Štátny stavebný dohľad (ŠSD) predstavuje kľúčový mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu občania iniciovať kontrolu nad vykonávanými stavbami. Tento nástroj umožňuje kompetentným orgánom, predovšetkým stavebným úradom, reagovať na podnety a zabezpečiť súlad stavebných činností s platnou legislatívou. Pôsobnosť a definícia štátneho stavebného dohľadu sú primárne ukotvené v Stavebnom zákone, ktorý sa v posledných rokoch dočkal významných zmien s účinnosťou nového zákona od 1. apríla 2025.
Nástroje a právne rámce štátneho stavebného dohľadu
Pôvodný Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. definoval základné princípy štátneho stavebného dohľadu. V prípade, že právnická alebo fyzická osoba nedodržiavala výzvy orgánu ŠSD, stavebný úrad mohol vydať rozhodnutie o náprave. V závažných prípadoch, najmä pri prebiehajúcich stavbách, mal stavebný úrad právomoc práce na stavbe priamo zastaviť. Dôležité je poznamenať, že odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemalo odkladný účinok, čo znamenalo, že rozhodnutie bolo platné okamžite.
Okrem zastavenia prác mohol stavebný úrad v rozhodnutí uložiť aj ďalšie povinnosti. Tieto mohli zahŕňať zákaz činností, ktoré nad rámec povolených limitov poškodzujú životné prostredie, alebo nariadenie opatrení na zníženie negatívnych environmentálnych dopadov. Tieto ustanovenia zdôrazňovali širšiu zodpovednosť stavebníka nielen za technickú realizáciu stavby, ale aj za jej vplyv na okolie.
Ďalším aspektom regulácie, ktorý súvisel s dokumentáciou stavieb, bolo pravidlo, že ak sa nedochovali doklady, z ktorých by bolo možné zistiť účel, na aký bola stavba povolená, platilo, že stavba je určená účelu, na aký je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. V prípadoch, keď dokumentácia skutočného realizovania stavby chýbala, nebola vyhotovená alebo nebola v náležitom stave, mohol stavebný úrad nariadiť jej obstaranie vlastníkovi stavby.
Prechod na nový stavebný zákon a jeho implikácie
S účinnosťou od 1. apríla 2025 nastala významná zmena v právnej úprave stavebníctva, keď vstúpil do platnosti nový stavebný zákon. Spolu s ním boli vyhlásené aj vykonávacie predpisy, vrátane Vyhlášky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb a Vyhlášky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a o dokumentácii stavby. Tieto predpisy priniesli nielen nové formuláre žiadostí, ale aj zmeny v procesoch a kompetenciách.
Nový stavebný zákon zaviedol nové formuláre žiadostí, ktoré sú k dispozícii na stiahnutie. Medzi ne patria napríklad formuláre pre žiadosti o vydanie záväzného stanoviska dotknutého orgánu alebo záväzného vyjadrenia dotknutej právnickej osoby (Formulár č. F1/2025/01), žiadosti o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere (Formulár č. F2/2025/01), žiadosti o zmenu rozhodnutia o stavebnom zámere (Formulár č. F3/2025/01), žiadosti o vydanie doložky súladu k projektu stavby (Formulár č. F4/2025/01), žiadosti o overenie projektu stavby (Formulár č. F5/2025/01), žiadosti o overenie zmeny projektu stavby (Formulár č. F6/2025/01), ako aj iné žiadosti (Formulár č. F10/2025/02) a ohlásenia stavby a stavebných úprav (Formulár č. F11/2025/02). K týmto formulárom sú priložené aj špecifické prílohy, ako napríklad identifikačné údaje stavebníka, projektanta, vlastníka, informácie o pozemkoch, členení stavby či odstupových vzdialenostiach.
Zmeny v štruktúre a kompetenciách orgánov ŠSD
Jednou z najvýraznejších zmien priniesol nový stavebný zákon v oblasti štátneho stavebného dohľadu. K 31. marcu 2025 bola zrušená Slovenská stavebná inšpekcia (SSI) a zlúčená s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR (ÚUPV SR). Kompetencie v oblasti štátneho stavebného dohľadu boli presunuté na iné orgány.
Podľa nového zákona sú orgánmi pre výkon ŠSD:
- Regionálny úrad ako stavebný inšpektorát.
- Špeciálny stavebný úrad a iný stavebný úrad, ktoré sú ustanovené osobitným zákonom.
Významnou zmenou je, že stavební inšpektori vykonávajú ŠSD už len na Regionálnych úradoch (RÚ). Na druhej strane, obciam ako stavebným úradom bola táto kompetencia (výkon ŠSD) odobratá.
V prípade zistenia porušenia stavebného zákona pri výkone ŠSD po 1. apríli 2025, miestne príslušným správnym orgánom v prvom stupni je Regionálny úrad ako stavebný inšpektorát, v ktorého územnom obvode bol ŠSD vykonaný. V druhom stupni bude o opravných prostriedkoch rozhodovať ÚUPV SR - Sekcia štátneho stavebného dohľadu.
Nový stavebný zákon od 1.4.2025 - 1.diel #33
Úlohy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a Regionálnych úradov
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR na úseku štátneho stavebného dohľadu plní viaceré kľúčové úlohy. Medzi ne patrí najmä:
- Vypracúvanie koncepcií a smerov rozvoja ŠSD.
- Riadenie výkonu štátnej správy prostredníctvom vydávania smerníc a metodických pokynov.
- Poskytovanie odborných výkladov a organizovanie odborného vzdelávania zamestnancov regionálnych úradov.
- Rozhodovanie o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam regionálneho úradu.
- Určovanie obsahu a rozsahu odbornej prípravy a postupu pri overovaní a osvedčovaní osobitných kvalifikačných predpokladov na výkon činnosti v regionálnom úrade.
- Vybavovanie sťažností podaných na činnosť regionálneho úradu.
- Riadne riadenie a kontrola výkonu štátnej správy na regionálnom úrade.
Regionálny úrad ako stavebný inšpektorát (ďalej len „stavebný inšpektorát“) má potom priamejšie výkonné funkcie:
- Vykonáva štátny stavebný dohľad na stavbách.
- Je správnym orgánom príslušným na nariadenie stavebných prác vo verejnom záujme a na ich výkon.
- Prejednáva priestupky a ukladá pokuty za iné správne delikty.
Priebežné informácie o výkone ŠSD
Je dôležité poznamenať, že štátny stavebný dohľad sa realizuje bez návrhu, teda ex offo (z úradnej moci), alebo na základe podnetu občana. Samotný výkon štátneho stavebného dohľadu nie je v zmysle nového stavebného zákona správnym konaním. Konaním je až následná činnosť správneho orgánu, ktorý koná na základe výsledkov a záverov zistených pri výkone ŠSD, pričom toto následné správne konanie môže vyústiť do rozhodnutia. Výkon štátneho stavebného dohľadu nepodlieha lehotám v zmysle správneho poriadku (ako sú 30, 60, 90 dní), čo umožňuje dôkladnejšie prešetrenie prípadu.
Stavebné úrady sú v zmysle § 15 ods. 5 písm. g) nového zákona povinné poskytovať regionálnym úradom ako stavebným inšpektorátom súčinnosť, čo zabezpečuje lepšiu koordináciu a efektivitu kontrolných procesov.
Záväzné stanoviská a územné plánovanie
Okrem priameho výkonu dohľadu nad stavbami zohrávajú dôležitú úlohu pri povoľovaní stavieb aj záväzné stanoviská orgánov územného plánovania. Napríklad obec Kostolná pri Dunaji vydáva záväzné stanoviská podľa § 24 a § 40e zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní. Tieto stanoviská sú vydávané na základe žiadosti stavebníka pre konania vo výstavbe podľa nového Stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. a slúžia ako podklad pre vydanie rozhodnutí o stavebnom zámere, zmene v užívaní stavby, dodatočnom povolení stavby, ohlásení drobnej stavby a podobne. Záväzné stanovisko je kľúčovým dokumentom pre posúdenie súladu navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou.
Vzorové formuláre a dokumentácia
Pre uľahčenie orientácie v novej legislatíve sú k dispozícii vzorové tlačivá a formuláre. Tieto zahŕňajú široké spektrum žiadostí a ohlásení, od žiadostí o vydanie záväzného stanoviska, cez žiadosti o rozhodnutie o stavebnom zámere, až po ohlásenie stavby a stavebných úprav. Každý formulár je špecificky navrhnutý tak, aby pokrýval požiadavky vyplývajúce z nového stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov.
Zjednodušene povedané, štátny stavebný dohľad je proces, ktorý má zabezpečiť, že stavby sú realizované v súlade so zákonom, územným plánom a neohrozujú životné prostredie ani bezpečnosť. Občania majú prostredníctvom podnetov možnosť aktívne sa zapojiť do tohto procesu a prispieť k transparentnosti a zákonnosti vo výstavbe. S účinnosťou nového stavebného zákona sa menia aj procesy a orgány zodpovedné za túto činnosť, s cieľom modernizovať a zefektívniť celý systém.