V slovenskom právnom poriadku došlo s účinnosťou od 1. júla 2016 k významnej reforme civilného procesu, ktorá nahradila doterajší Občiansky súdny poriadok tromi samostatnými procesnými kódexmi: Civilným sporovým poriadkom (CSP), Civilným mimosporovým poriadkom (CMP) a Správnym súdnym poriadkom. Táto deľba reflektuje snahu o lepšiu adresnosť a špecializáciu právnej úpravy, pričom CMP sa zameriava na osobitné druhy konaní, ktoré z hľadiska ich charakteru neboli zaradené do ostatných dvoch kódexov. Dôvodom pre rozdelenie pôvodného jednotného kódexu bola predovšetkým zložitosť a rôznorodosť hmotnoprávnych vzťahov, ktoré boli predmetom civilného súdneho konania. CMP je vo vzťahu k CSP špecialitou, čo znamená, že jeho úprava nie je komplexná a v prípadoch, ktoré nie sú výslovne upravené v CMP, sa subsidiárne (podporne) uplatnia ustanovenia CSP.
Základné princípy a charakteristika mimosporového konania
Kľúčovým kritériom pre odlíšenie sporového a mimosporového konania je predpoklad alebo nepredpoklad sporu o hmotné právo. V mimosporových konaniach sa takýto spor neočakáva. Ich koncepcia je odlišná od sporových konaní, čo sa prejavuje zvýšeným zasahovaním štátu do konania z úradnej povinnosti. Tento prístup je odôvodnený potrebou zabezpečiť zvýšenú ochranu účastníkov konania, najmä v prípadoch, ktoré sa dotýkajú rodiny, statusových otázok, záujmov maloletých detí či iných hodnôt, kde sa presadzuje verejný záujem.
V mimosporovom konaní ustupuje princíp formálnej pravdy princípu materiálnej pravdy, čo znamená, že súd sa snaží zistiť skutočný stav veci, nie len stav, ktorý tvrdia účastníci. V širšej miere sa uplatňuje vyšetrovací princíp a princíp oficiality. Princíp oficiality sa prejavuje v možnostiach súdu začať konanie aj bez návrhu účastníka (ex offo). O začatí takéhoto konania vydá súd uznesenie, ktoré účastníkom doručí do vlastných rúk. Tento princíp súvisí aj s povinnosťou súdu postupovať v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania s cieľom čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia veci. Súd musí v konaní pokračovať aj v prípade nečinnosti účastníkov, čo predstavuje výrazný odklon od princípov CSP, kde pasivita strany môže viesť k strate sporu.
Taxatívny výpočet konaní a iniciácia procesu
Zákonodarca pri koncipovaní CMP pristúpil k taxatívnemu výpočtu konaní, ktoré sa považujú za mimosporové. Týmto spôsobom nadviazal na predchádzajúcu, menej dôslednú úpravu v Občianskom súdnom poriadku. Na rozdiel od sporových konaní, ktoré sa začínajú výlučne na návrh strany (žalobou), mimosporové konanie sa môže začať aj ex offo.
Účastníctvo a procesná iniciatíva
Účastníkom konania je primárne ten, koho za účastníka označuje CMP. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Inštitút pribratia účastníka do konania je zachovaný pre prípady, kde určenie okruhu účastníkov nemusí byť jednoznačné na začiatku konania. Naopak, povaha mimosporového konania odôvodňuje vylúčenie intervencie (vedľajšieho účastníctva).
V súvislosti s procesnou iniciatívou účastníkov konania, CMP kladie dôraz na povinnosť pravdivo a úplne opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na ich preukázanie. Táto povinnosť úzko súvisí s dôrazom na zistenie objektívneho stavu veci a procesnú súčinnosť účastníkov. Štandardné procesné oprávnenia, ako zmena návrhu či späťvzatie, sú aj v zmysle CMP prípustné.
Je dôležité poznamenať, že ustanovenia CSP o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v mimosporovom konaní nepoužijú. Tým sa vymedzujú odlišné hranice procesnej aktivity účastníkov v porovnaní so sporovým konaním.
Dokazovanie a princíp materiálnej pravdy
Princíp materiálnej pravdy je nosným princípom mimosporového konania. Súd je povinný ex offo zistiť skutočný stav veci, a to aj vtedy, ak účastníci nenavrhli všetky potrebné dôkazy. Súd môže osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov, ale len ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti a ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Vyšetrovací princíp, ktorý sa s princípom materiálnej pravdy úzko spája, zaväzuje súd aktívne vyhľadávať dôkazy.
Rozhodovanie súdu a odchýlky od sporového konania
Vo veci samej súd rozhoduje rozsudkom. V mimosporovom konaní súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (princíp ultra petitum). Toto je odraz princípu oficiality a materiálnej pravdy. V prípadoch, kde sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
Rozsudky, ktorými sa rozhoduje o osobnom stave (statusové veci), sú záväzné erga omnes (všeobecne záväzné pre každého), na rozdiel od rozsudkov v sporovom konaní, ktoré sú záväzné primárne inter partes (len medzi účastníkmi).
Opravné prostriedky: Odvolanie a sťažnosť
Odvolanie ako riadny opravný prostriedok je v CMP upravené v § 59 a nasl. Prípustné je voči rozhodnutiu vo veci samej (rozsudku alebo uzneseniu), s výnimkami ako uznesenie o zvolaní valného zhromaždenia či uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom. Voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nemá devolutívny účinok (nerozhoduje o nej nadriadený súd), ale jej cieľom je zrýchliť a zefektívniť konanie a zachováva sa jej suspenzívny (odkladný) účinok.
V CMP je zavedený systém tzv. úplnej apelácie, na rozdiel od neúplnej apelácie v CSP. V systéme úplnej apelácie môžu strany v konaní pred odvolacím súdom uplatňovať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy. Odvolanie v mimosporovom konaní možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Konania v rodinnoprávnych veciach
Veľkú časť právnej úpravy CMP tvoria konania v rodinnoprávnych veciach. V týchto konaniach je často účastníkom maloleté dieťa. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého, ak je ho schopný samostatne vyjadriť, pričom tento názor zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou, ale schopnosťou ho vyjadriť.
V konaní o rozvod manželstva sa súd snaží odstrániť príčiny rozvratu a viesť účastníkov k zmierlivému riešeniu. Ak sú v manželstve deti, konanie o rozvod sa obligatórne spája s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Určenie rodičovstva a starostlivosť o maloletých
Rodičovstvo sa určuje na základe zásad Zákona o rodine. Matkou je žena, ktorá dieťa porodila. Otcom je muž, ktorému svedčí jedna z domnienok otcovstva (manžel matky, súhlasné vyhlásenie na matrike, alebo určený súdom v paternitnom spore). Ak nedôjde k súhlasnému vyhláseniu o otcovstve, je potrebné podať návrh na súd. Ak matka návrh nepodá, súd ustanoví dieťaťu procesného opatrovníka.
Miestne príslušným súdom na konanie vo veciach určenia rodičovstva je súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. V konaniach o starostlivosť súdov o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko. V týchto konaniach platí zásada oficiality a súd vybavuje podnety a upozornenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých.
Konanie o mene a priezvisku, výživnom a iné
CMP upravuje aj konania týkajúce sa mena a priezviska, výživného, úpravy rodičovských práv a povinností, schválenia právneho úkonu maloletého a iné. V konaniach o výživnom súd nie je viazaný návrhom, pretože konanie môže začať aj bez návrhu a rozhoduje na základe princípu materiálnej pravdy.
Súdny komisár a dedičské konanie
Notári ako súdni komisári prevezmú od súdov časť mimosporovej agendy, čo má zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. V konaní o dedičstve budú notári rozhodovať počas celého priebehu konania, vrátane vydávania uznesení nahrádzajúcich doterajšie osvedčenie o dedičstve. O schválení právneho úkonu maloletého dediča bude rozhodovať taktiež notár.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony
Zásadná zmena nastala v konaní o spôsobilosti na právne úkony. Podľa novej úpravy už nebude možné spôsobilosť na právne úkony odňať úplne, ale len obmedziť. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa rozhoduje, má v tomto konaní plnú procesnú spôsobilosť. Súd vypočuje osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, alebo ju vzhliadne, ak by výsluch bol na ujmu jej zdravotného stavu.
Konanie o zrušenie zápisu do obchodného registra
Každý, kto má právny záujem na správnosti údajov v obchodnom registri, môže navrhnúť, aby registrový súd zrušil zápis. Ak súd vyhovie takémuto návrhu, zápis bude zrušený ex tunc (od počiatku).
Účinnosť a prechodné ustanovenia
Civilný mimosporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Konania začaté pred týmto dátumom sa dokončia podľa novej úpravy, s výnimkami uvedenými v zákone. Právne účinky procesných úkonov vykonaných pred účinnosťou zákona zostávajú zachované.
Zhrnutie kľúčových zmien
Civilný mimosporový poriadok priniesol do slovenskej právnej praxe radu významných zmien. Medzi tie najdôležitejšie patria:
- Posilnenie princípu oficiality a materiálnej pravdy s dôrazom na aktívnu úlohu súdu pri zistení skutočného stavu veci.
- Zavedenie systému úplnej apelácie v odvolacom konaní, umožňujúceho predkladanie nových skutkových tvrdení a dôkazov.
- Rozšírenie záväznosti statusových rozhodnutí erga omnes.
- Presun časti mimosporovej agendy, najmä dedičského konania, na notárov ako súdnych komisárov.
- Zmena koncepcie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, kde je možné spôsobilosť len obmedziť, nie úplne odňať.
- Posilnenie procesného postavenia maloletých a ich práva byť vypočutí.
CMP predstavuje komplexnú úpravu, ktorá sa snaží reflektovať špecifickú povahu mimosporových vzťahov a zabezpečiť ich efektívne a spravodlivé riešenie s dôrazom na ochranu verejného záujmu a práv účastníkov.
tags: #musi #byt #v #mimosporove #konanie