Každý úspešný líder si uvedomuje, že úspech jeho podnikania spočíva predovšetkým na jeho vlastných pleciach. Pri takomto pocite zodpovednosti a tlaku je jednoduché podľahnúť stresu a pocitu osamelosti. Každá veľká osobnosť, ktorej meno je známe naprieč svetadielmi, musela čeliť takejto výzve. A práve tá mu priniesla úspech a vyniesla ho na vrchol. Aj z toho dôvodu sa utiekame práve k ich radám a múdrostiam. Pokiaľ ste podnikateľ, riaditeľ alebo manažér, na ktorého pleciach leží neľahká úloha manažovania a motivovania ľudí, pozrite sa na nasledujúcich 18 inšpiratívnych citátov, ktoré zmenia vašu perspektívu, keď to budete najviac potrebovať.
Základy úspešnej komunikácie a otvorenosti
Priama komunikácia patrí medzi prvotné podmienky úspechu! Avšak iba dobrý človek môže jednať priamo a iba dobrou a všetkým prospešnou prácou je možné konať otvorene pred verejnosťou. Priame a jednoduché jednanie v ľuďoch vzbudzuje všetky dobré inštinkty. Pokiaľ jednáš otvorene s úmyslom ľuďom pomôcť, tvoj úspech je neodvratný.
Tomáš Baťa, zakladateľ obuvníckej firmy Baťa, zdôrazňoval význam práce vykonávanej s vášňou: „Človek, ktorý svoju prácu vykonáva bez záujmu a iba preto, aby zarobil na chlieb, je nešťastný a otrávený človek. Ja rád počúvam, keď niekto o svojom povolaní rozpráva s láskou a chuťou.“ Tento pohľad rezonuje s prvým prezidentom ČSR, T. G. Masarykom, ktorý taktiež kládol dôraz na vnútorný vzťah k práci.
Múdrosť vodcovstva od antiky po moderné časy
Aristoteles, grécky filozof, nám pripomína fundamentálny princíp vodcovstva: „Ten, kto sa nikdy nenaučil poslúchať, sa nemôže stať dobrým lídrom.“ Táto myšlienka je kľúčová pre pochopenie hierarchie a potreby rešpektu v akomkoľvek kolektíve.
Nelson Mandela, legendárny bojovník proti apartheidu a prezident Juhoafrickej republiky, prirovnal lídra k bačovi: „Líder…je ako bača. Ostáva vzadu za stádom, necháva tie najodvážnejšie viesť, zatiaľ čo zvyšok oviec nasleduje, pričom ani jedna z nich si neuvedomuje, že sú vedení niekým zozadu.“ Toto metaforické vyjadrenie poukazuje na nenápadnú, no zásadnú rolu lídra, ktorý usmerňuje bez toho, aby si vynucoval pozornosť.
Rosalynn Carter, prvá dáma USA, rozlišuje medzi dvoma typmi vodcovstva: „Líder vedie ľudí tam, kam chcú ísť. Výborný líder nevedie primárne tam, kam ľudia chcú ísť, ale tam, kde by mali byť.“ Tento pohľad naznačuje, že skutočné vodcovstvo často zahŕňa aj usmerňovanie ľudí k cieľom, ktoré si sami plne neuvedomujú alebo ktoré sú pre ich dlhodobý prospech.
Lao-c', staroveký čínsky filozof a zakladateľ taoizmu, ponúka poetickú víziu neviditeľného vodcovstva: „Líder podáva najlepší výkon vtedy, keď ľudia nevedia, že existuje. Keď je jeho úloha splnená, práca dokončená, cieľ naplnený a jeho tím povie: „urobili sme to sami.““ Toto vyjadruje ideál pokorného lídra, ktorého prínos je citeľný, no jeho osobná prítomnosť je minimálna. Podobne čínske príslovie hovorí: „Nie krik, ale let divokej husi navedie zvyšok kŕdľa, aby letom nasledovali.“
Bill Gates, spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft, predpovedá budúcnosť vodcovstva: „Pri pohľade na ďalšie storočie môžeme povedať, že lídrami sa budú stávať tí, ktorí splnomocnia ďalších.“ Tento pohľad zdôrazňuje dôležitosť delegovania právomocí a rozvoja potenciálu členov tímu.
Steve Jobs, vizionársky zakladateľ spoločnosti Apple, mal jasnú víziu o svojej úlohe: „Mojou úlohou nie je byť na ľudí mierny. Mojou povinnosťou je vziať si týchto výborných ľudí, ktorých máme k dispozícii pod seba a posunúť ich k vlastným limitom, vylepšiť ich na maximum.“ Toto je príklad náročného, no zároveň motivujúceho prístupu k rozvoju zamestnancov.
Adlai E. Stevenson II, senátor štátu Illinois, vtipne poukázal na potrebu sebavedomia v riadiacej pozícii: „Je ťažké viesť kavalériu, pokiaľ si myslíte, že na koni vyzeráte smiešne.“ Toto zdôrazňuje, že líder musí vyžarovať istotu a dôveryhodnosť.
Colin Powell, bývalý minister zahraničných vecí USA, vyzdvihol zjednodušenie ako kľúčovú vodcovskú zručnosť: „Najlepší lídri majú talent pre zjednodušovanie. Dokážu uzemniť hádku, moderovať debatu a poskytnúť také riešenie, ktorému rozumie každý.“
Max DePree, podnikateľ a spisovateľ, definuje lídra ako niekoho, kto definuje realitu a slúži: „Základnou úlohou lídra je definovať realitu. Jeho poslednou úlohou je hovoriť ďakujem. Medzitým je sluhom.“ Tento citát poukazuje na dvojitú povahu vodcovstva - víziu a službu.
John Quincy Adams, šiesty prezident Spojených štátov amerických, podčiarkuje inšpiratívnu silu lídra: „Ak vaša aktivita inšpiruje druhých, aby snívali viac, učili sa viac a robili viac, ste skutočným lídrom.“
Dwight D. Eisenhower, 34. prezident Spojených štátov amerických, vníma vodcovstvo ako umenie presvedčenia: „Schopnosť viesť ľudí je umenie, ktorým druhého privediete k tomu, čo chcete, aby bolo splnené a to tak, že to sám chce spraviť.“
Brian Tracy, známy podnikateľ a konzultant, nabáda k budovaniu vodcovstva založeného na charizme a dôvere: „Staňte sa takým lídrom, ktorých by ľudia chceli nasledovať, aj keby nemali žiadny titul či riadiacu pozíciu.“
Benjamin Hooks, bojovník za občianske práva, varuje pred ilúziou vodcovstva bez nasledovníkov: „Pokiaľ si myslíte, že ľudí vediete, otočíte sa za seba a vidíte, že za vami nikto nie je, tak ste iba na prechádzke.“ Toto je pripomienka, že skutočné vodcovstvo si vyžaduje angažovanosť a dôveru tímu.
Jim Rohn, vplyvný podnikateľ a motivačný rečník, popisuje komplexnosť vodcovských charakteristík: „Výzvou vodcovstva je vedieť, ako byť silný, ale nie drzý, ako byť vľúdny, ale nie slabý, ako byť smelý, ale nie tyran, ako byť hĺbavý, ale nie lenivý, ako byť skromný, ale nie utiahnutý, ako byť hrdý, ale nie arogantný, ako vedieť použiť humor, ale bez potreby ironicky ublížiť.“
Vince Lombardi, legendárny tréner amerického futbalu, zdôrazňuje, že vodcovstvo je výsledkom úsilia: „Lídri sa nerodia, sú formovaní. Sú vytvorení ako čokoľvek iné - prostredníctvom tvrdej práce.“
Šikana na pracovisku a jej ničivé následky
Žiaľ, nie všetky interakcie na pracovisku sú pozitívne. Akákoľvek šikana na pracovisku je zlomyseľná, krutá a ponižujúca. Jej výsledkom môže byť vážne naštrbený zdravotný stav, úbytok hmotnosti či strata sebavedomia. Vo väčšine prípadov ide o psychický nátlak, ktorý sa prejavuje verbálne i neverbálne.
Na pracovisku sa objavujú rôzne formy šikany, ako sú bossing, mobbing, bullying či staffing. Menej známymi formami šikany na Slovensku sú bullying a staffing. Bullying predstavuje individuálnu formu šikany, pri ktorej je jedna osoba obťažovaná jednotlivcom. Viac sa vyskytuje v školskom prostredí, v kolegiálnych vzťahoch sa objavuje minimálne. Staffingu zas bývajú vystavení vedúci pracovníci, manažéri. Spôsobujú ho ich zamestnanci, ktorí svojím správaním systematicky šikanujú nadriadeného. Ide o tzv. „odpor“ voči autorite.
Bossing a mobbing sú častejšie formy šikany vyskytujúce sa na pracovisku. Bossing je opak staffingu, teda nadriadený šikanuje podriadeného. Prejavy mobbingu sa odlišujú, no ich spoločným znakom je ponižovanie a podkopávanie sebavedomia jednotlivca. Môžu začínať ako ostrý sarkazmus, no nekončia tak.
Vedúci pracovník na pracovisku by mal byť v prvom kroku odborník na problematiku súvisiacu s jeho prácou. Okrem toho však zastáva aj pozíciu lídra, motivátora a „neprofesionálneho“ psychológa. Vo svojom tíme by mal pomôcť vytvoriť takú pracovnú pohodu, ktorá eliminuje akúkoľvek šikanu. Štúdia z Nemecka, ktorú realizovala Európska nadácia, zistila, že viac ako 98 % obetí mobbingu malo následky na zdraví alebo zamestnanosti. Viac ako polovica šikanovaných zo zamestnania napokon odišla.
Ak ste sa stali obeťou šikanovania od vlastných kolegov, pustite sa do boja. Nenechajte situáciu vyhrotiť a adresujte svoju sťažnosť nadriadenému. Ak ju zamietne, no týranie stále pokračuje, máte možnosť obrátiť sa na vyššie orgány, právo je na vašej strane. Sú nimi Inšpektorát práce alebo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Poctivo si zaznamenávajte prejavy svojich kolegov.
Arogancia ako prekážka úspechu a budovania vzťahov
Všetci sa radi obklopujeme srdečnými a pozitívnymi ľuďmi. Arogancia patrí medzi vlastnosti, ktorú ľudia jednoznačne pokladajú za jednu z najodpudivejších. Je v poriadku, ak ste právom hrdá na svoje úspechy, ale pokiaľ sa nimi neustále chváliš a každý rozhovor otočíš na seba, určite by ťa mnohí korunovali za kráľovnú Aroganciu. Svet sa netočí iba okolo teba. Skromnosťou a pokorou si získaš mnohých, ale opačným prístupom všetkých odradíš.
Ak máš potrebu neustále všetkým rozkazovať, kontrolovať ich a určovať im smerovanie, určite ťa nemajú práve v láske. Je to totiž jednou z charakteristických čŕt arogancie. Arogantných ľudí charakterizuje presvedčenie, že iba ich názor je správny a akýkoľvek iný ich nezaujíma. Lenže takýmto správaním dávaš najavo, že ti na iných nezáleží, nerešpektuješ ich a sú pre teba menejcenní.
Ak sa jedná o konštruktívnu kritiku, prijmi ju, vypočuj si ju. Nikto nie je dokonalý a všetci robíme chyby. Preto, pokiaľ sa tváriš, že si neomylná, pôsobíš na druhých arogantne. Nie je hanba priznať si, ak si spravila niečo zle. Práve naopak. Rada o sebe rozprávaš, ale počúvať už nedokážeš? Schopnosť načúvať druhým nemá každý, avšak pokiaľ rozprávanie iných vyslovene ignoruješ, sála ti arogancia z každého póru. Pokiaľ sa s niekým zhováraš, mala by si mu venovať plnú pozornosť a neskákať mu do reči.
Intelektuálna pokora ako opak arogancie
- marca (rok nie je uvedený) sa v oblasti psychológie objavili nové poznatky. Intelektuálna pokora je cnosť, ktorá nám pomáha lepšie oceniť naše kognitívne slepé miesta. Ide o uznanie, že veci, v ktoré veríme, môžu byť v skutočnosti nesprávne. Niektorí si ju mylne zamieňajú za hanblivosť alebo nedostatok sebadôvery. Intelektuálne pokorní ľudia neustúpia zakaždým, keď sú ich myšlienky napadnuté. Svoje myslenie podrobujú aktívnej zvedavosti a otvorenosti učiť sa zo skúseností iných.
Opakom intelektuálnej pokory je intelektuálna arogancia. Žijeme v dobe plnej spoločenského tlaku, čo mnohých ľudí núti vyzerať perfektne, nikdy nepriznať chybu alebo slabosť. Dôvody môžu byť rôzne.
Vedci len nedávno začali chápať, ako v našich mozgoch funguje intelektuálna pokora a ako sa v nej môže človek zlepšiť. R. Paul a L. Elderová (2014) hovoria, že intelektuálna pokora znamená byť si vedomý hraníc vlastného poznania. To znamená, uvedomiť si svoje predsudky, stereotypné názory, obmedzenia vlastného uhla pohľadu i rozsah svojej nevedomosti. Intelektuálna pokora je spojená so schopnosťou človeka uznať, že v žiadnej situácii by nemal tvrdiť viac, ako v skutočnosti vie (nejde o bezpriechodnosť ani submisivitu).
Opakom intelektuálnej pokory je intelektuálna arogancia ako nedostatok vedomia hraníc vlastného poznania, absencia vedomia o obmedzeniach svojho uhla pohľadu a zjavný sebaklam. Intelektuálne arogantný človek sa často stáva obeťou vlastnej zaujatosti a predsudkov. Tvrdí, že vie viac, než je v skutočnosti pravdou. Jeho falošné presvedčenia, mylné predstavy, predsudky, ilúzie, mýty, propaganda a ignorancia sa mu javia ako „čistá pravda“; keď je konfrontovaný so svojimi omylmi, bráni sa priznať si chybné myslenie. Človek môže byť intelektuálne arogantný aj vtedy, keď sa on sám (naopak) cíti pokorne - skôr než rozpozná hranice svojich znalostí, tieto limity ignoruje a vytesňuje.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).