množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik šikany. Kolář (2011) uvádza, že šikanovanie má viacero príčin. Šimegová (2007) dodáva, že podstata problému sa objaví len vtedy, keď prenikneme do hĺbky problému. Okrem toho, že šikana môže byť únikom z nepríjemnej reality, existujú aj ďalšie motívy. Agresor si môže skúšať, čo obeť vydrží, alebo môže dosahovať charakter závislosti.
Miesto: Trieda je miestom, kde žiaci trávia najviac času, vrátane prestávok a voľných hodín. Pre agresora môže byť trieda "bezpečným miestom" pre jeho teror, kde má aj "sliedičov", ktorí mu potvrdzujú jeho správanie. Je potrebné upozorniť na tzv. "super tiché triedy". Toaleta je ďalším miestom, kde je obeť bezbranná a vystavovaná tvrdému ubližovaniu. Jedáleň je miestom, kde útoky môžu byť smerované na jedlo obete. Podobné situácie sa môžu odohrávať aj v iných skrytých výklenkoch.
Pri šikane nie sú dôležití len agresor a obeť, ale aj ďalší jednotlivci a skupiny v rámci komunity a verejnosti. Otázkou zostáva, ako reagujú spolužiaci alebo verejnosť na šikanované deti.
Osobnosť agresora a obete
Martínek (2009) si myslí, že zrodenie šikany sa prejaví v rodine. Agresori môžu byť zapojení do gangov alebo vykazovať známky sadizmu. Vágnerová a kol. charakterizujú agresora ako jedinca, ktorý je priebojný, sebavedomý, priateľský, optimistický, dobrodružný a má rád ostatných.
Charakterizovať obeť je náročnejšie ako u agresora. Každý sa môže stať obeťou. Obete sú často zraniteľné, citlivé, tiché a niekedy aj provokujúce. Môžu byť precitlivení. Rodiny obetí sú často výnimočné, s nadmerne ochranárskymi matkami, ktoré sa boja o svoje deti a učia ich, ako sa brániť.
Říčan, Janošova (2010) uvádzajú zvláštny prípad agresora a obete v jednej osobe. Existujú obete šikany, ktoré samy šikanujú, zvyčajne spolu s agresormi. Títo jedinci sa môžu snažiť zastať druhých, ale často sú iniciátormi, aby sa ukázali pred triedou a tým zaujali.
Rodina a jej vplyv na vznik šikany
Rodina je považovaná za základnú jednotku každej spoločnosti a jej dospelí členovia sú zodpovední za výchovu detí. Je to prvotné a rozhodujúce prostredie, s ktorým sa dieťa v živote stretáva. V prípade, že v rodine absentujú duchovné a mravné hodnoty, násilie sa môže stať bežnou súčasťou života. Niekedy sa násilie v rodine vracia alebo napodobňuje.
U rodín obetí je častý výskyt nadmerne ochranárskej matky. So šikanou súvisia aj miestne pomery, ako napríklad absencia bezpečného prostredia v škole. Obrazom celej spoločnosti môžu byť aj problémy s drogami u dospievajúcich.
Prejavy šikany a jej dôsledky
Šikana nie je krátkodobým javom, ale má určité trvanie. Najhlbšie mechanizmy šikanovania boli už uvedené v predchádzajúcich kapitolách.
Fyzické prejavy:
- Aktívne priame (napr. údery, kopance)
- Aktívne nepriame (napr. poškodzovanie vecí)
- Pasívne priame (napr. zastrašovanie pohľadom)
- Pasívne nepriame (napr. ignorovanie)
Verbálne prejavy:
- Aktívne priame (napr. urážky, nadávky)
- Aktívne nepriame (napr. šírenie klebiet)
- Pasívne priame (napr. tiché pohŕdanie)
- Pasívne nepriame (napr. neposkytnutie pomoci)
Najhoršie následky si zo šikanovaného správania odnáša obeť. Môžu sa prejaviť ako krátkodobé alebo dlhodobé problémy, ktoré zasiahli celú osobnosť. Medzi následky patria bolesti hlavy, žalúdka, astmatické záchvaty, celoživotné problémy s pocitom menejcennosti a depresiami, frustrácia sociálnych potrieb, emočný tlak a stále napätie. Môžu sa objaviť aj problémy v osobnom živote, ako cukrovka, zvýšená činnosť štítnej žľazy a iné. Tieto následky môžu zanechať nezmazateľné stopy.
Prevencia školskej šikany
Prevencia školskej šikany zahŕňa niekoľko aktivít a opatrení. Je dôležité, aby v školskom poriadku bol uvedený zákaz prístupu do niektorých miest, kde by mohlo k šikane dôjsť. Vytváranie pozitívneho školského prostredia, kde sa deti cítia "doma" a kde je svet dobrým miestom pre život, je kľúčové. Vytváranie priestoru pre ostatných, kde sa neprekáža a kde sa ľudia necítia zbytoční, je tiež dôležité.
Pedagóg by mal vedieť reflektovať sám seba a svoj vzťah k žiakom. Mal by sa zaujímať o ich potreby a problémy. Je dôležité deťom ukazovať cesty, ako sa vyhnúť ohrozeniam, a zároveň ich učiť, z čoho by sa báť nemali. Pre zdravý vývoj dieťaťa je dôležitá podpora, ocenenie a uznanie ich úsiliu a rozvoju.
Diagnostika šikany
Pre pedagóga je dôležité vedieť odhaliť šikanu. V prvom rade si musí byť vedomý svojej role a zodpovednosti. Proces diagnostiky šikany by mal byť systematický a zahŕňať viaceré kroky.
- Informovanie: Získanie informácií od žiakov, rodičov a iných relevantných osôb.
- Analýza: Spracovanie získaných informácií a identifikácia možných prípadov šikany.
- Intervencia: V prípade potvrdenia šikany je potrebné okamžite zasiahnuť a poskytnúť pomoc obeti.
Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi štádiami šikany, od počiatočných náznakov až po pokročilé štádiá. V žiadnom prípade by sa nemalo začínať u podozrivých agresorov, pretože by to mohlo ohroziť obeť a zničiť možné dôkazy.
Výskum šikany na II. stupni základnej školy v Žiline a okolí
Hlavným cieľom diplomovej práce bolo zistiť, v akej miere sa šikana objavuje v nižších ročníkoch II. stupňa základnej školy v meste Žilina a v obciach s menším počtom obyvateľov. Cieľovou skupinou boli žiaci 6. a 7. ročníka. Výskumná otázka sa zamerala na mieru výskytu šikany, rozdiely v miere šikany medzi mestom a menšími obcami, charakteristiku šikany z pohľadu žiakov a druhy šikany.
Do výskumu sa zapojilo celkom 110 žiakov, z toho 47 dievčat a 63 chlapcov. Dotazník, ktorý bol žiakmi vyplnený, pozostával z úvodnej časti a 20 otázok. Z 20 otázok boli 2 otvorené a 18 uzatvorených.
Výsledky výskumu:
- Výskyt šikany: Výskum ukázal, že šikana sa vyskytuje v oboch sledovaných prostrediach, avšak s miernymi rozdielmi.
- Rozdiel medzi mestom a obcou: V meste sa šikana vyskytovala v mierne vyššej miere ako v obciach s menším počtom obyvateľov.
- Charakteristika šikany: Žiaci vnímali šikanu ako opakované ubližovanie, ktoré im spôsobuje fyzickú a psychickú bolesť.
- Druhy šikany: Najčastejšie sa vyskytovali verbálne formy šikany (posmech, urážky), ale aj fyzické prejavy.
Tieto výsledky potvrdzujú, že šikana je vážnym problémom, ktorý si vyžaduje pozornosť a aktívne riešenie na všetkých úrovniach.