Nadobudnutie nehnuteľnosti je významným krokom, ktorý však prináša aj nové daňové povinnosti. Jednou z nich je podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností. Ak dôjde k oneskoreniu s platbou alebo podaním tohto priznania, môžu nasledovať sankcie. Tento článok sa detailne venuje problematike oneskorených platieb dane z nehnuteľností, typom porušení, výške pokút a úrokov z omeškania, ako aj možnostiam zmiernenia sankcií.
Povinnosti pri nadobudnutí nehnuteľnosti
Každý nový vlastník nehnuteľnosti, ktorý ju nadobudol kúpou, dedením, dražbou alebo inou formou, má zákonnú povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Toto platí aj v prípade, ak sa na nehnuteľnosť vzťahuje zníženie dane alebo úplné oslobodenie od platenia dane. Rozhodujúcim obdobím pre vznik daňovej povinnosti je čas, kedy ste nadobudli nehnuteľnosť. Pre rok 2024 je toto obdobie stanovené od 2. januára 2024 do 1. januára 2025.
Daňové priznanie je potrebné podať do 31. januára v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom ste nehnuteľnosť získali. Napríklad, ak ste nadobudli nehnuteľnosť v priebehu roka 2024, daňové priznanie je potrebné podať najneskôr do 31. januára 2025. Nový vlastník si výšku dane nevypočítava sám; tú mu vyrubí obec alebo mesto na základe aktuálneho cenníka.
Ak ste predali nehnuteľnosť a k 1. januáru už nie ste jej vlastníkom, pôvodný vlastník podáva tzv. čiastkové daňové priznanie, v ktorom uvedie zánik svojej daňovej povinnosti. V prípade spoluvlastníctva nehnuteľnosti podáva daňové priznanie každý spoluvlastník do výšky svojho podielu, alebo sa môžu dohodnúť na spoločnom zástupcovi, ktorý podá jedno priznanie za všetkých.
Typy porušení daňových povinností
Porušenia daňových povinností môžeme rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: nepeňažné a peňažné.
Nepeňažné porušenia
Medzi nepeňažné porušenia patria:
- Nepodanie daňového priznania včas.
- Nesplnenie registračnej alebo oznamovacej povinnosti.
- Neumožnenie vykonania kontroly správcom dane.
- Nedodržanie rozhodnutí správcu dane.
Za tieto porušenia môže správca dane uložiť pokutu, ktorej výška je určená v rozpätí od minimálnej po maximálnu. Skutočná výška pokuty závisí od závažnosti a dĺžky trvania porušenia, od následkov, ako aj od indexu daňovej spoľahlivosti. Napríklad, pokuta od obce za nepodanie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti býva zvyčajne nižšia ako pokuta od daňového úradu za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov. Správca dane tiež zohľadňuje, či ide o prvé porušenie alebo opakované.
Od roku 2024 bol zavedený inštitút "druhej šance", ktorý má zmierniť represívne postupy a podporiť dobrovoľné plnenie povinností. Pri prvom porušení povinnosti, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane pokutu neuloží. Táto úprava sa vzťahuje na správne delikty podľa daňového poriadku.
Peňažné porušenia
Peňažné porušenia zahŕňajú nezaplatenie správnej sumy dane alebo nezaplatenie dane vôbec. V týchto prípadoch sa pokuta neurčuje z rozpätia, ale vypočítava sa ako násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) - jeden-, dvoj- alebo trojnásobok, v závislosti od druhu porušenia. Zohľadňuje sa aj dĺžka trvania omeškania.
Ak nezaplatíte daň načas alebo v správnej výške, stávate sa daňovým dlžníkom a správca dane vám vyrubí úrok z omeškania. Na jeho výpočet sú potrebné údaje o výške dlžnej sumy, základná úroková sadzba ECB, jej štvornásobok a počet dní omeškania s platbou.
Pokuty a sankcie za oneskorené podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností
Ak daňovník nepodá daňové priznanie k dani z nehnuteľností v zákonom stanovenom termíne (do 31. januára nasledujúceho roka), správca dane mu môže uložiť pokutu. Minimálna výška pokuty je 5 eur a maximálna 3 000 eur. Dôležité je poznamenať, že maximálna pokuta za nezaplatenie dane z nehnuteľnosti nemôže byť vyššia ako vyrubená výška samotnej dane.
V prípade, že ste napríklad nadobudli nehnuteľnosť 25. augusta 2022, daňové priznanie ste povinní podať do 31. januára 2023, ale len v prípade, ak tieto skutočnosti (nadobudnutie nehnuteľnosti) boli k 1. januáru 2023 relevantné pre vznik daňovej povinnosti.
Inštitút "druhej šance" a jeho aplikácia
Novela daňového poriadku účinná od 1. januára 2024 zaviedla inštitút "druhej šance". Podľa neho, ak správca dane (daňový alebo colný úrad) prvýkrát zistí porušenie povinnosti, za ktoré sa ukladajú pokuty v rámci ustanoveného rozpätia, pokutu neuloží. Toto platí pre správne delikty podľa daňového poriadku.
Je dôležité pochopiť, že "druhá šanca" sa vzťahuje na každý typ porušenia osobitne. Ak teda prvýkrát porušíte jednu povinnosť bez sankcie, neznamená to, že pri ďalšom porušení inej povinnosti už tiež nedostanete pokutu. Každé porušenie sa posudzuje samostatne podľa jeho skutkovej podstaty. Ak ste mali v minulosti uloženú pokutu za porušenie podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a po 1. januári 2024 opäť porušíte tú istú povinnosť, posúdenie sa bude odvíjať od toho, kedy nastala rozhodujúca skutočnosť. Ak nastala po 31. decembri 2023, považuje sa to za prvé porušenie od účinnosti novely a pokuta sa neuloží.
Úrok z omeškania pri nezaplatení dane
Ak daň z nehnuteľnosti nezaplatíte včas, stávate sa daňovým dlžníkom a správca dane vám vyrubí úrok z omeškania. Tento úrok sa počíta za každý deň omeškania s platbou, počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby vrátane.
Výpočet úroku z omeškania je definovaný v ustanovení § 156 ods. 2 daňového poriadku. Potrebné sú nasledovné údaje:
- Výška dlžnej sumy.
- Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ZUS ECB).
- Štvornásobok ZUS ECB.
- Počet dní omeškania s platbou.
Výpočet úroku z omeškania sa realizuje ako:(Dlžná suma) x (4-násobok ZUS ECB) / 365 (alebo 366) dní x (počet dní omeškania)
Je dôležité vedieť, že pri výpočte sa použije základná úroková sadzba ECB platná v deň vzniku daňového nedoplatku. Ak 4-násobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne 15 %, pre výpočet úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba vo výške 15 %. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne výšku 5 eur.
Príklad výpočtu úroku z omeškania:Predpokladajme, že daň z nehnuteľnosti vo výške 1000 eur mala byť zaplatená do 31. januára 2024, ale bola zaplatená až 15. marca 2024. Omeškanie je teda 44 dní (od 1. februára do 15. marca). Ak je základná úroková sadzba ECB napríklad 0,25 %, potom 4-násobok je 1 %. Keďže 1 % je menej ako 15 %, použije sa sadzba 15 %.Výpočet: 1000 € x 0,15 x 44 dní / 365 dní = 18,08 €.
Možnosti zmiernenia sankcií a odklad platenia dane
Správca dane môže daňovníkovi, ktorý má finančné problémy alebo iné vážne dôvody na nezaplatenie dane v zákonnej lehote, povoliť odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach. Toto sa povoľuje na základe žiadosti daňovníka a za predpokladu, že by neodkladné zaplatenie dane bolo spojené s vážnou ujmou pre daňovníka.
Podmienkou na povolenie odkladu alebo splátok je zvyčajne zabezpečenie daňového nedoplatku, napríklad zriadením záložného práva k majetku daňového dlžníka. Odklad alebo splátky sa povoľujú najviac na dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane. Počas tejto doby je daňovník povinný zaplatiť úrok z odloženej sumy vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS platnej v deň povolenia odkladu.
Podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, obec môže na žiadosť daňovníka alebo dediča odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie. Toto je možné napríklad v prípade, ak by vymáhanie sankcie viedlo k hospodárskemu zániku právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa.
Dôležitosť dodržiavania lehôt
Dodržiavanie zákonných lehôt pri podávaní daňových priznaní a platení daní je kľúčové pre predchádzanie nepríjemnostiam v podobe pokút a úrokov z omeškania. V prípade nejasností alebo problémov s plnením daňových povinností je vždy vhodné obrátiť sa na príslušného správcu dane alebo daňového poradcu, ktorý vám poskytne odbornú radu a pomoc.
Pri kúpe nehnuteľnosti je nevyhnutné myslieť na všetky súvisiace povinnosti, vrátane tých daňových. Včasné a správne podanie daňového priznania a úhrada dane z nehnuteľnosti vám ušetria nielen financie, ale aj zbytočné starosti.
tags: #dan #z #nehnutelnosti #byt #oneskorene