Nájdeš si čas raz za týždeň? Pomôž rásť dieťaťu, ktoré nevyrastá vo svojej rodine. Malá zmena v tvojom živote, môže zmeniť celý svet jednému dieťaťu. Toto je výzva projektu BUDDY, ktorý sa zameriava na deti, ktoré síce žijú v inštitúciách, ale potrebujú osobný kontakt a podporu mimo ich každodenného prostredia.
Kto sú deti v BUDDY programe?
Deťom, ktoré nevyrastajú vo svojej rodine, ale v inštitúcii, sa venuje projekt BUDDY. Žijú v skupine s inými deťmi, ktoré majú podobné príbehy, pod dohľadom vychovávateľov v Centrách pre deti a rodiny (bývalé detské domovy). BUDDY sa zameriava na deti vo veku 12-16 rokov, u ktorých je nízka miera adopcií. To znamená, že je pravdepodobné, že dôležité roky dospievania strávia v centre. Všetky základné potreby pre život majú zabezpečené, no chýba im individuálna pozornosť a budovanie hlbších vzťahov.
Potreba individuálnej podpory a priateľstva
Deti vyrastajúce v Centrách pre deti a rodiny sú neustále v skupine, či už v domove alebo v škole, ale paradoxne, napriek fyzickej blízkosti iných, často cítia osamelosť. Táto osamelosť môže byť hlbšia ako u detí, ktoré vyrastajú v rodinnom prostredí. Traumatické zážitky z raného detstva často narúšajú dôveru v dospelých. Práve preto je BUDDY vzťah dôležitou korektívnou skúsenosťou. Tento vzťah môže obnoviť dôveru nielen v dospelých, ale aj v samých seba a v presvedčenie, že svet môže byť bezpečné miesto.
Ako funguje BUDDY dobrovoľníctvo?
Dobrovoľník, ktorý sa zapojí do projektu BUDDY, je človek so silnou motiváciou pomáhať, hľadá v živote hlbší zmysel, túži sa rozvíjať a je ochotný do toho investovať to najcennejšie, čo má - svoj čas. Jeho úlohou je pravidelne každý týždeň sa stretávať mimo centra s jedným dieťaťom a trpezlivo s ním budovať dlhodobý priateľský vzťah. Prijímať ho také, aké je - počúvať, nesúdiť, rozumieť, zaujímať sa a podporovať.
Cieľom je poskytnúť dieťaťu stabilnú, pozitívnu a dôveryhodnú osobu v jeho živote, ktorá mu môže pomôcť prekonať prekážky a rozvíjať sa. Táto podpora sa neobmedzuje len na emocionálnu rovinu, ale môže zahŕňať aj praktickú pomoc v živote, napríklad radami pri riešení školských úloh, spoločnými aktivitami či jednoducho priestorom na rozhovor o čomkoľvek, čo dieťa trápi.
Pozitívne dopady BUDDY vzťahu na deti
Zapojenie do BUDDY programu prináša deťom viaceré pozitívne zmeny:
- Obnovená dôvera: Ako už bolo spomenuté, BUDDY vzťah môže byť kľúčový pre obnovenie dôvery v dospelých a v sebadôveru dieťaťa, ktoré zažilo sklamanie alebo zradu v ranom veku.
- Miznutie rizikového správania: Deti s traumou sa často navonok prejavujú nevhodným správaním, ktoré môže byť výsledkom ich vnútorného nepokoja a neschopnosti spracovať svoje emócie. V BUDDY vzťahu sa často upokoja, pristupujú k životu zodpovednejšie a aj ich okolie vníma pozitívnu zmenu v ich správaní. Tento bezpodmienečný prijatie a podpora im pomáhajú budovať si zdravšie mechanizmy zvládania.
- Rozvoj sociálnych zručností: Pravidelné interakcie s dobrovoľníkom, ktorý im slúži ako vzor pozitívneho správania, pomáhajú deťom rozvíjať ich sociálne zručnosti, empatiu a schopnosť budovať zdravé medziľudské vzťahy.
- Zvýšená sebaúcta a sebavedomie: Pocit, že je o ne niekto záujem, že im na nich záleží a že sú vnímané ako jedinečné osobnosti, výrazne prispieva k zvýšeniu ich sebaúcty a sebavedomia.
Kto sa môže stať BUDDY?
BUDDY dobrovoľníctvo síce nevyžaduje špecifické vzdelanie či odbornosť, ale potrebuje stabilných, trpezlivých, empatických, zodpovedných a flexibilných dospelých, ktorí vedia darovať svoj čas pravidelne a dlhodobo. Je dôležité, aby dobrovoľník chápal špecifické potreby detí vyrastajúcich v ústavnej starostlivosti a bol ochotný prijať dieťa také, aké je, bez predsudkov.
Projekt je otvorený všetkým farbám pleti, národnostiam, vierovyznaniam či sexuálnym orientáciám. V prípade, že niektoré z daných kritérií popisujú tvoju aktuálnu situáciu, odporúčame ti rozhodnutie stať sa BUDDY odložiť, aby si sa mohol naplno venovať dieťaťu bez vlastných vážnych prekážok. V Centrách pre deti a rodiny pracujú s deťmi vychovávatelia, ktorých spôsobilosť na túto úlohu musí byť dôkladne preverená. Aj preto je dôležité, aby aj dobrovoľníci prešli procesom výberu a prípravy.
Každý vybratý BUDDY dobrovoľník absolvuje celodenné vstupné školenie. Počas školenia sa zoznámi s teóriou budovania vzťahu, spozná špecifiká práce s deťmi s rôznymi životnými skúsenosťami a naučí sa, ako efektívne reagovať v rôznych situáciách. Následne, za prítomnosti BUDDY koordinátorky, sa zoznámi s dieťaťom na pôde Centra pre deti a rodiny a postupne sa začne budovať BUDDY vzťah.
Tiborova skúsenosť: Cesta z detského domova a hľadanie stability
Príbeh Tibora, ktorý odišiel z detského domova (po novom Centra pre deti a rodiny), poukazuje na mnohé výzvy, ktorým čelia mladí ľudia pri osamostatňovaní. Tibor opisuje, že v čase jeho odchodu nebol na tento krok špeciálne pripravený. "Tam to bolo na báze slobodnej vôle," spomína. "Mňa to netrápilo, nikdy som nebol postavený pred situáciu vybaviť si dávky. Zaujímala ma len čo najkratšia cesta z decáku k bankomatu, kde som si mohol vybrať svoj finančný príspevok na osamostatnenie. Bolo to asi 600 Eur."
Po odchode z domova sa Tibor dostal do zariadenia "domov na pol ceste" v Kremnici, kde mu bola pridelená práca a možnosť bývania. V tomto období sa rozhodol vyhľadať svojho biologického otca, s ktorým sa prvýkrát stretol krátko pred Vianocami. Táto skúsenosť však bola pre neho traumatická, keďže otec od nich neustále pýtal peniaze, až nakoniec Tibor s bratom ostali na Vianoce úplne bez prostriedkov a museli žiť na ulici a jesť z kontajnerov. "Keď som videl brata ako jedol banány, ktoré už mali všetky farby dúhy, tak ma to zlomilo," hovorí.
Kľúčová rola rodiny a informácií
Tibor si uvedomil, že jediné skutočné bohatstvo človeka je rodina. "A čo nebolo dopriate mne, chcem ja dopriať mojim deťom," vyznáva. Chýbali mu informácie, ktoré považuje za hnaciu silu sveta. "Keby som si teraz predstavil situáciu v akej som bol, zaujímal by som sa, na čo všetko mám nárok. Viac by som sa informoval. Nevedel som si vypísať dávku v hmotnej núdzi." V minulosti si myslel napríklad, že dievčatá to budú mať ľahšie kvôli svojej kráse, no realita ukázala, že sa stávajú obeťami prostitúcie. Tiež ho prekvapilo, že mnohí jeho spolubývajúci, o ktorých si myslel, že "z tohto nikdy nič nebude", sa stali slušnými ľuďmi.
Jedinú dôveru, ktorú vtedy mal, bola voči organizácii "Úsmev ako dar", ktorá ich brávala na výlety. Keď však z detského domova odišiel, organizácia tam už nebola, čo ho zanechalo zmäteného.
Výzvy pri začleňovaní do spoločnosti
Zvládnuť začlenenie do spoločnosti a vedieť fungovať bez pomoci je náročné. Pre Tibora bol prvým krokom získať nejaký príjem. Po svadbe sa jeho situácia skomplikovala, keďže príspevok na bývanie sa znížil. V Kremnici bolo málo práce a Tibor nedokázal v zamestnaní vydržať osem hodín denne. "Ráno som nedokázal vstať, chýbali sme pracovné návyky," priznáva. "Pre mladého fagana ako ja, ktorý si myslel, že je kráľ sveta a svet má v malíčku, bola práca niečo, čo dovtedy neriešil."
Súčasný život a poučenie
Keď sa Tiborovi narodil prvý syn, bál sa, že mu spraví zo života peklo, keďže sám mal zložité detstvo a vyrastal na striedačku v siedmich domovoch. Narodením syna si uvedomil svoju zodpovednosť a začal sa správať zodpovednejšie. Dnes pracuje ako obsluha stroja na výrobu sójových potravín, žije vo Zvolene a má troch synov.
Dodnes je v kontakte s vychovávateľmi centier pre deti a rodiny, s ktorými má príjemné vzťahy. Tiež je v pravidelnom kontakte s pracovníčkami "Úsmevu ako dar". Hoci nikdy nebol naučený dávať najavo emócie a cudziemu povie, ako veľmi ľúbi svoju rodinu, pred manželkou to nedokáže. Plánuje svojim deťom ukázať, aké náročné je vyrastať v detskom domove, keď budú väčšie a budú veciam viac rozumieť.
Ekonomické výzvy a medzigeneračná podpora
Súčasná ekonomická situácia prináša nové výzvy aj v oblasti medzigeneračných vzťahov. V Španielsku, ako informuje denník El País, až tretina rodičov v minulom roku pomáhala svojim dospelým deťom vyžiť. Tento problém sa týka aj iných krajín a súvisí s nízkymi príjmami a vysokými cenami za bývanie. Mnohí mladí ľudia zarábajú reálne menej ako ich rodičia, čo im znemožňuje sporiť alebo si kúpiť vlastné bývanie. Mladí sa tak stávajú závislými od pomoci rodičov, nielen pri mimoriadnych výdavkoch, ale aj pri tých bežných.
Viac ako tretina (37 percent) rodičov starších ako 60 rokov uviedla, že v poslednom roku pomáhali svojim deťom s financiami, nakupovali im jedlo či platili účty. Dve tretiny ľudí nad 60 rokov v prieskume odpovedali, že svojim deťom pomáhajú viac, ako sami dostávali od svojich rodičov v minulosti. Toto predstavuje neviditeľnú sieť podpory, zásadnú pre udržanie sociálneho blahobytu, ktorá výrazne mení dynamiku medzigeneračnej podpory. Nerovnosť medzi rodičmi a deťmi sa v niektorých krajinách v tomto storočí ešte viac prehĺbila v dôsledku nízkych miezd a drahého bývania, čo vedie k zväčšujúcej sa generačnej priepasti.
Projekt "Dostupné bývanie pre ľudí bez domova II"
Na Slovensku sa organizácia DEPAUL SLOVENSKO, n.o. venuje podpore integrácie ľudí bez domova prostredníctvom zabezpečenia dostupného a dôstojného bývania. Projekt "Dostupné bývanie pre ľudí bez domova II" nadväzuje na predchádzajúce aktivity, kde sa organizácii podarilo zabezpečiť bývanie pre 7 klientov. V rámci projektu sociálni pracovníci vyhľadávajú vhodných účastníkov, ktorým poskytujú sociálne intervencie na základe ich individuálnych potrieb s cieľom nájsť vhodné bývanie.
Nájdenie a udržanie si vlastného bývania vedie nielen k znižovaniu stigmatizácie spojenej s chudobou a stratou bývania, ale tiež k znovuobjaveniu vnútornej sily a schopnosti samostatne riešiť životné problémy. Tento proces je kľúčový pre otvorenie cesty k vymaneniu sa z dlhodobo nepriaznivej situácie a napomáha integrácii do spoločnosti. Ambíciou projektu je tiež zvýšiť povedomie prenajímateľov o problematike bezdomovectva a búrať predsudky, pretože ľudia bez domova si často vážia príležitosť mať opäť strechu nad hlavou natoľko, že sa o zverený byt príkladne starajú.