Černínský palác, impozantná budova na Hradčanoch v Prahe, nie je len sídlom Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky, ale aj miestom s bohatou a často dramatickou históriou. Jedným z najzaujímavejších a zároveň najviac medializovaných priestorov paláca je byt na druhom poschodí, ktorý bol po celú dobu existencie samostatného Československa až do päťdesiatych rokov 20. storočia určený pre ministrov zahraničných vecí. Tento byt, dnes známy ako Masarykov byt, je neoddeliteľne spojený s osobou a tragickým osudom diplomata Jana Masaryka.
Od vzniku republiky po povojnové obdobie: Služobný byt ministrov
História služobného bytu pre ministrov zahraničných vecí v Černínskom paláci siaha do obdobia po vzniku Československa. Architekt Pavel Janák počas rekonštrukcie paláca v 30. rokoch 20. storočia vybudoval v druhom poschodí práve tieto reprezentačné a zároveň funkčné priestory. Prvým ministrom, ktorý tento byt využíval, bol Kamil Krofta. V povojnových rokoch sa jeho užívateľom stal aj Jan Masaryk, syn prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka. Jeho pôsobenie vo vysokej diplomatickej službe a následný tragický koniec v tomto byte sa navždy vryli do pamäti národa.
Jan Masaryk: Osobnosť a jej tragický koniec
Jan Masaryk patrí k nemnohým štátnikom, ktorí si v českom národnom povedomí zachovávajú stálé miesto. Narodil sa v rodine všeobecne uznávaného a váženého zakladateľa československého štátu a jeho prvého prezidenta T. G. Masaryka. V diplomatických službách ministerstva zahraničných vecí sa vypracoval na skúseného politika, ktorý si úprimnou a nefalšovanou starosťou o prostých ľudí získal ich obľubu. Vo vysokých kruhoch svetovej demokracie bol prijímaný nielen ako láskavý a humorný spoločník, ale aj ako špičkový diplomat.
Zlom v jeho živote priniesol Mníchov 1938, ktorý bol predzvesťou povojnového rozdelenia sveta na dva nepriateľské bloky a vytrhnutia Československa z demokratickej Európy. Po kapitulácii hitlerovského Nemecka navrhoval raz a navždy znemožniť obnovu nemeckej agresie prechodným povojnovým obdobím, v ktorom by bol nemecký národ vyliečený z nákazy nacizmu. Predstava čs. zahraničnej politiky o riešení nemeckej otázky sa už v prvých povojnových rokoch dostala do rozporu s procesom polarizácie Európy, keď spory medzi veľmocami tlačili čs. zahraničnú politiku do úzkych. Poválečná geopolitická situácia malého štátu vedľa silno expanzívne orientovanej veľmoci - Sovietskeho zväzu - v hlavných rysoch vymedzovala možnosti československej zahraničnej politiky i možnosti vnútroštátneho vývoja krajiny, čo Masaryk zvlášť ťažko pociťoval.
Veril vo federalizovanú Európu, „federáciu slobodných ľudí“, ktorá by bola podmienkou trvalého mieru. Nesúhlasil s teóriou o vytvárajúcej sa „železnej opona“ medzi Východom (zahŕňajúcim Sovietsky zväz a ľudovodemokratické štáty strednej a východnej Európy) a Západom (združeným okolo anglosaských národov), ktorá mala pôsobiť ako hrádza proti rozpínajúcemu sa komunizmu. Masarykova humanistická filozofia bola v zásadnom rozpore s komunistickou filozofiou triedneho boja i akoukoľvek propagandou nenávisti medzi ľuďmi a národmi. Odmietal svet „studenej vojny“ a snažil sa mu čeliť medzinárodnou spoluprácou pod patronátom OSN.
Jeho život tragicky skončil v noci z 10. na 11. marca 1948, keď bol nájdený mŕtvy pod oknom svojej kúpeľne v byte na druhom poschodí Černínského paláca. Okolnosti jeho smrti sú dodnes predmetom diskusií a vyšetrovaní.
Vyšetrovanie smrti Jana Masaryka: Od pádu k vražde
Vyšetrovanie okolností smrti Jana Masaryka prebiehalo v rokoch 1948, 1968-1969, 1993-1996, vždy s odlišným výsledkom. Priizvaní znalci posudzovali spôsob a miesto dopadu tela Jana Masaryka na nádvorie, analýzu pádu z výšky, silové pôsobenie na telo na začiatku pádu, ako aj na samotný priebeh pádu tela. Vyhodnotením poznatkov znalci úplne vylúčili možnosť spontánneho pádu J. Masaryka z okna. K otázke aktívneho skoku pri samovražednom úmysle zistili, že z biomechanického a technického pohľadu je táto možnosť prijateľná. Pri posúdení možnosti účasti iných osôb zistili, že na dosiahnutie zdokumentovaných vzdialeností dopadu na nádvorie nebolo potrebné pôsobenie žiadnych vonkajších síl, avšak pripustili, že z technického hľadiska ich nemožno ani vylúčiť. Znalci tiež odmietli možnosť pádu po vysunutí bezvládneho tela z okna ako technicky neprijateľnú. V žiadnom prípade by sa nejednalo o koordinovaný pád na chodidlá.
Napriek nejednoznačným záverom predchádzajúcich vyšetrovaní dospel Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu dňa 22. 12. 2003 k záveru, že Jan Masaryk bol vo svojom služobnom byte zavraždený. Vraždy sa mali dopustiť neznámi páchatelia tým, že dňa 10. marca 1948 v bližšie nezistenom čase fyzicky napadli ministra a z výšky 14,5 metra ho zhodili na nádvorie.
Architektonické a umelecké skvosty paláca
Černínský palác sám o sebe predstavuje architektonický skvost. Pôvodne ranobaroková budova, ktorú dal postaviť rakúsky diplomat gróf Humprecht Jan Černín z Chudenic, je jednou z najväčších barokových budov v Prahe. Počas svojej histórie prešiel palác viacerými prestavbami a rekonštrukciami, najmä v neskorobarokovom štýle. V rokoch 1928 až 1934 prešiel čiastočnou prestavbou pod vedením architekta Pavla Janáka, ktorý v druhom poschodí vybudoval spomínaný služobný ministerský byt.
Interiéry paláca sú zdobené cennými umeleckými dielami. Halu zdobia dve najstaršie tapiséria v Černínskom paláci - vlámske renesančné verdury z obdobia okolo roku 1550, zakúpené v roku 1928 z pozostalosti kniežaťa z Lobkovic. Najhonosnejšou tapisériou je Triumf Alexandra Veľkého, súčasť trojdielneho cyklu z Bruselu okolo roku 1650. Orientálnu časť zbierky kobercov reprezentuje koberec s tzv. tunghrou, ktorý pochádza z Turecka z konca 19. storočia.
Miestnosti paláca zdobia aj maľované drevené pozdne renesančné stropy zo 17. storočia. Jednou z mála miestností Masarykovho bytu, ktorá sa do dnešnej doby zachovala celá v pôvodnej podobe, je kúpeľňa. Jej zariadenie je dodnes funkčné, vrátane jedného z prvých typov masážnej sprchy s napevno zabudovanými tryskami a zvončeka na služobníctvo nad vaňou.
Masarykov byt dnes: Reprezentačné priestory s historickým odkazom
Po roku 1948 došlo v byte k značným úpravám. Bol využívaný na reprezentačné účely a ako kancelárie, takže aktuálne vybavenie už vo väčšine neodpovedá pôvodnému stavu. V roku 1993 Ministerstvo zahraničných vecí priestory pietne upravilo tak, aby vypovedali o jeho pôvodnom účele. Jediným kusom pôvodného mobiliáru je dobové americké rádio značky Scott, vyrobené v Chicagu v roku 1932, ktoré bolo zakúpené pre československé veľvyslanectvo v Londýne, kde vtedy pôsobil Jan Masaryk. Zachovala sa aj pôvodná kúpeľňa.
V byte sa nachádzajú aj ďalšie historicky cenné predmety. Stolné hodiny vyrobené parížskou firmou Deniére na konci 19. storočia, ktoré ministerstvo zakúpilo v roku 1935 a umiestnilo na československé veľvyslanectvo v Londýne. Obraz Zátoka od Rudolfa Kremličku, jedného z najvýznamnejších českých prvorepublikových maliarov, ktorý ministerstvo zakúpilo v roku 1927. Bronzová busta Jana Masaryka vytvorená v 1. polovici 40. rokov 20. storočia. A tiež globus vytvorený astronómom Johannom Gabrielom Doppelmayrom a mediarytincom Johannom Georgom Puschnerom v Norimbergu v roku 1728, ktorý je v Černínskom paláci od roku 1949.
Dnes byt slúži predovšetkým na organizovanie tlačových konferencií ministra zahraničných vecí, prípadne jeho námestníkov, so zahraničnými partnermi. Aj napriek úpravám si však zachováva silný historický odkaz, pripomínajúc obdobie prvej republiky, tragický osud Jana Masaryka a zlomové okamihy československých dejín.
Černínský palác potřetí - stoly, kde se psaly dějiny
Palác v kontexte dejín: Od Neuratha po zrušenie Varšavskej zmluvy
Černínský palác nie je len miestom spojeným s Janom Masarykom. Jeho steny sú svedkami mnohých ďalších kľúčových udalostí československých a európskych dejín. Počas druhej svetovej vojny tu sídlil Úrad ríšskeho protektora, čo predstavuje temné obdobie Protektorátu Čechy a Morava. Po vojne sa stal opäť sídlom Ministerstva zahraničných vecí. Posledným ministrom, ktorý byt využíval, bol Masarykov nástupca po komunistickom prevrate, Vlado Clementis, ktorý bol neskôr v roku 1952 popravený.
V novembri 1989 sa v priestoroch paláca uskutočnilo stretnutie predstaviteľov vládnych a opozičných síl, ktoré viedlo k pádu komunistického režimu. V roku 1991 bol v paláci podpísaný protokol o zrušení Varšavskej zmluvy, čo znamenalo koniec bipolárneho rozdelenia Európy a koniec studenej vojny. Tieto udalosti potvrdzujú, že Černínský palác bol a zostáva významným dejiskom dôležitých politických a diplomatických rokovaní.
Architektonické členenie paláca
Černínský palác tvorí rozsiahly komplex na západnej strane Loretánskeho námestia, do ktorého sa obracia hlavnou fasádou. Stavebný komplex na pretiahnutom obdĺžnikovom pôdoryse obsahuje štyri krídla, ktoré s priečnym stredným krídlom uzatvárajú dva arkádové dvory. Hlavné krídlo a severné záhradné krídlo sú trojpodlažné, ostatné jednopodlažné. Severné krídlo sa v prízemí otvára salou terrenou do obdĺžnej dvojúrovňovej záhrady. K historickému palácovému bloku prilieha mladšia tzv. Janákova prístavba administratívnych krídel areálu. V osi záhrady je umiestnená oranžéria.
Kľúčovými osobnosťami, ktoré sa podieľali na prestavbách a rozširovaní paláca, boli: Giovanni B. Anselmo Lurago - autor rekonštrukcie paláca z 18. storočia, Antonín Wolf - autor prestavby na kasárne v polovici 19. storočia, Pavel Janák - autor prístavby z 30. rokov 20. storočia a Otakar Fierlinger - záhradný architekt, autor novej koncepcie záhrady z 30. rokov 20. storočia. Tieto osobnosti formovali palác do podoby, akú poznáme dnes, a prispeli k jeho historickej a architektonickej hodnote.