Príbeh Michaela Stranka, ktorý sa narodil ako Michal Strenk 10. novembra 1919 v malebnej rusínskej dedine Jarabina, neďaleko Starej Ľubovne na Slovensku, je svedectvom o neobyčajnom živote, ktorý prekročil hranice kontinentov a stal sa súčasťou najvýznamnejších historických udalostí 20. storočia. Hoci jeho rodná obec je stále súčasťou Slovenska, jeho životná púť ho zaviedla do Spojených štátov amerických, kde sa stal hrdinom a symbolom odvahy. Jeho príbeh, hoci stále nie je na Slovensku dostatočne známy, si zaslúži byť pripomínaný, pretože predstavuje hlboké morálne hodnoty, ktoré sú univerzálne a nadčasové.

Od dedinského chlapca k americkej armáde
Michal Strenk opustil svoje rodisko s túžbou po lepšej budúcnosti a snov o cestovaní. Po ukončení strednej školy v Pensylvánii v roku 1937, kde sa zoznámil s americkým spôsobom života, sa zamestnal ako robotník na stavbe ciest. V tom čase Spojené štáty americké stále pociťovali vážne následky svetovej hospodárskej krízy, ktorá ovplyvňovala životy mnohých ľudí. Napriek týmto ekonomickým ťažkostiam, blížiaca sa druhá svetová vojna formovala plány a osudy mladých mužov po celom svete.
V roku 1939 sa Michal Strenk rozhodol vstúpiť do americkej námornej pechoty. Tento krok bol motivovaný nielen túžbou po dobrodružstve a cestovaní, ale aj hlbším želaním prispieť k slobode a nezávislosti, dokonca aj k oslobodeniu svojej rodnej vlasti. V rokoch 1939 až 1942 cvičil a slúžil v Spojených štátoch a na Kube, kde si budoval vojenské zručnosti a disciplínu. Jeho talent a odhodlanie mu čoskoro vyniesli hodnosť seržanta.
Elitný Marine Raider a Pacifické bojiská
Strank sa stal súčasťou elitného 3. práporu Marine Raiders, špeciálnej jednotky námornej pechoty, ktorá sa vyznačovala vysokou úrovňou výcviku a schopnosťou vykonávať náročné misie. Počas svojej výslužby v tejto jednotke navštívil aj vzdialené a nebezpečné oblasti Tichomoria, ako sú Šalamúnove ostrovy a Bougainville v Papue Novej Guinei. Tieto bojiská boli svedkami tvrdých a krvavých konfliktov, kde sa prejavila nielen jeho odvaha, ale aj jeho vodcovské schopnosti.
Na konci vojny bol Michal preradený do 28. pluku námornej pechoty, 5. divízie. V tomto období, keď sa americké sily pripravovali na kľúčové bitky vojny, sa "Mike", ako ho v USA familiárne volali, veľmi rýchlo stal vodcom divízie. Jeho schopnosť viesť a inšpirovať ostatných bola zrejmá, a sám si mohol vybrať ľudí, s ktorými sa zúčastní najdôležitejších operácií.
Bitka o Iwo Jima a ikonická fotografia
Jednou z najvýznamnejších a zároveň tragických kapitol v živote Michaela Stranka bola účasť na bitke o japonský ostrov Iwo Jima. Táto bitka, ktorá prebiehala od 19. februára do 26. marca 1945, bola jednou z najkrvavejších v Tichomorí. Americké sily čelili vynikajúcej a nekompromisnej obrane japonského generála Tadamičiho Kuribajašiho, ktorý z ostrova vytvoril špeciálne bojisko. Napriek tomu, že americké námorníctvo už takmer neexistovalo, vojenskí lídri sa rozhodli ostrov dobyť, aby ho využili ako strategickú leteckú základňu pre podporu leteckej ofenzívy proti Japonsku.

V rámci tejto bitky bola 23. februára 1945 zverená seržantovi Michaelovi Strankovi úloha viesť skupinu šiestich vojakov americkej námornej pechoty pri vztýčení americkej vlajky na vrchole hory Suribači. Táto úloha sa stala historickou. Spolu s Ira Hayesom, Haroldom Schultzom, Franklinom Sousleyom, Haroldom Kellerom a Harlonom Blockom, Strank úspešne vztýčil vlajku, ktorá sa stala symbolom amerického víťazstva a vytrvalosti. Zaujímavosťou je, že to bolo už druhé vztýčenie vlajky na Suribači v ten deň, pričom prvé bolo menšie. Práve vďaka tomu sa Strank ocitol na slávnej fotografii Joea Rosenthala z agentúry AP, ktorá sa stala jedným z najznámejších a emocionálne najsilnejších ikonických momentov druhej svetovej vojny v Pacifiku.
Sám Strank si pravdepodobne neuvedomoval, aký monumentálny význam bude mať tento čin. Jeho spolubojovníci bezpečne vyviedol na vrchol a vlajku spoločne zapichli do zeme tak, aby bola dostatočne viditeľná aj pre ostatných námorníkov. Bol to práve Michal, ktorý vydal rozkaz. Americkí vojaci si išli tvrdo za svojím cieľom.
Tragická smrť a odkaz pre budúcnosť
Návšteva ostrova Iwo Jima sa však Michalovi Strankovi stala osudnou. Hoci Američania predpokladali rýchle dobytie ostrova, stretli sa s nečakaným odporom. Dňa 1. marca 1945, len týždeň po vztýčení vlajky, bol seržant Strank zasiahnutý šrapnelom z americkej lode, keď do piesku kreslil náčrt novej akcie. Jeho prieskumná jednotka sa dostala do obkľúčenia Japoncov. Ako veliteľ vyhodnotil situáciu tak, že jedinou šancou, ako sa z toho dostať, bolo zavolať delostreleckú podporu z vlastných lodí. Strank nariadil paľbu na vlastné pozície, aby kryl ústup svojich mužov. Bohužiaľ, pri tejto akcii bol zasiahnutý americkou strelou a zahynul na následky zranení priamo do srdca vo veku 25 rokov. Posledné Strankovo rozhodnutie však zachránilo životy jeho spolubojovníkov.

Aj napriek svojej tragickej smrti sa Michal Strank stal legendou. Jeho odvaha, vodcovstvo a obetavosť boli ocenené nielen jeho spolubojovníkmi, ale aj celou Amerikou. Na základe slávnej fotografie vztýčenia vlajky bol v roku 1954 na národnom cintoríne v Arlingtone odhalený pamätník americkej námornej pechoty, ktorý pripomína hrdinstvo tých, ktorí bojovali za slobodu.
Odhalenie pôvodu a túžba po návrate
Až v roku 2008 sa zistilo, že Michal Strank nebol rodeným Američanom. K tomuto objavu sa dopátral americký vojak Gunnery Sergeant Matt Blais, ktorý bol v tom čase pridelený k bezpečnostnej službe Amerického veľvyslanectva na Slovensku. Jeho pátranie odhalilo korene tohto hrdinu v malej slovenskej dedine Jarabina.
Táto informácia dodala jeho príbehu ďalší rozmer. Jedným z dôvodov, prečo Michal Strank vstúpil do americkej armády, bola aj túžba cestovať a vrátiť sa do svojej rodnej obce, oslobodiť Československo. Bohužiaľ, tento sen sa mu už nesplnil. Padol za novú vlasť, ale túžil navštíviť tú starú.
Vzdelávanie a inšpirácia pre súčasnosť
Príbeh Michaela Stranka je dnes vďaka iniciatívam, ako je tá od Branislava Iľkoviča z Neziskovej organizácie Michala Strenka v Starej Ľubovni, postupne odkrývaný a približovaný verejnosti. Organizácia sa snaží zachovať odkaz tohto slovenského hrdinu a prostredníctvom vzdelávacích podujatí, táborov a múzejných expozícií učí mladú generáciu o dôležitosti histórie, odvahy a morálnych hodnôt.
"Bol tvrdý, bol veľmi prísny na svojich podriadených vojakov. Mimoriadne veľa s nimi cvičil. Ale bolo to preto, lebo Strankovi záležalo na tom, aby zvládli vojenské povinnosti. Vojakom vštepoval, že keď budú poctivo cvičiť a trénovať, tak im to na bojisku zachráni život. Bol takou sliepkou, ktorá si pod krídlami chráni svoje kurčatá. Veľmi mu na vojakoch záležalo, stále ich chránil," opisuje Branislav Iľkovič povahu seržanta Stranka. "Bol schopný sa aj pobiť v krčme za svojich vojakov, za čo ho dokonca degradovali. Bolo v ňom niečo otcovské. Hovoria o tom vojaci v dokumente o Strankovi. Mali pocit, že pri ňom vojnu prežijú."
Původ holokaustu | Dokument v PLNÉ BARVĚ
Dokumentárny film režiséra Dušana Hudeca s názvom "Chlapec, ktorý chcel byť prezidentom" rozpráva príbeh tohto mladého muža, ktorý svoje schopnosti a energiu zasvätil boju za slobodu a nezávislosť. Tento film, ako aj aktivity spomínanej neziskovej organizácie, majú za cieľ ukázať, že aj napriek rozdielom v pôvode a cieľoch, môžeme všetci bojovať za spoločné hodnoty.
Strankov príbeh a jeho morálne hodnoty slúžia ako inšpirácia. Zosobňuje hrdinskú odvahu byť slobodný a hlboké puto medzi našimi krajinami. Ako uviedla slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, sme spoločenstvo hodnôt, ktorého sila závisí od našej schopnosti tieto hodnoty brániť a presadzovať. Príbeh Michaela Stranka nám pripomína, že ochrana nášho spojenectva nie je len o vojenských rozpočtoch, ale aj o obrane našich politických, hospodárskych a sociálnych programov. Je to o oslavovaní historických víťazstiev, ale predovšetkým o schopnosti čeliť novým výzvam s rovnakou odvahou a odhodlaním, aké preukázal chlapec z malej slovenskej dediny, ktorý sa stal symbolom americkej námornej pechoty.
tags: #chlapec #ktory #chcel #byt #prezidentom