Banská Štiavnica, historické slobodné kráľovské banské mesto na strednom Slovensku, je miestom, kde sa stretáva bohatá minulosť s dynamickou prítomnosťou. Jej príbeh je úzko spätý s ťažbou drahých kovov, najmä striebra a zlata, ktoré formovali nielen jej ekonomiku, ale aj kultúru a architektúru. Mesto, ktoré je od roku 1993 zapísané na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, predstavuje unikátnu zmes technických pamiatok, historických budov a malebnej prírody Štiavnických vrchov.
Počiatky mesta: Od Keltskej osady k "Zemi baníkov"
História Banskej Štiavnice siaha hlboko do minulosti, až k osídleniu Keltami v 3. - 2. storočí pred Kr. Títo prví obyvatelia už vtedy objavili a začali ťažiť miestne zlaté bohatstvá. Archeologické náleziská, ako napríklad na vrchu Staré Mesto nad Trojičným námestím, svedčia o ich prítomnosti a prvých baníckych aktivitách. Legenda hovorí o pastierovi, ktorý objavil striebornú a zlatú rudu, čo viedlo k založeniu osady, pôvodne nazývanej "Bana", čo v slovenčine znamenalo zem plnú jám po povrchovej ťažbe. Tento región bol neskôr, v roku 1156, písomne zaznamenaný ako "terra banensium" - zem baníkov, čo naznačuje už vtedy sústavne prebiehajúcu banícku činnosť. V roku 1217 sa z "terra banensium" a "Bany" - Štiavnice, vyprodukovalo 300 mariek striebra ako banská daň, čo predstavuje približne 75 kilogramov vzácneho kovu.
Postupne sa banícka osada Bana spojila so susednou osadou Štiavnicou a v roku 1275 vstúpila do písanej histórie Slovenska ako sídlo s vlastnými mestskými privilégiami pod názvom "S. civium de Schemnitz" (Pečať mešťanov Štiavnice). Mesto sa stalo centrom nemeckých baníkov - kolonistov, pozvaných kráľom Belom IV. do strednej Európy po mongolskom vpáde. Vlastnícke vymedzenie územia baníkov bolo nevyhnutné pre ochranu kráľovských vlastníctiev a zabezpečenie dostatku dreva z okolitých lesov. Pôvodný chotár baníkov zaberal územia dnešných obcí Banská Belá, Banský Studenec, Sigelsberg, Kopanice, Kerling a Žakýl.
Zlaté éry baníctva a technický rozmach
Banská Štiavnica zažila dve hlavné "zlaté éry" baníctva. Prvá nastala v 14. storočí, kedy došlo k rozmachu ťažby a vzniku mnohých osídlení v regióne. Druhá, ešte intenzívnejšia, prebehla v 18. storočí, kedy sa Štiavnica stala centrom ťažby drahých kovov v celej Habsburskej monarchii.
V období prosperity a rastúcej potreby efektívnejšej ťažby sa Banská Štiavnica stala priekopníkom v technickom rozvoji. V roku 1627 tu bol po prvýkrát na svete použitý pušný prach na mierové účely pri razení banskej štôlne Daniel. Táto udalosť odštartovala éru inovácií, ktoré viedli k objavu mnohých nových vynálezov a prispeli k vedeckému rozmachu mesta. V 18. storočí pôsobili v Banskej Štiavnici vynikajúci konštruktéri, ako napríklad rodina Hell, ktorí navrhli a vybudovali unikátny vodohospodársky systém pozostávajúci z viac ako 40 umelých vodných nádrží - tajchov. Tieto tajchy slúžili predovšetkým na zásobovanie vodou pre technické účely v baniach, najmä na pohon vodných čerpadiel, ktoré boli nevyhnutné na odvodňovanie hlbších častí baní. Tento systém bol v tom čase jedným z najsofistikovanejších v Európe a jeho časti sa zachovali dodnes, čím svedčia o genialite vtedajších technikov.
Tento technický pokrok a rastúci význam baníctva si vyžiadali potrebu kvalitne pripravených špecialistov. V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku, ktorá predstavovala prvú organizovanú formu výuky banských odborníkov v Európe. Tento krok bol predzvesťou založenia slávnej Baníckej akadémie v roku 1762, ktorú zriadila panovníčka Mária Terézia. Bola to prvá univerzita svojho druhu na svete a stala sa centrom vzdelávania a vedeckého bádania v oblasti baníctva a hutníctva pre všetky krajiny habsburského mocnárstva.
Architektonické a historické dedičstvo
Banská Štiavnica je mestom, kde sa na každom kroku stretávame s pamiatkami rôznych architektonických slohov a historických udalostí. Jej historické jadro, spolu s technickými pamiatkami v okolí, tvorí rozsiahly komplex zapísaný na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Starý zámok a Nový zámok: Svedkovia obrany
Pôvodne farský kostol z konca 12. storočia, mohutná trojloďová bazilika, ktorá slúžila ako prvý farský kostol v meste, prešiel zásadnou transformáciou. Počas tureckých expanzií v okolí bol kostol prestavaný na protitureckú pevnosť, známu dnes ako Starý zámok. Zo strednej chrámovej lode vzniklo nádvorie, bočné lode sa premenili na obytné krídla a získaný materiál poslúžil na posilnenie obvodových múrov. Ústredná budova v tejto podobe renesančnej pevnosti mala v spodnej časti skladovacie priestory, nad nimi obytné a reprezentačné miestnosti a na poslednom podlaží boli ochodze pre delá. V tejto podobe sa hrad zachoval dodnes, s výnimkou prestavby vstupnej brány na barokovú zvonicu v 18. storočí.
Na kopci nad mestom stojí od roku 1571 Nový zámok, postavený taktiež ako protiturecká pevnosť v tvare hranolovitej veže s nárožnými baštami. Hornatý terén okolo Banskej Štiavnice neumožňoval vybudovanie súvislého opevnenia, preto obrana mesta spočívala v strategicky umiestnených vstupných bránach a nesúvislých úsekoch hradieb s baštami. Nový zámok teda nebol klasickým zámkom, ale skôr opevnenou vojenskou pozorovateľňou, ktorá bola súčasťou siete tzv. vartoviek - strážnych bodov v oblasti stredoslovenských banských miest. Dnes sú v jeho priestoroch umiestnené expozície Slovenského banského múzea, ktoré dokumentujú obdobie protitureckých bojov na Slovensku, ako aj históriu miestneho dobrovoľného hasičského zboru.
Kalvária: Barokový skvost na vrchu Scharffenberg
Neodmysliteľnou súčasťou krajinnej scenérie Banskej Štiavnice je už viac ako 250 rokov barokový skvost - Kalvária. Postavená na západnej strane vrchu Scharffenberg, vznikla podľa projektu jezuitského pátra Františka Pergera. Štiavnická Kalvária sa odlišuje od tradičného modelu štrnástich zastavení krížovej cesty. V polovici kaplniek je stvárnený život Ježiša Krista a v druhej polovici nájdeme motívy siedmich bolestí Panny Márie. Symetricky rozložená zostava hlavných objektov - Dolný kostol, plastika Sedembolestnej Panny Márie, Sväté schody, kaplnka Ecce homo a Horný kostol - plynulo stúpa svahom obráteným k mestu. Kaplnka Božieho hrobu sa nachádza na východnej strane kopca, zatiaľ čo svah lemujú kaplnky vzájomne pospájané serpentínami chodníčkov. Interiéry kostolov boli kedysi zdobené nástennými maľbami, drevenými aj kamennými reliéfmi a sochami.
Kammerhof: Srdce banskej správy
Kammerhof, známy aj ako Komorský dvor, zohrával kľúčovú úlohu v histórii mesta. Slúžil ako sídlo kráľovskej banskej komory a od polovice 16. storočia aj ako sídlo hlavných komorských grófov, ktorí mali na starosti správu baní, hút, mincovní, lesov a odborného školstva v celej stredoslovenskej banskej oblasti. Do jeho rozľahlých nádvorí zvážali banskí ťažiari kráľovi predpísanú daň (urburu) v podobe podielu z vyťaženej rudy. Preto tu boli umiestnené skúšobne, laboratóriá a váhy na posudzovanie kvality a množstva rudy. Dnešná stavebná podoba Kammerhofu je výsledkom mnohých prestavieb, ktoré z neho urobili galériu architektonických a výtvarných štýlov, kde vynikajú kamenné renesančné portály, barokové nástenné maľby v interiéri a maľovaná výzdoba uličných fasád. Dnes je Kammerhof hlavnou budovou Slovenského banského múzea.
Kostol sv. Kataríny a Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Kostol sv. Kataríny, neskorogotický chrám, sa nachádza v dominantnom postavení priamo v centre mesta, na križovatke dvoch významných stredovekých ulíc - dnešného Námestia sv. Trojice a Ulice Andreja Kmeťa. Vznikol v období prosperity mesta v 15. storočí, pravdepodobne iniciovaný bohatými rodinami banských podnikateľov. Kostol, zasadený do prudkého svahu, je orientovaný netypicky s presbytériom na južnej strane. Jeho interiér s ľahkou konštrukciou hviezdicovej klenby a uceleným priestorom pôsobí harmonicky a zodpovedá duchu neskorogotického staviteľstva. Z pôvodnej výzdoby sa zachovala monumentálna freska Posledného súdu v presbytériu, neskorogotické plastiky Madony a Ukrižovaného Krista a krov zo 17. storočia. Barokové úpravy sa dotkli kostola len v malej miere.
Mohutná stavba dnešného farského kostola Nanebovzatie Panny Márie pôsobí ako protipól k Starému zámku. Pôvodne, ako kostol sv. Mikuláša, bol kláštorným chrámom dominikánov, ktorí sa v meste usadili okolo roku 1230. Bola to románska trojloďová bazilika s priečnou loďou, ktorej základný rozsah sa zachoval dodnes, svedčiaci o jej významnosti vtedajších čias. Súčasná podoba areálu je výsledkom novovekých úprav, pričom prestavba na začiatku 19. storočia síce zachovala celkovú hmotu kostola, ale potlačila jeho stredoveký charakter v prospech vrcholného klasicizmu.
Klopačka a Morový stĺp: Symboly baníckej a vďačnej histórie
Klopačka, dvojposchodová renesančno-baroková stavba z roku 1681, slúžila v minulosti na zvolávanie baníkov do baní. Namiesto zvona sa používalo drevené klopacie zariadenie, na ktoré sa klopalo pri rôznych príležitostiach, od sviatočných až po núdzové situácie ako požiare a banských nešťastiach. Z terasy budovy sa ponúkajú nádherné výhľady na mesto.
Morový stĺp so súsoším Svätej Trojice bol postavený ako prejav vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 - 1711, ktorá si vyžiadala približne 6 000 obetí. V rokoch 1759 - 1764 bol stĺp prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na podstavci sa nachádzajú plastiky šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov, ako aj plastiky Immaculaty a sv.
Mestské opevnenie a radnica
Piargská brána je vzácnou renesančnou jednoposchodovou budovou z roku 1554, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená ako súčasť mestského hradbového systému a je jedinou zachovanou bránou z pôvodných piatich.
Základy súčasnej radnice boli postavené v 14. storočí. V roku 1507 bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18. storočí zbúraná a na jej mieste bol postavený Mariánsky stĺp. Prízemná radnica bola prvýkrát prestavaná v roku 1488 nadstavbou o jedno poschodie. Dnešnú podobu získala v rokoch 1787-1788, kedy bola nadstavená o ďalšie dve poschodia a vchod premiestnený na severnú stranu. V suteréne radnice sa nachádzala mestská väznica a vo veži je umiestnený zvon uliaty v roku 1509.
Vzdelávanie a veda: Banícka a lesnícka akadémia
Význam Banskej Štiavnice v polovici 18. storočia a potreba ďalšieho rozvoja baníctva viedli k rozhodnutiu Márie Terézie o zriadení školy vyššieho typu. V roku 1762 bola založená Banícka akadémia, prvá svojho druhu na svete, ktorá sa stala centrom vzdelávania pre banských a hutníckych odborníkov z celej habsburskej monarchie. V roku 1808 bol v Banskej Štiavnici zriadený samostatný lesnícky inštitút, ktorý bol v roku 1824 zlúčený s Baníckou akadémiou.
Budova Kammerhofu slúžila akadémii v roku 1864 ako sídlo správy školy. Pod jedným oblúkom loggie v nádvornej časti Kammerhofu sa nachádza štiavnický poludník, zakreslený na litografickej kamennej doske, ktorý slúži na určenie zemepisnej dĺžky.
V roku 1891 bol pre potreby akadémie zakúpený Fritzov dom, ktorý dnes zaujme bohato zdobenou fasádou so sgrafitovými pásmi s baníckymi a lesníckymi motívmi. V budove sa nachádzala kresliareň, kabinety a knižnica akadémie, po jej prestavbe tu sídlil rektorát.
Belházyovský dom, jedna z najkrajších renesančných budov v Banskej Štiavnici, postavená v roku 1616, slúžila v rokoch 1770-1900 katedre chémie s laboratóriami a neskôr katedre fyziky. V tejto budove sa uskutočňovali chemické a fyzikálne pokusy, ktoré prevzala aj parížska polytechnika.
Budova starej nemocnice, postavená v druhej polovici 16. storočia ako renesančný dom, slúžila do roku 1891 aj pre potreby akadémie, kde sa nachádzala knižnica, kabinety a posluchárne.
Budova Strednej odbornej školy lesníckej a budova SPŠ Samuela Mikovíniho boli postavené špeciálne pre potreby Baníckej a lesníckej akadémie. Budova SPŠ S. Mikovíniho, postavená v rokoch 1898-1900, bola určená pre banícku fakultu akadémie. Budova chemických laboratórií bola treťou budovou postavenou v areáli dnešnej botanickej záhrady pre potreby akadémie.
Botanická záhrada a jej význam
Zakladateľom botanickej záhrady v Banskej Štiavnici je Rudolf Feistmantel, profesor lesníctva, ktorý v roku 1838 zabezpečil kúpu budovy Fortúny s priľahlými pozemkami. V rokoch 1838-1839 tu vysadil prvé dreviny a do roku 1844 bolo v dolnej časti záhrady vysadených takmer 500 sadeníc domácich a cudzokrajných stromov a kríkov.
Časť botanickej záhrady, založená v roku 1859, bola sprístupnená verejnosti. Po roku 1868 zásluhou profesora Ferdinanda Illésa sa záhrada začala formovať do dnešnej podoby, kedy boli vysadené celé skupiny domácich drevín a vybudovaná sieť chodníkov. V roku 1880 profesor Ľudovít Fekete zostavil projekt vysadenia záhrady cudzokrajnými drevinami, a v tomto období boli vysadené dreviny ako sekvojovec mamutí, céder libanonský, céder sivý a tuja riasnatá.
Námestie svätej Trojice: Srdce mesta a svedectvo histórie
Námestie svätej Trojice predstavuje najcennejší pamiatkový komplex meštianskych domov, ktorý sa do svojej súčasnej podoby sformoval už začiatkom 16. storočia. Veľkorysá výstavba honosných meštianskych domov v tomto období vyplnila priestor medzi Starým zámkom a Starým mestom. Osobitným fenoménom námestia sú ústia starých banských diel - štôlní, ktoré sa nachádzali takmer v každom meštianskom dome.
Výrazné zásahy do námestia nastali v polovici 18. storočia, kedy boli prestavané viaceré meštianske domy a v strede námestia bol postavený mohutný morový stĺp so súsoším Svätej Trojice. Meštianske domy na Námestí svätej Trojice sa svojou architektúrou, výzdobou a funkciami výrazne podieľali na tvorbe historického charakteru Banskej Štiavnice. Fritzov dom, Žemberovský dom a Berggericht slúžili v 19. storočí pre potreby Baníckej a lesníckej akadémie.
Medzi významné meštianske domy na námestí patria:
- Pischlov dom: Postavený v prvej tretine 16. storočia, neskôr barokovo upravený. V polovici 19. storočia patril rodičom Márie Pischlovej, študentskej láske Andreja Sládkoviča.
- Sitnayovský dom: Pochádza z polovice 16. storočia, v druhej polovici 19. storočia bol barokovo upravený.
- Joergesov dom: Postavený v polovici 16. storočia. Začiatkom 19. storočia patril významnému banskému lekárovi Michalovi Heinrichovi.
- Jonášov, Richterov a Bošániho dom: Tvoria komplex domov na pravej strane námestia, ktoré sú dnes sídlom Galérie Jozefa Kollára. Všetky pochádzajú z prvej polovice 16. storočia a neskôr boli prestavané. V Jonášovom dome bol v roku 1783 ubytovaný cisár Jozef II.
Evanjelické lýceum: Centrum vzdelanosti a národného života
Evanjelické lýceum dostalo dnešnú podobu v rokoch 1827-1830. Pôvodne jednoposchodová budova bola zakúpená evanjelickou cirkvou pre potreby lýcea, ktoré bolo otvorené v júni 1830. Slávnostný otvárací prejav predniesol slovenský básnik Ján Kollár. V roku 1851 budova vyhorela, no už nasledujúci rok bola opravená. V lýceu prednášali a študovali viacerí významní národovci, spisovatelia a básnici.
Kultúrne a spoločenské dedičstvo
Banská Štiavnica má bohatú kultúrnu tradíciu, ktorá sa odráža v jej festivaloch, tradíciách a monumentoch.
Salamander: Symbol baníckej tradície
Banskoštiavnický Salamander bol pôvodne vážny a slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie pri významných príležitostiach. Po druhej svetovej vojne sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila v roku 1949. Od roku 1993 sa v tejto tradícii pokračuje každoročne, pričom sprievod zobrazuje život baníckeho mesta a stal sa hlavnou turistickou atrakciou. Banskoštiavnický Salamander je zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Šachtág: Prijímanie do baníckeho stavu
Šachtág je slávnostný ceremoniál prijímania baníkov do baníckeho stavu, ktorý úzko súvisí so študentskými zvykmi.
Festival peknej hudby a Banská St a nica Contemporary
Od roku 2000 sa v Banskej Štiavnici každoročne koná Festival peknej hudby, ktorý prezentuje slovenských a zahraničných koncertných umelcov v historických priestoroch mesta. Od roku 2009 v meste pôsobí rezidenčné centrum Banská St a nica Contemporary, ktoré poskytuje dočasný domov profesionálnym umelcom zo Slovenska a zahraničia.
Pomníky a sochy
Medzi najdôležitejšie pomníky mesta patria Súsošie Svätej Trojice, Súsošie Panny Márie, Pomník Andreja Kmeťa, Busta Andreja Sládkoviča v Botanickej záhrade a Pomník padlých hrdinov.
FRAGMENTY BANSKEJ ŠTIAVNICE ČASŤ. 5 STARÝ ZÁMOK
Banská Štiavnica dnes: Mesto žijúcej histórie a kultúry
Dnes je Banská Štiavnica živým mestom, ktoré si uchováva svoje historické dedičstvo a zároveň sa rozvíja ako centrum cestovného ruchu, kultúry a vzdelávania. Mesto je mestskou pamiatkovou rezerváciou od roku 1950 a patrí k najmalebnejším miestam na Slovensku. Jeho unikátna atmosféra, bohatá história a technické pamiatky ho robia neodolateľným cieľom pre návštevníkov z celého sveta. Mesto je tiež centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, ktorá ponúka možnosti na turistiku a oddych v nádhernej prírode.
[1] Terra Banensium - Zem baníkov.[2] Prvé písomné záznamy o Štiavnici pod menom „Bana“.[3] Produkcia striebra a mestské privilégiá.[4] Mesto zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.[5] Banskoštiavnický Salamander ako nehmotné kultúrne dedičstvo.[6] Štiavnický stratovulkán a jeho geologický vývoj.[7] Mestské časti a sídliska.[8] Vlajka a erb mesta.[9] Pečať mesta.[10] Historické technické pamiatky v okolí Banskej Štiavnice.[11] Banskoštiavnický rudný revír - najproduktívnejší v Európe.[12] Prvé použitie strelného prachu v baniach.[13] Počet obyvateľov v Uhorsku v 18. storočí.[14] Trať Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica ako prvá verejná úzkorozchodná železnica.[15] Požiar v Banskej Štiavnici.[16] Tradícia Salamandrových sprievodov.[17] Banícke obyčaje.[18] Deň baníkov, geológov, hutníkov a naftárov.[19] Šachtág - prijímanie do baníckeho stavu.[20] Študentské zvyky v Banskej Štiavnici.[21] Banská St a nica Contemporary - centrum pre umelcov.[22] Evanjelický kostol v Banskej Štiavnici.[23] Zásady ochrany pamiatok.[24] Cesty do Banskej Štiavnice.[25] Partnerské mestá Banskej Štiavnice.