Register trestov právnických osôb predstavuje dôležitý nástroj na sledovanie a evidenciu právnických osôb, ktoré sa dopustili protiprávneho konania. Jeho existencia a fungovanie sú úzko spojené s trestnou zodpovednosťou právnických osôb, ktorá bola na Slovensku zavedená zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tento zákon priniesol do právneho poriadku nový koncept, ktorý umožňuje postihovať nielen fyzické osoby, ale aj samotné právnické subjekty za nimi spáchané trestné činy.
Trestná zodpovednosť právnických osôb: Základné princípy
Zákon č. 91/2016 Z. z. zaviedol do slovenského právneho poriadku tzv. "samostatnú" trestnú zodpovednosť právnických osôb. To znamená, že právnická osoba môže byť zodpovedná za trestný čin nezávisle od trestnej zodpovednosti fyzických osôb, ktoré sa na spáchaní tohto činu podieľali. Pre aplikáciu trestnej zodpovednosti právnickej osoby je nevyhnutné splniť viaceré podmienky. Predovšetkým sa musí jednať o konanie, ktoré je právnickej osobe pripočítateľné. Toto pripočítanie je založené na princípe, že právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov, zamestnancov alebo iných osôb, ktoré ju zastupujú alebo ktoré sa v jej mene či v jej prospech dopúšťajú protiprávneho konania.
Kľúčovým ustanovením je § 4 ods. 1 zákona, ktorý definuje, kedy je konanie pripočítateľné právnickej osobe. Podľa tohto ustanovenia sa právnickej osobe pripíše konanie, ak:
- sa dopustí trestného činu prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, v subordinačnom vzťahu k nim, alebo v rámci ich pôsobnosti.
- sa dopustí trestného činu prostredníctvom inej osoby, ak táto osoba konala v mene alebo v záujme právnickej osoby, alebo ak bola na také konanie splnomocnená.
- sa dopustí trestného činu prostredníctvom zamestnanca, ak tento zamestnanec konal v rámci svojho pracovného zaradenia alebo na príkaz nadriadeného.
Všetky tieto prípady sú podmienené tým, že konanie bolo spáchané "jej prostredníctvom", čo znamená, že právnická osoba musela mať nejakú účasť alebo vplyv na spáchanie trestného činu. Naplnenie čo i len jednej z týchto podmienok môže viesť k vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe, a to aj vtedy, ak konanie bolo v konečnom dôsledku na úkor samotnej právnickej osoby alebo inej osoby. Dôležité je, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti stačí, ak osoba konajúca za právnickú osobu bola s využitím jej prostriedkov minimálne uzrozumená s následkom.
Trestná zodpovednosť právnických osôb – ľudskou rečou vám tému priblíži JUDr. Lenka Špiriaková
Kto koná za právnickú osobu?
Definícia osôb, ktoré môžu konať za právnickú osobu a tým ju zaväzovať k trestnej zodpovednosti, je pomerne široká. Zahŕňa predovšetkým:
- Štatutárny orgán: Ide o orgán, ktorý je oprávnený konať za právnickú osobu navonok, ako napríklad predstavenstvo v akciovej spoločnosti alebo konatelia v spoločnosti s ručením obmedzeným. Tieto osoby sú priamo zodpovedné za riadenie a reprezentáciu spoločnosti.
- Osoby v subordinačnom vzťahu: Patria sem zamestnanci alebo iné osoby, ktoré sú podriadené štatutárnemu orgánu alebo iným vedúcim pracovníkom a konajú na ich pokyn alebo v rámci svojho pracovného zaradenia.
- Osoby oprávnené rozhodovať za právnickú osobu: Toto ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona je veľmi dôležité. Zahŕňa nielen priame rozhodovanie, ale aj schválenie, pokyn, alebo iné prejavy vôle, ktoré sú rozhodujúce pre konanie právnickej osoby. Sem patria aj osoby, ktoré fakticky riadili a ovládali celú právnickú osobu, aj keď formálne nemuseli byť jej štatutárnym orgánom.
Je potrebné zdôrazniť, že konanie sa pripisuje právnickej osobe aj vtedy, ak fyzická osoba konala v mene alebo v záujme právnickej osoby, prípadne v rámci jej činnosti. Dôležité je, aby tieto osoby boli s využitím prostriedkov právnickej osoby minimálne uzrozumené s následkom.
Prípady, kedy konanie nie je pripočítateľné
Existujú aj situácie, kedy sa konanie fyzickej osoby nepričíta právnickej osobe. Jednou z nich je, ak fyzická osoba konala v rozpore so záujmami právnickej osoby a dokonca aj na jej úkor, a zároveň nebola na také konanie oprávnená. V takom prípade by sa konanie nemalo pripisovať právnickej osobe, ak by napríklad jej právny úkon bol neplatný alebo neúčinný. Avšak, ak bola osoba oprávnená na zastupovanie právnickej osoby, jej konanie sa pripisuje PO.
Zavinene a jeho formy u právnických osôb
Trestná zodpovednosť právnických osôb je založená na princípe zavinenia. Zákon rozlišuje dva základné druhy zavinenia: úmysel a nedbanlivosť.
- Úmyselné zavinenie: Nastáva vtedy, keď právnická osoba, prostredníctvom svojich orgánov alebo iných oprávnených osôb, vedela, že pácha trestný čin, a chcela spôsobiť tento následok, alebo s ním bola uzrozumená. Úmysel môže mať rôzne formy, od priameho úmyslu (keď páchateľ chce spôsobiť následok) cez nepriamy úmysel (keď páchateľ vie, že môže spôsobiť následok, a s tým sa zmieruje) až po tzv. uznesenie so zamýšľaným následkom.
- Nedbanlivé zavinenie: V prípade nedbanlivosti chýba vôľová zložka. Právnická osoba koná nedbanlivo, ak spoznala, že môže spôsobiť následok, a napriek tomu bez primeraných dôvodov spoliehala na to, že tento následok nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo ak tento následok spôsobila, hoci to vzhľadom na svoju povinnosť náležitej opatrnosti mala a mohla predvídať (nevedomá nedbanlivosť). U nedbanlivého zavinenia platí, že vôľová zložka chýba, avšak existuje objektívna povinnosť predvídať a zabrániť následku.
Tresty pre právnické osoby
Právnickým osobám, ktoré sa dopustia trestného činu, môžu byť uložené špecifické tresty. Medzi najčastejšie patria:
- Zhabanie majetku: Môže sa týkať celého majetku právnickej osoby alebo jeho časti.
- Peňažný trest: Finančná sankcia uložená právnickej osobe.
- Zákaz činnosti: Môže sa týkať vykonávania určitých činností, ktoré boli spojené so spáchaním trestného činu.
- Zrušenie právnickej osoby: V závažných prípadoch môže byť právnická osoba zrušená.
Je dôležité poznamenať, že niektoré právnické osoby, ako napríklad štátne orgány alebo niektoré neziskové organizácie, nepodliehajú trestnej zodpovednosti právnických osôb, pokiaľ im to osobitné predpisy neumožňujú.
Spolupáchateľstvo a účasť na trestnej činnosti
Register trestov právnických osôb môže obsahovať záznamy o prípadoch spolupáchateľstva alebo účasti na trestnej činnosti. Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona, trestná zodpovednosť právnickej osoby sa uplatňuje aj vtedy, ak sa trestného činu dopustila prostredníctvom inej právnickej osoby (tzv. "bielého koňa") alebo prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je len sprostredkovateľom. V takýchto prípadoch sa vyžaduje tzv. "podmienka", aby konanie bolo pripočítateľné právnickej osobe.
Zákon tiež predpokladá, že trestná zodpovednosť právnickej osoby môže byť vyvodená aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá konala za právnickú osobu, bola napríklad nepripočítateľná v čase spáchania skutku, alebo ak ju z iných dôvodov nie je možné stíhať. V takýchto prípadoch sa potom na právnickú osobu uplatňujú ustanovenia o pripočítateľnosti podľa § 4 ods. 1 a 6.
Zánik trestnej zodpovednosti právnickej osoby
Trestná zodpovednosť právnickej osoby môže zaniknúť z viacerých dôvodov. Jedným z nich je zrušenie právnickej osoby. Avšak, nie každé zrušenie právnickej osoby vedie k zániku jej trestnej zodpovednosti. Napríklad, ak dôjde k rozdeleniu právnickej osoby na dve nové, pôvodná právnická osoba môže zaniknúť, ale jej trestná zodpovednosť môže prejsť na nástupnícke subjekty. Podľa § 7 ods. 2 zákona, ak dôjde k zrušeniu právnickej osoby s likvidáciou, trestná zodpovednosť nezaniká, pokiaľ sa nepreukáže, že nebolo možné trestný čin preukázať.
V prípade konkurzu na právnickú osobu alebo vyhlásenia nútenej správy na právnickú osobu (§ 4 ods. 6 písm. b) a c)) sa trestná zodpovednosť taktiež nezrušuje automaticky. Právnická osoba sa môže stať tzv. "prázdnou" entitou, ktorá už nevykonáva žiadnu činnosť, ale jej minulé konanie ju môže stále zaväzovať.
Register trestov a trestné konanie
Zavedenie registra trestov právnických osôb prinieslo aj zmeny v trestnom konaní. V rámci trestného konania právnických osôb sa uplatňuje princíp "ne bis in idem" (§ 21), ktorý zakazuje dvojité stíhanie za ten istý čin. Taktiež sa zaviedol pojem "vznesenie obvinenia PO", čo je dôležitý krok v trestnom konaní.
V prípade, ak sa trestného činu dopustí fyzická osoba aj právnická osoba, je možné viesť trestné stíhanie voči obom subjektom, a to aj v samostatných konaniach. Toto umožňuje efektívnejšie postihovanie protiprávneho konania a zabezpečuje, že zodpovednosť nesie ten, kto sa jej dopustil.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a súvisiace ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku tvoria komplexný rámec pre postihovanie protiprávneho konania právnických osôb. Register trestov právnických osôb je následne nástrojom, ktorý zhromažďuje informácie o týchto previneniach a slúži na monitorovanie a prevenciu.