V Tornali na Dobšinského ulici finišujú s druhou etapou výstavby 14 sociálnych bytov nižšieho štandardu za viac ako 9 miliónov korún (298 745.27 €). Vedúci odboru investičného a finančného rozvoja mesta Róbert Mag pre Rimava.sk potvrdil, že financie čerpali z dotácií Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške viac ako 6,5 milióna korún (215 760.47 €) a Rómovia sa na stavbe mali podieľať vlastnou prácou v hodnote približne 1,4 milióna korún (46 471.49 €). Mesto už minulý rok odovzdalo za rovnakých podmienok do prenájmu 16 bytov. „Teraz tu býva 42 ľudí,“ povedala Breznaníková, podľa ktorej výška nedoplatkov je približne 10 percent, čo je v norme.
Tento projekt v Tornali je jedným z príkladov snahy o riešenie bytovej problematiky pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Situácia na Slovensku však poukazuje na širší problém s dostupnosťou bývania. Alarmujúce je, že dvaja z troch mladých ľudí (65,2 %) na Slovensku vo veku 18 až 34 rokov bývajú so svojimi rodičmi. Tento údaj je podstatne vyšší ako priemer krajín Európskej únie, ktorý predstavuje 49,5 %.
Nový zákon o podpore štátneho nájomného bývania
Cieľom nedávno schváleného nového zákona o podpore štátneho nájomného bývania je riešiť túto situáciu a ponúknuť vybraným skupinám obyvateľstva cenovo dostupnejšie bývanie. Návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania, ktorý predložil poslanec NR SR Miloš Svrček (Sme rodina), sa v parlamente viackrát presúval. Napokon ho 25. mája 2022 schválilo 126 zo 130 prítomných poslancov. Účinnosť má nadobudnúť už 1. júla 2022.
Podľa poslanca M. Svrčka sú nájomné byty regulárnou formou bývania v niekoľkých krajinách Európskej únie, ako napríklad v Rakúsku alebo Holandsku. V týchto krajinách podiel sociálneho, respektíve štátneho nájomného bytového fondu predstavuje viac ako 20 % z celkového bytového fondu, zatiaľ čo na Slovensku sú to aktuálne len 3 %. Na návrhu zákona a jeho agende sa podieľal aj podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý.
Primárnym cieľom projektu je zabezpečiť štátom podporované nájomné bývanie, dostupnejšie pre obyvateľov aj vďaka regulovanej výške nájomného. Regulované nájomné znamená, že jeho výška bude určená vládnym nariadením. Vláda bude brať do úvahy regionálne rozdiely, a tak výška nájomného bude odlišná v závislosti od lokality. Zároveň sa bude každoročne prepočítavať podľa inflácie.
Aj zamestnávatelia môžu zlepšiť finančnú situáciu nájomcov. Nájomcovia bytov so štátnou podporou môžu od zamestnávateľa dostať finančný príspevok vo výške najviac 360 eur mesačne. Podľa slov predsedu parlamentu Borisa Kollára má Slovensko viacerých veľkých investorov, ktorí sú pripravení stavať nájomné byty. Minimálny počet postavených bytov na jeden projekt nájomného bývania je 20. Predpokladá sa výstavba 1-, 2- a 3-izbových bytov. Tento projekt garantuje záruku dlhodobého bývania, nejde teda o žiadne štartovacie byty, z ktorých sa po čase nájomníci musia vysťahovať.
Maximálna výška nájomného je stanovená tak, aby bola spravodlivá a reflektovala regionálne rozdiely. Cieľom koeficientov je zabezpečiť, aby menšie byty boli cenovo dostupnejšie pre jednotlivcov alebo domácnosti s nižším príjmom. Naopak, koeficienty pre väčšie byty sú vyššie, pretože tieto byty sú určené predovšetkým pre rodiny, ktorých príjem domácnosti je častokrát vyšší.
Výpočet maximálnej výšky nájomného sa vzťahuje len na čistý nájom, teda bez zahrnutia úhrad za energie a služby spojené s užívaním bytu (tzv. servisné poplatky). Tieto poplatky sa vypočítavajú samostatne na základe aktuálnej spotreby, cien služieb a komodít, ako aj rozsahu poskytovaných služieb v konkrétnom bytovom komplexe.
Kontext sociálneho bývania na Slovensku
Zákon o podpore štátneho nájomného bývania reaguje na dlhodobý problém s nedostatkom dostupného bývania, ktorý postihuje najmä sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Vláda SR v rámci svojej bytovej politiky vytvorila podmienky pre dostupnosť bývania obyvateľov Slovenskej republiky. Táto politika sa snaží riešiť situáciu, kde bežné prístupy a spôsoby zabezpečenia bývania nedokážu pokryť potreby všetkých.
Marginalizované skupiny a ich bytové potreby
Špecifickú pozornosť si zaslúžia sociálne ohrozené a marginalizované skupiny obyvateľstva, ktoré sa do bytovej núdze dostávajú z rôznych dôvodov. Medzi tieto skupiny patria napríklad ľudia po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy, starí ľudia, mnohodetné rodiny a osamelí rodičia s deťmi, ktorí sa ocitli v sociálnej núdzi stratou rodinného prostredia. Taktiež sem patria osoby, ktoré z dôvodu nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné pomocné práce a nedokážu si zabezpečiť dostatočné príjmy. Možnosť zamestnania priamo podmieňuje dosiahnutie úrovne vzdelania, resp. kvalifikácie, ale aj celková miera zamestnanosti v regióne a úroveň jeho rozvoja.
Koncepcia štátnej bytovej politiky a súvisiace právne predpisy upravujúce podporu rozvoja bývania sa snažia riešiť problematiku bývania pre tieto skupiny. Je však nevyhnutné priznať, že zložitosť problematiky si vyžaduje špecifický prístup, ktorý nie je efektívne spájať s riešením problematiky iných marginalizovaných skupín obyvateľstva. Každá skupina si vyžaduje odlišné prístupy k riešeniu.
Sčítanie obyvateľstva a rómske komunity
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov k 26. máju 2021 žilo na Slovensku 5 379 455 trvalo bývajúcich obyvateľov, z toho 89 920 obyvateľov sa prihlásilo k rómskej národnosti. Tieto údaje však nemusia plne reprezentovať skutočný stav. Východiskom pre Koncepciu bývania sa stali výsledky sociografického mapovania rómskych osídlení, ktoré spracoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Na základe týchto výsledkov sa odhaduje, že počet Rómov na Slovensku sa približuje k dolnej hranici demografických odhadov, čo je približne 320 000. Mnohé rómske komunity sa nachádzajú v okresoch stredného Slovenska.
Príslušníci sociálne vylúčených komunít predstavujú rôznorodú skupinu, ktorú nemožno vnímať ako jeden celok. Rôzne segmenty ich obyvateľstva čelia odlišným problémom, podmieneným stavom regiónu, typom segregácie, mierou koncentrácie, počtom obyvateľov a pomerom rómskej populácie vo vzťahu k majorite.
Typy segregácie a ich dôsledky
Problém bývania sa na Slovensku prejavuje aj vo forme segregácie, ktorá má rôzne podoby a dôsledky.
Mestské a obecné koncentrácie
Mestské a obecné koncentrácie, nazývané aj getá, predstavujú územia v uzavretom geografickom priestore oddelené od ostatného obyvateľstva. Hoci sú súčasťou obce, zo socio-kultúrneho hľadiska tvoria samostatný útvar. Podľa výsledkov monitoringu je na Slovensku 168 mestských a obecných koncentrácií, v ktorých žije 32 281 Rómov. Títo obyvatelia často žijú v rodinných domoch a iných obydliach, ktoré sú postavené z dreva, hliny, plechu a nevyhovujú platným technickým normám a hygienickým predpisom.
Neplatenie poplatkov za užívanie bytu zo strany nájomníkov viedlo k vysokým dlhom a nedostatku prostriedkov u vlastníkov na opravy a údržbu. Mnohé z týchto bytov sú znehodnotené, nevyhovujú technickým a hygienickým predpisom a existuje obava, že môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti bývajúcich.
Priestorovo segregované a separované osídlenia
Ďalším typom sú priestorovo segregované a separované osídlenia, ktoré sú buď lokalizované na okraji obcí a miest, alebo sú priestorovo vzdialené od obce či mesta. V týchto osídleniach je kvalitatívna úroveň obydlí často hlboko pod štandardom bývania. Chýbajú základné technické vybavenia a infraštruktúra, ako napríklad vodovod, kanalizácia, plyn a asfaltová prístupová cesta. Viac ako 81 % osídlení nemá v_ôbec kanalizáciu.
Tieto osídlenia sa často nachádzajú v oblastiach s problematickým životným prostredím alebo v oblastiach so znehodnoteným životným prostredím, kde nie je perspektíva rozvoja. Vlastnícke vzťahy k_pôde sú často nevyriešené, čo vyvoláva problémy pri legalizácii rozvoja týchto obytných zón.
Riešenia a stratégie
Riešenie bytovej problematiky sociálne vylúčených komunít si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa nielen výstavbu nových bytov, ale aj zlepšenie infraštruktúry, sociálnu integráciu a podporu zamestnanosti.
Štátna podpora a investície
Nový zákon o podpore štátneho nájomného bývania má zabezpečiť štátom podporované nájomné bývanie, ktoré bude cenovo dostupnejšie. Vláda bude regulovať výšku nájomného na základe regionálnych rozdielov a inflácie. Okrem toho sa predpokladá zapojenie súkromných investorov do výstavby nájomných bytov.
Vláda SR identifikovala potrebu zabezpečiť bývanie pre obyvateľov sociálne vylúčených komunít. V rámci Koncepcie štátnej bytovej politiky sa navrhuje riešiť aj zabezpečenie zásobovania pitnou vodou v rómskych osadách, ako aj odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd. Tieto opatrenia si vyžadujú významné finančné prostriedky a koordináciu medzi ministerstvami a samosprávami.
Komunitné centrá a sociálna práca
Dôležitou súčasťou riešenia je aj podpora komunitných centier a komunitnej sociálnej práce. Tieto centrá môžu zabezpečovať osvetu, poradenstvo a základné sociálne služby pre obyvateľov, ktorí žijú v segregovaných osídleniach. Cieľom je plnohodnotne integrovať obyvateľov dotknutých komunít do obcí.
Komunitné centrá môžu byť zriadené prestavbou starých objektov alebo novou výstavbou. Ich financovanie môže byť zabezpečené z rozpočtov obcí, ako aj z projektov v rámci verejnoprospešných prác. Podpora komunitných centier by mala zahŕňať aj financovanie aktivít, ktoré budú vykonávať.
Udržateľné technológie a materiály
Pri výstavbe bytov pre sociálne vylúčené komunity sa odporúča využívať udržateľné technológie a materiály. Využitie domácej drevnej suroviny alebo iných ekologických materiálov môže znížiť náklady na výstavbu a zároveň prispieť k ochrane životného prostredia.
Technológie by mali byť jednoduché a racionálne, nenáročné na údržbu počas užívania stavby. Odporúča sa výstavba jedno- a dvojpodlažných domov s prístupom k bytom z vonkajšej komunikácie, čím sa predchádza problémom so spoločnými priestormi.
Zamestnanosť a podpora príjmu
Zlepšenie bytových podmienok by malo byť spojené s podporou zamestnanosti a zvyšovaním príjmov. V rámci verejnoprospešných prác a rekvalifikačných kurzov by sa mali obyvatelia sociálne vylúčených komunít učiť novým zručnostiam a zvyšovať svoju zamestnanosť.
Možnosť získať kvalitnejší typ bývania po určitej dobe aktívneho podielu na živote komunity a plnení povinností by pôsobila motivačne. Nájomné zmluvy s nájomníkmi zrekonštruovaných bytov by mohli byť uzatvárané na dobu určitú, čo by motivovalo k zodpovednému správaniu.
Výzvy a prekážky
Napriek snahám o zlepšenie situácie existujú aj významné výzvy a prekážky, ktoré bránia efektívnemu riešeniu bytovej problematiky.
Finančné zdroje a vlastnícke vzťahy
Nedostatok finančných prostriedkov a nevyriešené vlastnícke vzťahy k pôde predstavujú zásadné prekážky. Na výstavbu bytov v oblastiach so segregovanými osídleniami by bolo potrebných približne 2 793 500 tisíc korún. Zabezpečenie financovania a právne vyčistenie pozemkov je preto kľúčové.
Administratívne a legislatívne prekážky
Administratívne a legislatívne procesy sú často zdĺhavé a komplikované. Zmeny v zozname obcí s rozšírenými právomocami, ako aj zmeny v oblasti verejného obstarávania môžu spomaľovať realizáciu projektov. Je potrebné zefektívniť a zjednodušiť legislatívny rámec.
Odolnosť voči zmenám a predsudky
Spoločenská odolnosť voči zmenám a existujúce predsudky voči marginalizovaným skupinám obyvateľstva tiež predstavujú bariéru. Je nevyhnutné pracovať na zmenšovaní sociálnych rozdielov a budovaní tolerancie v spoločnosti.
Perspektívy do budúcnosti
Napriek pretrvávajúcim výzvam existujú aj pozitívne perspektívy do budúcnosti. Nový zákon o podpore štátneho nájomného bývania prináša nádej na zlepšenie dostupnosti bývania pre širší okruh obyvateľov. Zapojenie súkromných investorov a využitie moderných technológií a materiálov môžu prispieť k udržateľnej výstavbe.
Kľúčové bude aj naďalej podporovať komunitnú sociálnu prácu a rozvoj komunitných centier, ktoré sú dôležitým nástrojom pre integráciu a zlepšenie kvality života marginalizovaných skupín. Spolupráca samospráv, štátnych orgánov, mimovládnych organizácií a samotných komunít je nevyhnutná pre úspešné riešenie tejto komplexnej problematiky.