Publikované: 25. 01.
V posledných rokoch sa v oblasti trestného práva čoraz častejšie objavujú diskusie o vedeckej podloženosti a použiteľnosti rôznych druhov dôkazov. Jedným z takýchto dôkazov, ktorý vyvoláva deliberácie a zároveň aj isté pochybnosti, je pachová stopa. Spolek Šalamoun vo svojom nedávnom článku s názvom Pachová stopa - ČR - Slovensko, upozornil na to, že dňa 04. 03. 2025 sa v Bratislave uskutočnil 13. ročník interdisciplinárnej celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, pod názvom Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi, ktorú organizovala Katedra trestného práva Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Jednou z tém konferencie, ktorá zaujala Spolek Šalamoun, bola aj Pachová stopa ako dôkaz v trestnom konaní.
Autori tohto príspevku v rámci anotácie uviedli: „Autori v článku reagujú na filmové dielo „Pachová stopa“, ktoré bolo vo februári 2025 uvedené do slovenských kín a ktoré spochybňuje použiteľnosť pachovej stopy v trestnom konaní a prezentuje pachovú stopu ako „nevedecký dôkaz“. Autori v článku vysvetľujú najnovšie dosiahnuté poznatky v tejto oblasti v rámci vedeckotechnického rozvoja a prezentujú aktuálnu judikatúru najvyšších slovenských a českých súdnych autorít, aby tak obhájili stabilné miesto pachovej stopy medzi dôkazmi v trestnom konaní.“ (viď s. 164 zborníka). V závere článku o. i. skonštatovali nasledovné (s. 176): „Aj tak sa ale na našom území jedná iba o dôkaz pomocný, nepriamy, s nižšou preukaznou hodnotou, než je tomu napríklad pri dôkazoch odtlačkami prstov či analýzou DNA a používa sa v trestnom konaní len v kombinácií s inými dôkazmi.“
Na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila po novinárskej projekcii filmu Pachová stopa, pán Václav Peričevič zo Spolku Šalamoun spolu s režisérkou Zuzanou Piussi, poukázali aj na zaujímavý slovenský prípad, a to konkrétne na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2021 zo dňa 16. 03. 2021. Ide o kauzu, v ktorej bol J. I. odsúdený Okresným súdom Bratislava sp. zn. 9 Tk 1/2016 zo dňa 30. 08. 2016 za zvlášť závažný zločin lúpeže spolupáchateľstvom k trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov, zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 1 rok, a súčasne bol zaviazaný nahradiť poškodenej VÚB a. s. škodu vo výške 25 000 eur. Okresný súd v rozsudku na s. 17 rozsudku uviedol, že „Kľúčovým dôkazom, ktorý jednoznačne preukazuje vinu obžalovaného zo spáchania lúpeže… je zaistená pachová stopa.". Pozoruhodné je, že na tej istej strane súd skonštatoval, že: „… vzhľadom na miesto nálezu pachovej stopy je zrejmé, že v danom individuálnom prípade sa výrazným spôsobom mení charakter tohto nepriameho dôkazu na dôkaz v zásade priamy.". Na túto zaujímavú pasáž rozsudku okresného súdu upozornila na tlačovej konferencii priamo režisérka Zuzana Piussi.
Obvinený J. I. namietal, že pachová stopa bola použitá ako priamy dôkaz, a tiež to, že kľúčový dôkaz pachovou stopou bol nezákonne vykonaný. Voči rozsudku okresného súdu podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1 To 116/2016 zo dňa 25. 01. 2017, zamietnuté. J. I. následne podal dovolanie, pričom argumentoval, že nosným dôkazom pre uznanie viny bola pachová stopa, ktorá bola použitá ako priamy dôkaz, hoci v trestnom konaní je považovaná len za dôkaz nepriamy. Tu je na mieste pripomenúť uznesenie NS SR, sp. zn. 4Tdo 49/2016 zo dňa 06. 06. 2017, kde súd skonštatoval, že pachová stopa môže byť hodnotená len ako nepriamy dôkaz, na čo upozornili aj autori v rámci vyššie spomínaného príspevku s názvom Pachová stopa ako dôkaz v trestnom konaní (viď s. 170-171 zborníka). Dovolanie J. I. bolo uznesením NS SR sp. zn. 4 Tdo/43/2017 zo dňa 07. 04. 2020, odmietnuté.
Aj toto uznesenie priblížili autori v rámci článku uvedenom v zborníku - v ňom však z neho citovali len jednu krátku pasáž, pričom v úvode uviedli, že NS SR „konštatoval, že obhajca obvineného nie je oprávnený zúčastniť sa pachovej identifikácie vykonávajúcej policajtom so služobným psom.“ (viď s. 171-172 zborníka). NS SR však v tomto dôležitom uznesení zmienil o. i. aj nasledovné (s. 9 a 12): „Pokiaľ ide o námietku obvineného, že dôkaz získaný z pachovej stopy slúžil v jeho prípade ako dôkaz priamy, hoci judikatúra dosiaľ pripustila len jeho použitie ako dôkazu nepriameho, podporného, je treba pripomenúť, že posúdenie, či dôkaz získaný zákonným spôsobom má charakter priamy alebo nepriamy, je otázkou hodnotenia dôkazov, ktoré dovolaciemu prieskumu nepodlieha. Posúdenie tejto otázky navyše nevykazuje tak výrazný vplyv na výsledok konania, aby takéto zaradenie do jednej či druhej kategórie samo osebe mohlo byť považované za porušenie práv obvineného. Na prijatie výroku o vine a treste sa v zmysle zákona nevyžaduje zhromaždenie a vykonanie výlučne priamych dôkazov, postačuje aj ucelená, logická sieť nepriamych dôkazov. Nie je preto podstatné zaradenie dôkazu, ale jeho dôkazná sila. Hodnotenie dôkaznej sily a dôkazu ako takého však prináleží súdu prvého a druhého stupňa, nie dovolaciemu súdu, ktorý skutkové a hodnotiace závery súdov nižšieho stupňa nie je oprávnený nanovo preskúmavať a prehodnocovať. … závery vyslovené v tomto rozhodnutí neznamenajú, že právnu úpravu a postupy vo vzťahu k pachovým stopám a pachovej identifikácii považuje najvyšší súd za celkom dostačujúcu. Zákonná úprava de lege ferenda, so striktne nastavenými pravidlami, bude musieť reflektovať najnovšie vedecké poznatky prenikajúce aj z iných európskych štátov (najmä z Českej republiky).“. V roku 2020 podal J. I. sťažnosť, ktorá bola nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2021 zo dňa 16. 03. 2021, zamietnutá.
V tomto článku by som preto chcela najprv predstaviť túto zaujímavú kauzu na podklade uznesenia NS SR z roku 2020 a nálezu ÚS SR z roku 2021. V druhej časti, vzhľadom na vyššie citované konštatovanie NS SR, ako aj vzhľadom k tomu, že dôkaz pachovou stopou bol témou minuloročnej vedeckej konferencie, podrobne priblížim prístup k metóde pachovej identifikácie v Českej republike, a to na základe správy týkajúcej sa rizík aplikačnej praxe metódy pachovej identifikácie v Polícii ČR z roku 2013, výsledkov výskumu, ktorý prebiehal v rokoch 2010-2015 na zákazku Ministerstva vnútra ČR. Záverom tejto časti len doplním, že film Pachová stopa režisérky Zuzany Piussi, na ktorý reagovali autori článku Pachová stopa ako dôkaz v trestnom konaní, získal hlavnú cenu za dokumentárny film na festivale Academia Film Olomouc AFO 2025, a súčasne obdržal aj cenu Premio Apoxiomeno v Taliansku, a to za najlepší celovečerný dokumentárny film. V Českej televízii mal premiéru dňa 20.
Kauza J. I. a pachová stopa ako kľúčový dôkaz
Rozsudok Okresného súdu Bratislava sp. zn. 9 Tk 1/2016 zo dňa 30. 08. 2016, ktorým bol J. I. odsúdený za zvlášť závažný zločin lúpeže spolupáchateľstvom, predstavuje prípad, kde pachová stopa zohrala zásadnú úlohu pri usvedčení obžalovaného. NS SR v úvode uznesenia sp. zn. 4 Tdo/43/2017 zo dňa 07. 04. 2020 uviedol, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 9 Tk 1/2016 zo dňa 30. 08. 2016 uznal J. I. za vinného na skutkovom základe, že „dňa 30. 05. 2013 v čase asi o 13.30 hod. v T. na ulici T. č. XX vstúpili obv. J. I. maskovaný silikónovou maskou s karikatúrnou podobizňou pravdepodobne osoby Arnold Schwarzenegger a ozbrojený samopalom nezisteného typu, spolu s D. X., ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, maskovaným silikónovou maskou s karikatúrnou podobizňou osoby Václav Klaus a tretím doposiaľ nestotožneným páchateľom maskovaným silikónovou maskou pravdepodobne osoby Louis De Funés, obaja ozbrojení samopalmi vz. 58, do vnútorných priestorov pobočky poškodenej spol. L., a. s., kde pod hrozbou použitia prinesených strelných zbraní žiadali od pracovníkov pobočky vydať finančnú hotovosť, pričom obv. I. po vstupe do pobočky zakričal na prítomné osoby v pobočke: „Prepad! Na zem! Ľahnite si na zem!", čím prinútil prítomných, aby si ľahli na zem, následne pristúpil k zamestnancovi pošk. S. K., ktorého stiahol na zem za kravatu a následne mu prikázal otvoriť zásuvky na časovej pokladni, z ktorých po otvorení vybral presne nezistený počet bankoviek v rôznych nominálnych hodnotách, medzičasom D. X. pristúpil k zamestnankyni pošk. E. Y. a prinútil ju otvoriť priehradky na časovej pokladni, z ktorých postupne vybral presne nezistený počet bankoviek v rôznych nominálnych hodnotách, následne obv. I. prinútil riaditeľku pobočky pošk. Ing. R. E., aby sa presunula do trezorovej miestnosti a aby mu otvorila trezor, po jeho otvorení obv. I. vybral z tohto finančnú hotovosť v presne nezistenej sume, ktorú uložil do prineseného presne nestotožneného bieleho plátenného vreca a následne odišiel spolu s pošk. Ing. E. z trezorovej miestnosti do priestoru pobočky a pri prechode kuchynkou, cez ktorú prechádzali, zobral zo stola peňaženku pošk. Y. spolu s jej obsahom v celkovej hodnote 167,60 Eur, obv. I. po návrate do priestoru pre klientov v pobočke prikázal D. X. zhromaždiť zvyšnú hotovosť z pokladne pošk. K., po čom D. X. na pokyn obv. I. vytrhol násilím zásuvku z časovej pokladne pošk. K. a zhromaždil zvyšnú hotovosť do bližšie nestotožnenej prinesenej tašky zelenej farby, medzičasom do priestorov pobočky s vysielačkou v ruke vošiel doposiaľ nestotožnený tretí páchateľ a zakričal slová v zmysle, aby končili, že policajti majú signál a sú už na ceste, po čom všetci traja páchatelia ušli z pobočky L., a.s. v T. a nastúpili do osobného motorového vozidla zn. JEEP GRAND CHEROCKEE LAREDO, VIN:S čiernej farby, ktoré za tým účelom zadovážili D. X. spolu s obv. I. v mesiaci december 2012 v obci B., okr. Z., od osoby R. Q., po nasadnutí do vozidla v T. sa týmto presunuli cez obec K. do oblasti nazývanej T. X., vo vzdialenosti 4 km od obce E., kde vozidlo zanechali v lesnom poraste v ťažko dostupnom teréne s interiérom pokrytým spadnutým suchým lístím a poliatym automobilovým benzínom a roztokom skladajúcim sa zo zmesi uhľovodíkov C3-C4 a terpénických frakcií (čistič na gril), vozidlo bolo nájdené dňa 20.07.2013, uvedeným konaním spôsobili poškodenej spol. L., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: R. V. X, P., škodu v sume 86 352,13 Eur, pričom k zraneniu osôb nedošlo.“
V bodoch obžaloby (1/, 3/) obvineného podľa § 285 písm. c/ Tr. por. Okresný súd na s. 17 rozsudku uviedol, že „Kľúčovým dôkazom, ktorý jednoznačne preukazuje vinu obžalovaného zo spáchania lúpeže… je zaistená pachová stopa.". Za pozornosť v tomto prípade stojí aj nasledovné konštatovanie súdu na tej istej strane: „… J. I. namietal, že pachová stopa bola použitá ako priamy dôkaz, a tiež to, že kľúčový dôkaz pachovou stopou bol nezákonne vykonaný - k tomu, aké konkrétne námietky uviedol v súvise s konštatovanou nezákonnosťou vykonania porovnávania pachových stôp, ako aj k stanovisku súdov vo vzťahu k jeho námietkam, sa budem podrobne venovať nižšie, v rámci uznesenia NS SR z roku 2020 a nálezu ÚS SR z roku 2021. Voči rozsudku okresného súdu podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1 To 116/2016 zo dňa 25. 01. 2017, zamietnuté.“
Dovolanie a pohľad Najvyššieho súdu SR
Obžalovaný J. I. po rozhodnutí krajského súdu podal dovolanie, ktoré bolo uznesením NS SR sp. zn. 4 Tdo/43/2017 zo dňa 07. 04. 2020, odmietnuté. Tu by som najprv na chvíľu odbočila od tejto kauzy a pripomenula dôležité uznesenie NS SR sp. zn. 4 Tdo 49/2016 zo dňa 06. 06. 2017, na ktoré upozornil JUDr. Šamko na Právnych listoch, ako aj autori článku Pachová stopa ako dôkaz v trestnom konaní, uvedenom v zborníku, konkrétne na s. 171-172. „Metóda využitia pachovej stopy pre identifikáciu podozrivej osoby z pohľadu platného dôkazného práva v trestnom konaní nie je v Trestnom poriadku výslovne upravená. Z tohto dôvodu sa pri dokazovaní pachovou stopou v trestnom konaní použije všeobecná smernica obsiahnutá v § 119 ods. 2 Tr. por. „ako dôkaz môže slúžiť všetko čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona". Súčasná judikatúra uznáva výsledky pachovej identifikácie len ako dôkaz nepriamy, použiteľný len v uzavretom kruhu nepriamych dôkazov, alebo ako dôkaz podporný k priamemu dôkazu. Pachová identifikácia sama o sebe preto nemôže slúžiť ako hlavný usvedčujúci dôkaz viny obžalovaného, ale musí byť doplnená inými dôkazmi. Výsledky nie je možné overiť exaktnou vedeckou metódou, ide hlavne o to či pachová stopa je vhodná a spôsobilá pre individuálnu identifikáciu ľudského jedinca, aké má táto stopa vlastnosti, či je technickými prostriedkami zistiteľná a či je vycvičený pes schopný túto stopu identifikovať. Toto platí aj napriek tomu, že v súčasnosti, (na rozdiel od doterajších len empirických zistení) bola vedecky preukázaná existencia molekúl, ktoré umožňujú individuálnu identifikáciu páchateľa trestného činu a bola potvrdená mimoriadna schopnosť vycvičených psov takúto identifikáciu vykonať. Páchateľ mohol na mieste činu zanechať podvrhnutú pachovú stopu, (v posudzovanom prípade obvinený bežne prichádzal na miesto činu a celkom bežne tam zotrvával aj po dlhšiu dobu, keďže tam chodil za priateľkou). Aj napriek zachovaniu prísnych požiadaviek odberu a porovnaniu pachových stôp policajnými orgánmi, aj za predpokladu ich prevedenia nespochybniteľným spôsobom dôkazy používajúce pachové stopy sú nepriame a ako jediné neobstoja, pretože preukazujú, že obvinený bol na mieste činu alebo ináč preniesol pach na veci súvisiace s trestnou činnosťou, ale nepreukazujú, že čin priamo spáchal.“
Teraz sa opäť vrátim ku kauze lúpeže vo VÚB banke. Obžalovaný J. I. vo svojom dovolaní argumentoval, že „bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obsahovo ich vymedzil s poukazom na skutočnosť, že nosným dôkazom pre uznanie viny bola pachová stopa, ktorá bola použitá ako dôkaz priamy, hoci v trestnom konaní je považovaná len za dôkaz nepriamy. Pri zabezpečovaní dôkazu došlo k porušeniu práva na obhajobu a tento nebol vykonaný zákonným spôsobom…Svoje dovolanie doplnil sám obvinený podaním doručeným Najvyššiemu súdu 12. októbra 2017 označeným ako „Príloha k dovolaniu", v ktorom okrem iného uviedol, že bol nespravodlivo odsúdený, a to iba na základe jediného a nepriameho dôkazu - pachovej stopy, pričom z dvoch skutkov bol spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený. Pachová stopa bola podľa neho vyhotovená nezákonne a vyhodnotená neobjektívne v jeho neprospech. Touto nespravodlivou krivdou trpí celá jeho rodina, hlavne dve maloleté deti. Je nevinný a ničoho sa nedopustil, preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spravodlivo a zákonne." (viď s. Dovolanie J. I. bolo uznesením NS SR sp. zn. 4 Tdo/43/2017 zo dňa 07. 04. 2020, ako som už uviedla vyššie, odmietnuté. Pripomínam, že aj na toto uznesenie upozornili autori vyššie zmieneného článku s názvom Pachová stopa ako dôkaz v trestnom konaní, upriamujúc však pritom pozornosť len na tú pasáž, kde súd skonštatoval, že „obhajca obvineného nie je oprávnený zúčastniť sa pachovej identifikácie vykonávajúcej policajtom so služobným psom“ (viď s. 171-172 zborníka).
NS SR v tomto uznesení uvádza vo vzťahu k nariadeniu prezidenta Policajného zboru (ďalej aj „PZ") č. 10/1998 z 25. mája 1998 o metóde pachových konzerv a k Správe o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 03. 07. 2015 v tejto kauze, nasledovné (s. „Pachová stopa ako dôkazný prostriedok nie je výslovne upravená v Trestnom poriadku. Získavanie pachových konzerv a ich porovnávanie v praxi vychádza z nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 10/1998 z 25. mája 1998 o metóde pachových konzerv. V zmysle § 122 ods. 1 Tr. por. súd hodnotí každý dôkaz podľa svojej úvahy, jednotlivo a v súhrne všetkých dôkazov, pričom prihliada na všetky okolnosti, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu. Tvrdenie obvineného o tom, že pachová stopa bola použitá ako priamy dôkaz, hoci je považovaná za nepriamy, nie je oprávnený preskúmavať dovolací súd. Posúdenie, či dôkaz získaný zákonným spôsobom má charakter priamy alebo nepriamy, je otázkou hodnotenia dôkazov, ktoré dovolaciemu prieskumu nepodlieha. Navyše, posúdenie tejto otázky nevykazuje tak výrazný vplyv na výsledok konania, aby takéto zaradenie do jednej či druhej kategórie samo osebe mohlo byť považované za porušenie práv obvineného. Na prijatie výroku o vine a treste sa v zmysle zákona nevyžaduje zhromaždenie a vykonanie výlučne priamych dôkazov, postačuje aj ucelená, logická sieť nepriamych dôkazov. Nie je preto podstatné zaradenie dôkazu, ale jeho dôkazná sila. Hodnotenie dôkaznej sily a dôkazu ako takého prináleží súdom prvého a druhého stupňa, nie dovolaciemu súdu, ktorý skutkové a hodnotiace závery súdov nižších stupňov nie je oprávnený nanovo preskúmavať a prehodnocovať. Z tohto dôvodu, pokiaľ obvinený namietal, že mu bolo odopreté právo na obhajobu tým, že nebol prizvaný na pachovú identifikáciu, je potrebné uviesť, že obhajca obvineného nie je oprávnený zúčastniť sa pachovej identifikácie vykonávanej policajtom so služobným psom. Služobný pes nie je schopný rozlišovať medzi pachovou konzervou obvineného a pachovou konzervou jeho obhajcu. V tomto smere sa teda nejednalo o porušenie práva na obhajobu. Najvyšší súd SR v tomto uznesení ďalej uviedol, že závery vyslovené v tomto rozhodnutí neznamenajú, že právnu úpravu a postupy vo vzťahu k pachovým stopám a pachovej identifikácii považuje za celkom dostačujúcu. Zákonná úprava de lege ferenda, so striktne nastavenými pravidlami, bude musieť reflektovať najnovšie vedecké poznatky prenikajúce aj z iných európskych štátov (najmä z Českej republiky).“
Pachová stopa v Českej republike: Prístup a výskum
Vzhľadom na vyššie citované konštatovanie NS SR, ako aj vzhľadom k tomu, že dôkaz pachovou stopou bol témou minuloročnej vedeckej konferencie, je relevantné priblížiť prístup k metóde pachovej identifikácie v Českej republike. V roku 2013 bola publikovaná správa týkajúca sa rizík aplikačnej praxe metódy pachovej identifikácie v Polícii ČR. Táto správa poukázala na potrebu ďalšieho výskumu a štandardizácie postupov. V rokoch 2010-2015 prebiehal na zákazku Ministerstva vnútra ČR výskum, ktorý sa zameral na objektívne hodnotenie spoľahlivosti pachovej identifikácie.
Výsledky tohto výskumu naznačili, že hoci pachová identifikácia môže byť cenným doplnkovým dôkazom, jej samostatná použiteľnosť ako priameho usvedčujúceho dôkazu je obmedzená. Kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú spoľahlivosť tejto metódy, zahŕňajú kvalitu odberu pachovej stopy, spôsob jej konzervácie, odbornosť a tréning psov a ich psovodov, ako aj metodiku porovnávania. V českej judikatúre sa rovnako ako na Slovensku, výsledky pachovej identifikácie primárne považujú za nepriame dôkazy. Existujú však aj prípady, kedy súd prijal závery pachovej identifikácie ako jeden z viacerých dôkazov, ktoré v súhrne viedli k usvedčeniu obvineného. Dôležitým aspektom je aj otázka možnej kontaminácie pachovej stopy alebo jej znehodnotenia vplyvom vonkajších faktorov.
V kontexte diskusie o vedeckej podloženosti pachovej stopy je dôležité spomenúť, že vedecký pokrok v oblasti olfaktorického vnímania psov a molekulárnej biológie neustále prináša nové poznatky. Objav existencie špecifických molekúl, ktoré sú zodpovedné za individuálny pach človeka, a potvrdenie výnimočných schopností vycvičených psov pri ich identifikácii, otvárajú nové možnosti pre využitie pachovej stopy v trestnom konaní. Napriek tomu je nevyhnutné, aby sa tieto vedecké poznatky premietli do právnej úpravy a aplikačnej praxe formou jasne definovaných štandardov a postupov, ktoré by zaručili maximálnu spoľahlivosť a objektívnosť získaných dôkazov.
Záverečné konštatovanie autorov zborníka, že pachová stopa je na našom území stále "iba dôkaz pomocný, nepriamy, s nižšou preukaznou hodnotou", odráža súčasný stav vnímania tejto metódy v trestnom konaní. Je však nevyhnutné sledovať ďalší vývoj v oblasti vedy a techniky, ako aj legislatívne zmeny, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k posilneniu postavenia pachovej stopy ako relevantného dôkazného prostriedku.
V súvislosti s filmom "Pachová stopa" a jeho spochybňovaním vedeckej podstaty tohto dôkazu, je dôležité pripomenúť, že umenie a realita sa často prelínajú. Film môže poukázať na existujúce problémy a podnuknúť k diskusii, avšak právne systémy musia vychádzať z overených faktov a vedecky podložených metód. Prípad J. I. a jeho cesta súdmi, ako aj diskusia na odborných konferenciách, demonštrujú komplexnosť problematiky pachovej stopy a jej postavenia v trestnom konaní.